Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po bombovom útoku na kontrolné stanovište v Somálsku prišlo o život desať ľudí

Pri útoku samovražedného atentátnika v somálskej metropole Mogadišo v stredu zahynulo desať ľudí. Bombu útočník nastražil v aute, ktorým vo vysokej rýchlosti narazil do kontrolného stanovišťa. K útoku sa prihlásila teroristická skupina aš-Šabáb (Mládež), píše agentúra DPA.

Polícia uviedla, že prítomný bezpečnostný personál sa pokúšal rozbehnuté auto zastaviť, avšak neúspešne a nastražená bomba napokon vybuchla v blízkosti stanovišťa.

Teroristi sa v stredu pokúsili uskutočniť aj druhý útok. Bezpečnostným zložkám sa ho však podarilo prekaziť a ďalšie auto naplnené výbušninami zaistili.

Iba uplynulý víkend zahynulo pri bombovom útoku aš-Šabábu na reštauráciu v somálskom hlavnom meste 11 ľudí.

Islamistické milície už takmer dve desaťročia bojujú s centrálnou vládou Somálska. V minulosti kontrolovali aj hlavné mesto, počas uplynulých rokov však z neho boli vytlačené. Napriek tomu tam ale často páchajú útoky na vládne zariadenia, hotely alebo reštaurácie, v ktorých podľa islamistov prevláda západný životný štýl, dodáva DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Erik Tomáš: Na Slovensku musí skončiť doba lacnej pracovnej sily

Na Slovensku musí skončiť doba lacnej pracovnej sily, ľudia si zaslúžia zarábať viac. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD). Jedným z účinných nástrojov vlády je podľa neho zvyšovanie minimálnej mzdy.

"Občania Slovenskej republiky už majú nárok na viac, aby zarábali viac a práve prudký tlak na zvyšovanie minimálnej mzdy zároveň tlačí alebo vytvára tlak aj na mzdy ako také, takže preto opakujem, už nemôže byť Slovensko len o tom, že je zaujímavé lacnou pracovnou silou, ale naozaj si slovenskí občania zaslúžia zarábať viac a takým najväčším nástrojom vlády na to, aby tlačila na mzdy, je práve zvyšovanie minimálnej mzdy," priblížil Tomáš.

Po tom, čo v stredu vláda schválila návrh novely zákona o minimálnej mzde, Tomáš doplnil, že sa bude naďalej snažiť o získanie podpory nielen zástupcov zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, ktorí už na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR predstavili dve podmienky. Jednou z nich bolo postupné zvyšovanie minimálnej mzdy v rámci automatu a druhá podmienka sa týkala príplatkov za prácu v neštandardných časoch. S týmito podmienkami však nesúhlasili odborári.

Minimálna mzda by sa mala zvýšiť minimálne na úroveň 60 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Vyplýva to z návrhu novely zákona o minimálnej mzde, ktorý predložilo ministerstvo práce a v stredu ho vláda schválila. Prvýkrát by sa mala minimálna mzda takto vyrátať pre rok 2026.

"Navrhuje sa upraviť výšku percentuálneho podielu, ktorý je rozhodujúci pri ustanovení minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, ak sa sociálni partneri nedohodnú na inej sume minimálnej mzdy, na 60 percent. Navrhovaná zmena vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 až 2027 a s jeho plnením," uviedol rezort práce v dôvodovej správe.

Doplnil, že novela zákona má vytvoriť dôstojné životné a pracovné podmienky a tiež podporiť kolektívne vyjednávanie zamestnancov a uzatváranie kolektívnych zmlúv. Jednou zo zmien je aj opätovné zavedenie záväznosti reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia.

Návrh zákona by mal platiť od 15. novembra 2024, niektoré ustanovenia potom od začiatku januára budúceho roka.

Doplňme, že zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov sa v pondelok nedohodli na výške minimálnej mzdy na budúci rok. Jej výška tak bude od 1. januára 2025 stanovená podľa automatického kľúča. Vypočíta sa ako 57 percent z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca spred dvoch rokov [na výpočet sumy pre rok 2025 sa použije priemerná mzda z roku 2023, pozn. red.]. Minimálna mzda by tak mala v budúcom roku dosiahnuť 816 eur mesačne.

Zamestnávatelia a zamestnanci sa nedohodli na minimálnej mzde. Napriek tomu výrazne vzrastie

Mohlo by Vás zaujímať Zamestnávatelia a zamestnanci sa nedohodli na minimálnej mzde. Napriek tomu výrazne vzrastie

(tasr)

Minúta  |  

Peking a Moskva sú pripravené posilniť vzájomné vzťahy, povedal čínsky premiér

Čína je pripravená pracovať s Ruskom na posilnení všestrannej praktickej spolupráce a partnerstva, povedal čínsky premiér Li Čchiang na stredajšej schôdzke v Moskve. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na čínske štátne médiá.

Li sa v Moskve stretol s ruským premiérom Michailom Mišustinom, napísala čínska štátna agentúra Sinchua. Podľa agentúry TASS absolvoval aj schôdzku s prezidentom Vladimirom Putinom.

Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching sa v máji Pekingu dohodli na prehĺbení „komplexného partnerstva a strategickej spolupráce, ktorá vstupuje do novej éry“, pripomína Reuters. Obe krajiny po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prehĺbili svoje politické, vojenské a ekonomické vzťahy.

(tasr)

Minúta  |  

Nákup húfnic BIA začne rezort obrany riešiť na jeseň

Ministerstvo obrany (MO) SR predbežne rezort počíta so 16 kusmi tejto techniky. Na tlačovej konferencii to oznámil minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).

"Ponúkame niekoľko produktov na zahraničných trhoch, ktoré nemáme zavedené v našej vlastnej armáde," ozrejmil minister s tým, že húfnice BIA by boli pre slovenské ozbrojené sily obohatením.

Húfnice Zuzana sa podľa ministra postupne dostávajú na koniec svojej životnosti. Obstarávanie húfnic Zuzana 2 je podľa neho ešte potrebné dokončiť. Poukázal aj na to, že tieto húfnice sú menšie, čo predstavuje výhodu.

O predajoch húfnic BIA Slovensko podľa ministra aktuálne diskutuje s Malajziou či Brazíliou. Húfnice BIA sú produktom štátnej akciovej spoločnosti Konštrukta - Defence. Kaliňák spomenul aj to, že oficiálnu ponuku na bojové vrtuľníky Viper zatiaľ ministerstvu americká strana nezaslala. Rezort ju preto zatiaľ nedokázal posúdiť.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejci sa zbavujú elektromobilov. Firmy hlásia obrovský nárast predaja ojazdených áut

Výbuch a následný požiar elektromobilu v podzemnej garáži v Južnej Kórei spred dvoch týždňov môže mať globálny vplyv na svetový trh s elektrickými vozidlami. Juhokórejskí predajcovia „ojazdených“ elektromobilov hlásia 184-percentný nárast predaja, keďže tamojší obyvatelia sa vo veľkom zbavujú áut na batérie.

Zákazníci rušia objednávky a vláda hovorí o zákaze vjazdu elektrických vozidiel do podzemných garáží. Soul tiež vyzval dodávateľov elektromobilov, aby zverejnili výrobcov batérií.

Nemecká automobilka Mercedes-Benz po havárii oznámila, že batérie získava od čínskej spoločnosti Farasis Energy, uvádza denník Financial Times. K tomuto kroku sa pridali aj konkurenčné automobilky BMW, Kia a Hyundai.

Začiatkom augusta vybuchla lítium-iónová batéria auta EQE Mercedes-Benz v podzemnej garáži v prístavnom meste Inčchon. Požiar zničil alebo poškodil vyše 140 áut, 23 ľudí hospitalizovali a viac ako 1 600 domácností hlásilo výpadky elektriny a vody. Hasiči zasahovali viac ako osem hodín.

Tento incident viedol juhokórejskú vládu k tomu, aby zatlačila na výrobcov automobilov. Ministerstvo dopravy navrhuje zmeny v zákonoch tak, aby automobilky boli povinné zverejňovať údaje o výrobcoch batérií, informoval miestny denník Čoson Ilbo s odvolaním sa na anonymného úradníka rezortu. V súčasnosti je povinné informovať len o niektorých náležitostiach batérií, ako je jej kapacita.

(sab)

Minúta  |  

Iránsky parlament potvrdil všetkých členov vlády

Iránsky parlament v stredu schválil všetkých 19 členov vládneho kabinetu nového prezidenta Masúda Pezeškijána, informuje agentúra AP. Medzi nimi je ako šéf diplomacie kariérny diplomat Abbás Arakčí.

Parlament po prvý raz od roku 2001 schválil všetkých členov kabinetu vymenovaných prezidentom, pripomína AP.

Arakčí (61) bol členom tímu vyjednávačov, ktorý v roku 2015 dosiahol jadrovú dohodu so šiestimi svetovými veľmocami a EÚ.

Táto dohoda zaviedla pre Irán prísne limity na produkciu obohateného uránu, ktorý môže byť využitý ako palivo v jadrových reaktoroch, no aj munícia v jadrových hlaviciach. Výmenou za tieto obmedzenia sa signatárske krajiny Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a USA a aj Európska únia zaviazali zmierniť ekonomické sankcie proti Iránu.

V roku 2018 však od dohody odstúpili Spojené štáty na čele s vtedajším prezidentom Donaldom Trumpom, ktoré následne na islamskú republiku uvalili nové sankcie. Pezeškiján počas svojej predvolebnej kampane uviedol, že sa dohodu pokúsi obnoviť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.