Preskočiť na obsah
  |  

SaS zakladá iniciatívu Pravicový blok, pridávajú sa tri mimoparlamentné strany

Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) zakladá iniciatívu Pravicový blok. Jej cieľom je boj proti populizmu, ktorý pre Slovensko predstavuje ohrozenie demokracie. K iniciatíve sa pripájajú tri mimoparlamentné strany, a to ODS - Občianski demokrati Slovenska, Fórum a Modrí - ES. Informoval o tom hovorca SaS Ondrej Šprlák.

"Naša politická spolupráca bude v prvom rade odborná. Jej zámerom bude prinášať ľuďom pravicové riešenia, ktoré nastavia zrkadlo populistickým sľubom tejto vlády," konštatuje predseda SaS Branislav Gröhling.

Mimoparlamentnú stranu ODS - Občianski demokrati Slovenska vedie jej predseda Pavel Macko. Na čele strany Fórum stojí jej predseda Zsolt Simon. Predsedom strany Modrí - ES je Ľuboš Schwarzbacher. Pripomínajú, že kým pred 20 rokmi bola krajina vzorom modernizácie, reforiem a rýchleho rozvoja, v súčasnosti je na chvoste Európy skoro vo všetkých oblastiach. Považujú za dôležité, aby opäť platili demokratické princípy právneho štátu, aby boli ľudské práva garantované a aby občania opäť získali dôveru v politikov a štátne inštitúcie. Žiadajú, aby sa konečne začal riešiť "žalostný stav" školstva, zdravotníctva, ekonomiky či právneho štátu.

(tasr)

  |  

Súd poslal do väzby Portugalca, ktorý mal v podniku v Liptovskom Mikuláši dobodať muža

Mladého Portugalca, ktorý mal uplynulý víkend v podniku v Liptovskom Mikuláši dobodať na smrť 24-ročného muža, poslal Okresný súd (OS) Žilina do väzby. Uviedol to zástupca hovorcu Krajského súdu v Žiline Radoslav Piecka. Doplnil, že z dôvodu podania opravného prostriedku rozhodnutie nie je právoplatné.

"OS Žilina svojím rozhodnutím vzal obvineného do väzby, a to z dôvodu obavy, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu. Zároveň z obavy, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil," vysvetlil Piecka.

Obvinený Portugalec mal v nedeľu (18. 8.) v skorých ranných hodinách v jednom z podnikov v Liptovskom Mikuláši po vzájomnom konflikte zasadiť poškodenému najmenej päť rán nožom. Útokom mal spôsobiť 24-ročnému mužovi zranenia, ktorým podľahol. Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline vzniesol 17-ročnému mladíkovi obvinenie za obzvlášť závažný zločin vraždy.

(tasr)

  |  

SHMU: Pre niektoré okresy Slovenska platia výstrahy druhého stupňa pred búrkami

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) zvýšil pre niektoré okresy výstrahy pred búrkami. Ide o okresy v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji, kde platia aktuálne výstrahy druhého stupňa. Informuje o tom na svojom webe.

Zvýšené výstrahy platia pre okresy Revúca, Bardejov, Levoča, Prešov, Sabinov, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou, Gelnica, Rožňava, Spišská Nová Ves, Košice mesto a Košice-okolie. Podľa meteorológov je tam zvýšená pravdepodobnosť výskytu silných búrok spojených s prudkým lejakom s intenzitou 30 až 50 mm za 30 minút, s nárazmi vetra rýchlosti 70 až 110 kilometrov za hodinu (km/h) a s krúpami. Výstrahy platia predbežne do 17.00 h.

S búrkami však treba počítať aj v ďalších okresoch Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja. Pre tie platia aktuálne výstrahy prvého stupňa. V nich je zvýšená pravdepodobnosť výskytu búrok spojených s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 mm za 30 minút, s nárazmi vetra rýchlosti 65 až 85 km/h a s krúpami.

Výstrahy platia predbežne do 17.00 h, na krajnom východe do 23.00 h.

(tasr)

  |  

Boris Susko: Európska komisia nepochopila zmeny, ktoré vláda zaviedla

Európska komisia podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) nepochopila zmeny, ktoré vláda v právnom systéme zaviedla. Jej kritika sa zároveň vzťahuje aj na bývalé vlády. Susko to vyhlásil v reakcii na správu o právnom štáte na Slovensku, ktorú Európska komisia (EK) vypracovala. Oficiálnu reakciu na správu v stredu na rokovaní schválila vláda.

"Je poľutovaniahodné, že EK nereflektovala na žiadne pozitívne zmeny realizované vládou a, naopak, nekriticky preberala najmä informácie znevažujúce kroky vykonané po októbrových voľbách," vyhlásil Susko s tým, že vláda nedostala dostatočný priestor na vyjadrenie sa k informáciám, ktoré v správe EK uvádza.

Minister tvrdí, že Eurokomisia v správe využila najmä informácie z médií, ktoré sú "proti tejto vláde." EK pritom podľa neho nezohľadnila stanoviská akademických inštitúcií, názory právnikov či súdov. Susko zároveň odmieta kritiku zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Organizácia súdnictva vrátane systému prokuratúry je podľa neho kompetenciou členských štátov. Pripomenul, že Ústavný súd vo svojom rozsudku nepovedal, že by bolo rušenie ÚŠP protiústavné.

Správa Eurokomisie o právnom štáte má podľa ministra zároveň závažné metodologické nedostatky. Tvrdí, že Komisia čerpala informácie z médií, ktoré sú nastavené proti vláde.

(tasr)

  |  

Po bombovom útoku na kontrolné stanovište v Somálsku prišlo o život desať ľudí

Pri útoku samovražedného atentátnika v somálskej metropole Mogadišo v stredu zahynulo desať ľudí. Bombu útočník nastražil v aute, ktorým vo vysokej rýchlosti narazil do kontrolného stanovišťa. K útoku sa prihlásila teroristická skupina aš-Šabáb (Mládež), píše agentúra DPA.

Polícia uviedla, že prítomný bezpečnostný personál sa pokúšal rozbehnuté auto zastaviť, avšak neúspešne a nastražená bomba napokon vybuchla v blízkosti stanovišťa.

Teroristi sa v stredu pokúsili uskutočniť aj druhý útok. Bezpečnostným zložkám sa ho však podarilo prekaziť a ďalšie auto naplnené výbušninami zaistili.

Iba uplynulý víkend zahynulo pri bombovom útoku aš-Šabábu na reštauráciu v somálskom hlavnom meste 11 ľudí.

Islamistické milície už takmer dve desaťročia bojujú s centrálnou vládou Somálska. V minulosti kontrolovali aj hlavné mesto, počas uplynulých rokov však z neho boli vytlačené. Napriek tomu tam ale často páchajú útoky na vládne zariadenia, hotely alebo reštaurácie, v ktorých podľa islamistov prevláda západný životný štýl, dodáva DPA.

(tasr)

  |  

Erik Tomáš: Na Slovensku musí skončiť doba lacnej pracovnej sily

Na Slovensku musí skončiť doba lacnej pracovnej sily, ľudia si zaslúžia zarábať viac. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD). Jedným z účinných nástrojov vlády je podľa neho zvyšovanie minimálnej mzdy.

"Občania Slovenskej republiky už majú nárok na viac, aby zarábali viac a práve prudký tlak na zvyšovanie minimálnej mzdy zároveň tlačí alebo vytvára tlak aj na mzdy ako také, takže preto opakujem, už nemôže byť Slovensko len o tom, že je zaujímavé lacnou pracovnou silou, ale naozaj si slovenskí občania zaslúžia zarábať viac a takým najväčším nástrojom vlády na to, aby tlačila na mzdy, je práve zvyšovanie minimálnej mzdy," priblížil Tomáš.

Po tom, čo v stredu vláda schválila návrh novely zákona o minimálnej mzde, Tomáš doplnil, že sa bude naďalej snažiť o získanie podpory nielen zástupcov zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, ktorí už na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR predstavili dve podmienky. Jednou z nich bolo postupné zvyšovanie minimálnej mzdy v rámci automatu a druhá podmienka sa týkala príplatkov za prácu v neštandardných časoch. S týmito podmienkami však nesúhlasili odborári.

Minimálna mzda by sa mala zvýšiť minimálne na úroveň 60 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Vyplýva to z návrhu novely zákona o minimálnej mzde, ktorý predložilo ministerstvo práce a v stredu ho vláda schválila. Prvýkrát by sa mala minimálna mzda takto vyrátať pre rok 2026.

"Navrhuje sa upraviť výšku percentuálneho podielu, ktorý je rozhodujúci pri ustanovení minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, ak sa sociálni partneri nedohodnú na inej sume minimálnej mzdy, na 60 percent. Navrhovaná zmena vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 až 2027 a s jeho plnením," uviedol rezort práce v dôvodovej správe.

Doplnil, že novela zákona má vytvoriť dôstojné životné a pracovné podmienky a tiež podporiť kolektívne vyjednávanie zamestnancov a uzatváranie kolektívnych zmlúv. Jednou zo zmien je aj opätovné zavedenie záväznosti reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia.

Návrh zákona by mal platiť od 15. novembra 2024, niektoré ustanovenia potom od začiatku januára budúceho roka.

Doplňme, že zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov sa v pondelok nedohodli na výške minimálnej mzdy na budúci rok. Jej výška tak bude od 1. januára 2025 stanovená podľa automatického kľúča. Vypočíta sa ako 57 percent z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca spred dvoch rokov [na výpočet sumy pre rok 2025 sa použije priemerná mzda z roku 2023, pozn. red.]. Minimálna mzda by tak mala v budúcom roku dosiahnuť 816 eur mesačne.

(tasr)