Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Sullivan navštívi Čínu

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan budúci týždeň vycestuje do Číny, kde bude rokovať so šéfom tamojšej diplomacie Wang Im v snahe zmierniť napätie vo vzťahoch medzi oboma krajinami.

Sullivan bude v Pekingu od 27. do 29. augusta. Od roku 2016 pôjde o prvú návštevu pevninskej Číny zo strany amerického poradcu pre národnú bezpečnosť. Krajinu však v uplynulých dvoch rokoch navštívili iní vysokopostavení predstavitelia USA vrátane šéfa diplomacie Antonyho Blinkena.

Táto návšteva by podľa agentúry AP by mohla pripraviť pôdu pre ďalšie osobné stretnutie prezidenta USA Joea Bidena s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Ich bilaterálna schôdzka sa naposledy konala vlani v novembri v Kalifornii.

Nemenovaný predstaviteľ novinárov informoval, že Sullivan zopakuje obavy USA z čínskej podpory Ruska, ktoré od invázie na Ukrajinu výrazne posilnilo svoj vojenský priemysel. Peking namieta, že na rozdiel od Washingtonu neposkytuje zbrane priamo žiadnej z bojujúcich strán.

Poradca Bidena bude s čínskym ministrom zahraničných vecí rokovať aj o Severnej Kórei a Blízkom východe. Čína kritizuje USA za podporu Izraela, kým Spojené štáty vyzývajú Peking, aby využil svoje vzťahy s Iránom a odhovoril ho od podpory militantných hnutí na Blízkom východe.

(tasr)

Minúta  |  

Dni európskeho kultúrneho dedičstva nebudú, rezort kultúry nekomunikuje

Z dôvodu nedostatku finančnej podpory a absencie komunikácie zo strany Ministerstva kultúry SR boli Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2024 zrušené, informovali koordinátori podujatia na svojej stránke. Veria však, že spolupráca bude obnovená v budúcom roku.

Dni európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD) 2024 boli zrušené. Na stránke podujatia o tom informujú jeho koordinátori. Uvádzajú, že dôvodom je neposkytnutie finančnej podpory a absencia komunikácie zo strany Ministerstva kultúry (MK) SR.

"Z dôvodu ignorovania snahy o komunikáciu o budúcnosti podujatia zo strany súčasného vedenia MK a neposkytnutia finančnej podpory boli poverené združenia nútené organizáciu DEKD zrušiť," uviedli na webe.

Dodali, že do 22. augusta im rezort neposlal zmluvu o poskytnutí dotácie. Zároveň ďakujú všetkým organizátorom doterajších aktivít 30-ročnej existencie DEKD na Slovensku. "Veríme, že sa v budúcom roku naša spolupráca obnoví," uviedli.

Dni európskeho kultúrneho dedičstva sú podujatím, ktoré vzniklo v roku 1985 z iniciatívy Rady Európy. Od roku 1999 je spoluorganizované Európskou úniou. Koná sa v 50 štátoch Európy, ktoré podpísali Európsky kultúrny dohovor. Slovenská republika sa pripojila k usporiadateľom DEKD v roku 1993.

V roku 2010 bolo poverené Ministerstvom kultúry SR úlohou koordinátorov Združenie historických miest a obcí Slovenska. V roku 2017 bolo toto poverenie rozšírené o občianske združenie ICOMOS Slovensko.

(tasr)

Minúta  |  

Libanon po útokoch Izraela hlási sedem obetí vrátane dieťaťa

Sedem osôb vrátane jedného dieťaťa zahynulo v piatok pri izraelských náletoch na juhu Libanonu. Militantné hnutie Hizballáh potvrdilo, že medzi obeťami sú aj traja jeho bojovníci.

Iránom podporovaný Hizballáh ostreľuje Izrael od začiatku vojenskej ofenzívy židovského štátu v Pásme Gazy vlani v októbri. Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že izraelský dron v piatok zabil dvoch ľudí vrátane sedemročného dieťaťa v pohraničnej obci Ajtá aš-Šaab a ďalšie dva údery pripravili o život piatich ľudí na troch rôznych miestach na juhu Libanonu.

Libanonská štátna tlačová agentúra NNA zase napísala, že dron pomocou dvoch riadených striel zaútočil na dom v Ajtá aš-Šaabe. Izrael podľa úradov zaútočil aj na dedinu Tajr Harfá, pričom zahynuli tri osoby. Hizballáh po útokoch oznámil smrť troch svojich bojovníkov. Izraelská armáda vo vyhlásení uviedla, že zlikvidovala členov "teroristickej bunky", ktorá plánovala útočiť na Izrael z oblasti dediny Tajr Harfá.

Hoci sa Hizballáh a Izrael ostreľujú takmer denne, hrozba z vypuknutia regionálnej vojny sa zvýšila po tom, čo Irán a ním podporované hnutie prisľúbili potrestať zabitie politického vodcu Hamasu Ismáíla Haníju v Teheráne a jedného z veliteľov Hizballáhu Fuáda Šukra v Bejrúte. Z ich smrti obviňujú Izrael, ktorý to teraz nepotvrdil ani nevyvrátil.

(tasr)

Minúta  |  

Strelca na Roberta Fica priviedli pred sudcu. Žiadal prepustenie na slobodu

Obsadená ulica ozbrojenými kukláčmi, zablokovaná cesta a obmedzení chodci. Takto vyzeralo podľa portálu JOJ24 piatkové ráno pred Špecializovaným trestným súdom v Banskej Bystrici.

Zdroje televízie tvrdia, že pred sudcu eskortovali Juraja Cintulu, ktorý v máji tohto roku niekoľkokrát vystrelil zo zbrane na premiéra Roberta Fica (Smer). 71-ročný dôchodca je vo väzbe od 18. mája, teraz však žiadal prepustenie z väzby.

Výsluch pred sudcom pre prípravné konanie trval niekoľko hodín. Popoludní však Cintulovu žiadosť o prepustenie zamietol. Hovorkyňa Generálnej prokuratúry Zuzana Drobová doplnila, že sudca zároveň vyhovel návrhu prokurátorky generálnej prokuratúry a rozšíril dôvody väzby obvineného.

"Sudca rozšíril dôvody väzby obvineného aj o ďalší dôvod, pretože je obvinený trestne stíhaný pre trestný čin teroristického útoku," spresnila Drobová.

Cintulu najskôr obvinili z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu. Na začiatku júla sa právna kvalifikácia zmenila, obvinený je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.

Útočník spáchal atentát na predsedu vlády 15. mája 2024 pred domom kultúry v Handlovej, kde mala vláda výjazdové rokovanie. Na premiéra vystrelil celkovo päť rán, z toho štyri z bezprostrednej blízkosti.

Fico pritom v piatok informoval, že správa o atentáte na jeho osobu by mala byť čoskoro verejná. Zároveň potvrdil, že po náročnej niekoľkomesačnej rehabilitácii už je pripravený chodiť do práce.

Žilinka o atentáte na Fica: Vyšetrovanie napreduje, máme dôkazy od Facebooku

Mohlo by Vás zaujímať Žilinka o atentáte na Fica: Vyšetrovanie napreduje, máme dôkazy od Facebooku

(max, tasr)

Minúta  |  

Šéf Fedu signalizoval blížiace sa zníženie úrokových sadzieb dolára

Šéf Fedu Jerome Powell naznačil možnosť zníženia úrokových sadzieb v blízkej budúcnosti.

Šéf americkej Federálnej rezervnej banky (Fed) Jerome Powell signalizoval, že čoskoro zníži úrokové sadzby. „Nastal čas na korekciu menovej politiky,“ uviedol Powell v dlho očakávanom prejave na výročnom zasadnutí Fedu v Jackson Hole (štát Wyoming).

Powell nekonkretizoval presné načasovanie uvoľnenia ani jeho rozsah. Dodal však, že „smerovanie menovej politiky je jasné“, pričom načasovanie a tempo znižovania sadzieb bude závisieť od údajov prichádzajúcich z ekonomiky, inflačného výhľadu a rovnováhy rizík.

Trh vo všeobecnosti očakáva, že Fed uvoľní menovú politiku na septembrovom zasadnutí menového výboru (FOMC). To by malo byť prvé zníženie sadzieb od agresívneho sprísňovania, ktoré sa udialo od marca 2022 do júla 2023.

V tomto období Fed zvýšil sadzby trinásťkrát po sebe. Kľúčová sadzba v USA sa odvtedy nachádza na 23-ročnom maxime v pásme 5,25 až 5,50 percenta.

Centrálna banka sa podľa Powella po výraznom spomalení inflácie teraz môže sústrediť na druhú stranu svojho dvojitého mandátu, a to zabezpečiť plnú zamestnanosť v ekonomike.

„Inflácia sa výrazne znížila. Trh práce už nie je prehriaty a podmienky sú teraz menej napäté ako tie, ktoré panovali pred pandémiou,“ povedal šéf Fedu s tým, že „obmedzenia na strane ponuky sa normalizovali a vyváženie rizík ohrozujúcich naše dva mandáty sa zmenilo“.

Inflácia v USA sa výrazne ochladila a smeruje k dvojpercentnému cieľu Fedu. Podľa ukazovateľa preferovaného Fedom klesla na 2,5 percenta z 3,2 percenta pred rokom. Na porovnanie na vrchole v júni 2022 dosiahla sedem percent.

Zároveň sa miera nezamestnanosti pomaly, ale neustále zvyšovala, pričom aktuálne sa nachádza na úrovni 4,3 percenta. Niektorí experti tvrdia, že jej nárast signalizuje blížiacu sa recesiu.

Podľa Powella je príčinou nárastu nezamestnanosti skôr väčší počet osôb vstupujúcich na trh práce a pomalšie tempo prijímania zamestnancov než zrýchlenie prepúšťania alebo všeobecné zhoršenie situácie na trhu práce.

https://www.youtube.com/watch?v=zpiMF6bZ0sg

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký prezident oznámil dátum volieb do Bundestagu, poslancov bude menej

Najbližšie voľby do nemeckého Spolkového snemu sa budú konať 28. septembra 2025. Tento termín v piatok oficiálne oznámil prezident Frank-Walter Steinmeier v súlade s júlovým návrhom vlády, informovala agentúra DPA.

Súčasná vládna koalícia zložená zo sociálnych demokratov (SPD), zelených a liberálnej FDP podľa prieskumov verejnej mienky zaostáva za kresťanskými demokratmi (CDU/CSU) i za národno-konzervatívnou Alternatívou pre Nemecko (AfD).

Voľby do Bundestagu sa podľa volebného zákona musia konať v nedeľu alebo v štátny sviatok. Ústava zároveň vyžaduje, aby sa parlamentné voľby usporiadali najskôr 46 mesiacov a najneskôr 48 mesiacov od začiatku predchádzajúceho volebného obdobia.

To znamená, že dátum budúcoročných volieb musel pripadnúť na obdobie medzi 27. augustom a 26. októbrom.

Poslanci nedávno schválili aj reformu volebného systému podporovanú vládnou koalíciou pod vedením kancelára Olafa Scholza, na základe ktorej sa zníži počet kresiel v Bundestagu zo súčasných 733 na 630.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.