Preskočiť na obsah
  |  

SNS predložila návrh zákona na ochranu štátnych symbolov

SNS predložila na nadchádzajúcu septembrovú schôdzu Národnej rady (NR) SR návrh zákona, ktorého cieľom je posilniť ochranu štátnych symbolov. Strana chce zaviesť povinnosť umiestniť štátnu vlajku na všetky budovy vo vlastníctve štátu. Informovala o tom hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.

Cieľom zákona je podľa jej slov nielen zjednotenie a zviditeľnenie štátnych inštitúcií, ale aj upevnenie vnímania štátnych symbolov, ako neoddeliteľného prvku reprezentácie suverenity i nezávislosti Slovenskej republiky. "Je neprípustné, aby na štátnych budovách viseli symboly, ktoré ohrozujú naše základné hodnoty a národnú identitu. Naša vlajka musí byť prítomná všade, kde je prítomný štát. Je to dôkaz úcty a rešpektu voči našej vlasti aj občanom," uviedol predseda SNS Andrej Danko.

SNS podotkla, že v poslednom období dochádza k čoraz častejšiemu javu, keď niektoré orgány štátu alebo verejné inštitúcie podporujú konkrétne ideológie prostredníctvom vyvesovania vlajok, ktoré ich reprezentujú. "Tento trend je často spájaný s LGBTI komunitou, čo vedie k polarizácií spoločnosti a nepriamo diskriminuje osoby s odlišným názorom. Navrhovaný zákon má za cieľ obnoviť názorovú neutralitu štátnych inštitúcií a zabezpečiť, aby štátne orgány slúžili všetkým občanom rovnako, bez ohľadu na ich názorové preferencie," vysvetlila Škopcová.

Predkladaný zákon je tiež podľa jej slov odpoveďou na rastúce prejavy neúcty voči štátnym symbolom, ktoré sú v priamom rozpore s hodnotami, na ktorých stojí naša republika. "SNS týmto návrhom vysiela jasný signál, že ochrana našich štátnych symbolov je a bude prioritou," dodala.

(tasr)

  |  

Polícia nemá dosť nabíjačiek pre elektrické autá, rokujeme o rozšírení siete

Policajný zbor (PZ) nemá dostatok nabíjacích staníc pre elektrické a plug-in hybridné služobné vozidlá. Ministerstvo vnútra (MV) SR aktuálne zabezpečuje potrebné analýzy a rokuje o rozšírení siete. Uviedol to hovorca rezortu Matej Neumann.

"V závislosti od zaradenia vozidiel na útvaroch nemá možnosť pravidelného dobíjania približne až tretina plug-in hybridných vozidiel," priblížil Neumann. Policajný zbor dostal v roku 2023 asi 1 400 kusov automobilovej techniky. Väčšia časť z nej je s elektrickým či plug-in hybridným pohonom. PZ má aktuálne k dispozícii s takýmto pohonom 752 vozidiel. Bývalé vedenie polície však podľa Neumanna nezohľadnilo koncepciu budovania nabíjacích staníc a autá pridelilo aj na útvary, kde budovanie nabíjačiek nebolo plánované.

Hustejšia sieť nabíjacích staníc je podľa Neumanna v Bratislave. Súvisí to podľa neho s veľkosťou mesta, množstvom vozidiel i s využívaním takéhoto pohonu najmä v mestách. Rezort vnútra v októbri 2023 informoval, že nabíjacie stanice buduje. V tej dobe mala polícia vybudovaných 230 nabíjacích bodov. Bývalý policajný prezident Štefan Hamran v roku 2022 informoval, že polícia dostala 705 nízkoemisných áut financovaných z plánu obnovy. Súčasťou nákupu bolo i 400 nabíjačiek.

(tasr)

  |  

Na ropnom tankeri v Červenom mori po útokoch húsíov vzplanuli tri požiare

Na ropnom tankeri, ktorý sa plavil pod gréckou vlajkou v Červenom mori vzplanuli tri požiare, oznámili v piatok námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva. Stalo sa tak deň po tom, čo záchranári evakuovali jeho posádku po útoku jemenských povstalcov húsíov.

Tí ešte v stredu poškodili tanker opakovanými útokmi, ktoré spôsobili požiar a stratu výkonu motora. Európska vojnová loď neskôr zachránila jeho 25-člennú posádku. Tanker spoločnosti Delta bez posádky ďalej kotvil medzi Jemenom a Eritreou, citovala agentúra Reuters svoj nemenovaný zdroj.

Námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva (UKMTO) v piatok vo vyhlásení uviedli, že dostali hlásenia o troch požiaroch na plavidle, ktoré „vyzerá byť unášané“. Neskôr v ten deň húsíovia zverejnili video na sociálnych sieťach, ktoré údajne ukazovalo, ako zapálili tanker.

Poškodený tanker prepravoval až 150-tisíc ton ropy, čo predstavuje nebezpečenstvo pre životné prostredie, uviedla námorná misia EÚ pri Červenom mori Aspides.

"Potenciálny únik by mohol viesť ku vážnym ekologickým následkom pre morské prostredie regiónu," uviedol v piatok džibutský úrad pre prístavy a bezcolné zóny v príspevku na sociálnej sieti X.

https://twitter.com/JulianRoepcke/status/1827082787549069565

(mep)

  |  

SaS navrhuje, aby detskí pacienti mali právo na sprevádzajúcu osobu

Opozičná strana SaS navrhuje zaviesť právo pre maloletých pacientov na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Presadiť to chce cez novelu zákona o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s jej poskytovaním.

Do Národnej rady (NR) SR ju predložili poslanci za SaS Vladimír Ledecký a Vladimíra Marcinková. Poukázali na to, že v praxi často dochádza k obmedzovaniu kontaktu pacienta so sprievodom.

"Platné a účinné znenie zákona právo týchto pacientov na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (či už ambulantnej, alebo ústavnej, alebo v inej zákonnej forme) upravuje nedostatočne, neexplicitne a absentuje jednoznačné a bezrozporné zakotvenie práva týchto pacientov na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v národnej legislatíve," upozornili predkladatelia.

Novelou chcú preto zaviesť právo pre maloleté dieťa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na nepretržitú prítomnosť zákonného zástupcu alebo osoby určenej zákonným zástupcom či inej osoby, ktorej bolo zverené do náhradnej starostlivosti. "Prítomnosť osoby môže byť ošetrujúcim lekárom v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas obmedzená, ak by bola nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu," dodali.

(tasr)

  |  

Nový holandský premiér zakázal mobilné telefóny na rokovaniach vlády

Novozvolený holandský premiér Dick Schoof, ktorý je bývalým šéfom tajnej služby, zakázal používanie mobilných komunikačných zariadení vrátane mobilných telefónov na zasadnutiach vlády. Chce tým obmedziť hrozbu odpočúvania.

Schoof uviedol, že hrozba špionáže je večná: "Elektronické zariadenia ako telefón alebo iPad sú všetko malé mikrofóny. Opatrenie je veľmi jednoduché, všetky telefóny do sejfu."

„Možno mám s týmito vecami trochu viac skúseností,“ komentoval Schoof svoj postoj k potenciálnym špionážam. „Takže pre mňa to je úplne normálne opatrenie a zistil som, že všetci členovia kabinetu so mnou súhlasia.“

Šéf holandskej spravodajskej služby Erik Akerboom ešte minulý rok varoval pred špionážou zo strany Číny, ktorá má byť namierená proti Holandsku a obzvlášť proti jeho sektoru vyspelých technológií.

(mep)

  |  

V Dánsku zadržali 25 mladých mužov, má ísť o nájomných vrahov švédskych gangov

Za posledné štyri mesiace zadržali v Dánsku až 25 mladých mužov vo veku okolo 20 rokov. Tí boli údajne najatí švédskymi gangami k vraždám, ktoré mali vykonať na dánskom území. Po celej Škandinávii začínajú prevládať obavy z rastúcich aktivít švédskych gangov.

Dánsko zavádza hraničné kontroly na moste Oresund, ktorým je spojené so Švédskom. Dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard uviedol, že "Švédsko platí za dôsledky svojej neúspešnej imigračnej a kriminálnej politiky".

Dôvodom, prečo gangy najímajú na vraždy mladistvých zo Švédska, sú podľa neho miernejšie tresty, ktoré im hrozia práve vo Švédsku. Podľa neho sú gangy, ktoré si vraždy objednávajú z Blízkeho východu, ale bližšie to nekonkretizoval.

Ku kritike Švédska sa pridalo aj Nórsko. Švédske drogové gangy podľa nórskych úradov operujú v každom z 25 krajov v krajine. Podľa policajných štatistík operuje vo Švédsku, ktoré má okolo 10 miliónov obyvateľov, až 14-tisíc členov rôznych gangov. V Dánsku, ktoré má necelých šesť miliónov obyvateľov sledujú v organizovaných gangoch skoro 1 500 ľudí.

Švédskym drogovým kartelom podľa kriminológa Markusa Kaakinena z Helsinskej univerzity, ktorý sa témou dlhodobo zaoberá, už nestačí domáci trh a snažia sa o expanziu do Nórska, Dánska, Fínska, ale aj do Španielska.

(mep)