Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počet obetí aj ranených po útoku na mesto Poltava stúpa. Zelenskyj telefonoval s Trudeauom

Najmenej 50 ľudí zomrelo a ďalších 219 utrpelo zranenia, keď dve ruské balistické rakety v utorok zasiahli vzdelávacie zariadenie a susednú nemocnicu v ukrajinskom meste Poltava, uviedol Kyjev.

O útoku informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videozázname, ktorý zverejnil na svojom kanáli na platforme Telegram. Podľa gubernátora Poltavskej oblasti Filipa Pronina je až 18 ľudí pod troskami.

„Jedna z budov Inštitútu komunikácií bola čiastočne zničená. Ľudia zostali pod troskami. Mnohých zachránili,“ povedal Zelenskyj. „Do záchrannej operácie sú zapojené všetky potrebné zložky," konštatoval ukrajinský prezident. Dodal, že nariadil „úplné a rýchle vyšetrenie“ toho, čo sa stalo.

Ukrajinské ozbrojené sily vydali vyhlásenie, v ktorom potvrdili úmrtia vojakov pri útoku na vojenský inštitút v Poltave, píše BBC. Uvádza sa v ňom, že ide o „desiatky mŕtvych a stovky zranených“. „Stratili sme statočných Ukrajincov, našich bratov a sestry, vojakov.“

Ruský raketový útok zabil v meste Poltava 41 ľudí

Mohlo by Vás zaujímať Ruský raketový útok zabil v meste Poltava 41 ľudí

V súvislosti s útokom na mesto Zelenskyj telefonoval s kanadským predsedom vlády Justinom Trudeauom, pričom ho informoval o záchranných prácach a diskutovali aj o potrebách ukrajinských obranných síl vrátane ďalších systémov protivzdušnej obrany a obrnených vozidiel.

"Vyzval som kanadského premiéra, aby zintenzívnil presadzovanie záujmov medzi partnermi v súvislosti s udelením povolenia Ukrajine a potrebných prostriedkov na údery na vojenské ciele na území agresorskej krajiny. Na záver sme diskutovali o príprave tematickej konferencie o bode mierového vzorca ,Prepustenie zajatcov a deportovaných´, ktorá sa má uskutočniť v Kanade," píše sa vo vyhlásení.

(sita, mas)

Minúta  |  

Počas sprievodu v New Yorku sa strieľalo. Jeden muž útok neprežil

Polícia pre Fox News uviedla, že 25-ročný muž, ktorý bol postrelený do brucha na festivale West Indian American Day v Brooklyne, svojim zraneniam podľahol. Pôvodne bol v kritickom stave a potom stabilizovaný, ale neskôr zomrel v dôsledku komplikácií.

Streľba sa stala v pondelok na festivale West Indian American Day (karibský karneval v USA) v newyorskej štvrti Brooklyn. Podozrivý, ktorý je stále na úteku, je podľa opisu štíhly muž približne vo veku 20 rokov. Strelec spustil paľbu približne o 14:35 hod, v tom čase sa na festivale oslavujúcom karibské dedičstvo a kultúru nachádzali tisícky ľudí.

Strelec sa údajne dostal na cementovú priečku medzi obslužnou cestou a trasou sprievodu v bloku 300 na Eastern Parkway a spustil paľbu na dav. Medzi postrelenými boli 69-ročná žena s poranením ramena, dvaja muži so zranením ruky a 36-ročný muž vo zranením hlavy. Všetci sú podľa portálu New York Post v stabilizovanom stave v nemocnici v Kings County.

Šéf hliadky newyorskej polície John Chell uviedol, že streľba nebola náhodná. „Išlo o úmyselný čin jednej osoby voči skupine ľudí,“ povedal na pondelkovom tlačovom brífingu.

(mas)

Minúta  |  

Szijjártó: Maďarská vláda urobí všetko pre to, aby Rumunsko vstúpilo do schengenu

Maďarská vláda urobí všetko pre to, aby Rumunsko mohlo ešte tento rok počas aktuálneho maďarského predsedníctva v Rade EÚ vstúpiť do schengenského priestoru. Podľa agentúry MTI to uviedol v utorok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Szijjártó po konzultácii so šéfom rumunského rezortu vnútra Marianom-Catalinom Predoiuom podčiarkol, že je maďarským národným záujmom, aby susedná krajina vstúpila do schengenského priestoru.        

"Zanikli by tak dlhé rady čakajúcich na teraz kontrolovaných hraničných priechodoch a bolo by možné začať využívať desať cestných hraničných priechodov, ktoré sú v súčasnosti otvorené iba v sobotu," dodal šéf maďarskej diplomacie.        

Ďalšou výhodou takéhoto kroku by podľa jeho slov bolo uľahčenie udržiavania kontaktu medzi maďarskými komunitami žijúcimi na oboch stranách hranice.

(tasr)

Minúta  |  

Traja ministri ukrajinskej vlády rezignovali, odstúpil aj šéf Štátneho majetkového fondu

Ministri spravodlivosti, strategického priemyslu a životného prostredia odovzdali ukrajinskej Verchovnej rade svoje rezignácie, oznámil jej predseda Ruslan Stefančuk v príspevku na Facebooku.

„Najvyššej rade Ukrajiny boli predložené rezignačné listy týchto predstaviteľov: Oleksandr Kamyšin - minister strategického priemyslu Ukrajiny, Denys Maľuska - minister spravodlivosti Ukrajiny a Ruslan Strilec - minister ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ukrajiny,“ napísal v príspevku.

„Vitalij Kovaľ, šéf Štátneho majetkového fondu, tiež podal demisiu,“ dodal Stefančuk s tým, že o všetkých žiadostiach bude parlament rokovať na nadchádzajúcom plenárnom zasadnutí.

Minister strategického priemyslu Kamyšin podľa vlastných slov zostáva v rezorte obrany, avšak bude mať inú funkciu.        

Kamyšin bol do funkcie vymenovaný v marci 2023. Jeho úlohou bolo zvýšiť výrobu zbraní, počnúc útočnými dronmi až po rakety dlhého doletu, ktoré Ukrajina potrebovala nasadiť vo vojne proti Rusku.

Ešte v roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, si Kamyšin získal imidž efektívneho manažéra v čase vojny. Riadil železnice, ktoré majú počas vojnového konfliktu zásadný význam pre zásobovanie armády aj civilistov.        

Poslanci a politickí analytici očakávali zmeny vo vláde už od začiatku leta. Po utorkovej demisii troch ministrov je situácia okolo vlády ešte neistejšia, keďže päť ďalších ministerských postov je neobsadených. Je možné, že prezident Volodymyr Zelenskyj sa pokúsi všetky tieto ministerské posty obsadiť ešte odchodom na Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov koncom mesiaca, píše agentúra Reuters.

(sab, tasr, mas)

Minúta  |  

Ruská prokuratúra nariadila obnoviť preverovanie okolností Navaľného smrti

Prokuratúra Jamalsko-neneckého autonómneho okruhu (JNAO) na krajnom severe európskej časti Ruska nariadila obnoviť vyšetrovanie okolností smrti opozičného politika Alexeja Navaľného.

Na svojom konte na sociálnych sieťach to v utorok oznámil Navaľného blízky spolupracovník Ivan Ždanov. Ako doplnila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), rozhodnutie Vyšetrovacieho výboru s pôsobnosťou pre JNAO, ktorý vo veci Navaľného smrti odmietol začať trestné stíhanie, označila príslušná prokuratúra za nezákonné.

Materiály ku kauze Navaľného smrti boli vrátené oddeleniu Vyšetrovacieho výboru pre JNAO. Podľa Ždanova to „neznamená, že sa začne trestné konanie. Znamená to, že preverovanie bude pokračovať“. Naznačil súčasne, že to zrejme „bude trvať nekonečne dlho“.

Jamalská pobočka Vyšetrovacieho výboru predtým vo veci odmietla začať trestné stíhanie so zdôvodnením, že Navaľného smrť nebola dôsledkom trestného činu, ale choroby – tvrdilo sa totiž, že spúšťačom bolo kritické zvýšenie krvného tlaku.

Následne však takmer 200 ruských lekárov podpísalo list, v ktorom požadovali, aby sa voči zamestnancom federálnej väzenskej služby začalo trestné konanie pre podozrenie z nedbanlivosti.

Správa o smrti Navaľného vo väzenskom tábore v dedine Charp za polárnym kruhom sa v ruských médiách objavila 16. februára. Kým vedenie väznice Polárny vlk aj na základe súdnej pitvy tvrdí, že zomrel prirodzenou smrťou, jeho príbuzní i spolupracovníci sú presvedčení o tom, že zodpovednosť za jeho smrť nesie vedenie väznice, ale aj ruský prezident Vladimir Putin.

Počas svojho väznenia Navaľnyj totiž strávil viac ako 300 dní v trestnej cele v mimoriadne náročných podmienkach.

Navaľného zadržali v januári 2021 bezprostredne po návrate z Nemecka, kde sa zotavoval z otravy nervovoparalytickou látkou novičok. Aj z pokusu o otrávenie Navaľnyj obvinil Kremeľ, ktorý to však poprel.

Navaľnyj si vo väzení odpykával súhrnný trest odňatia slobody v trvaní viac ako 30 rokov, na ktoré bol odsúdený v rámci viacerých káuz vrátane obvinenia z extrémizmu. Navaľnyj i jeho spojenci všetky takéto obvinenia odmietli ako politicky motivované a tvrdili, že Kremeľ chce Navaľného väzniť doživotne.

(tasr)

Minúta  |  

Nadácia Milana Šimečku žiada od rezortu spravodlivosti výsledky auditu dotácií

Nadácia Milana Šimečku žiada Ministerstvo spravodlivosti (MS), aby ich oboznámilo s výsledkami auditu dotačného mechanizmu v oblasti ľudských práv, najmä s konkrétnymi dôkazmi pochybení. Nadácia tvrdí, že si nie je vedomá žiadnych svojich pochybení.

Tiež odmieta akékoľvek podozrenia z ovplyvňovania a zvýhodňovania nadácie v tomto procese, informovala riaditeľka nadácie Veronika Fishbone Vlčková.

„Ak pochybilo ministerstvo spravodlivosti, ako sa má uvádzať v audite, sme za to, aby sa toto prípadné pochybenie vyšetrilo. A ak sa potvrdí, očakávame, že ministerstvo vyvodí zodpovednosť," žiada nadácia.

Zároveň tvrdí, že posledné týždne a mesiace zažíva vykonštruované útoky. „A to iba preto, že nadácia už vyše 30 rokov nesie v názve meno bývalého disidenta Milana Šimečku. Odmietame byť terčom vykonštruovaných útokov iba preto, lebo bývalý disident má rovnaké meno ako jeho potomok, ktorý je po 30 rokoch politicky činný," uvádza Fishbone Vlčková s tým, že aktivity členov rodiny Šimečkovcov nefinancujú.

Rezort spravodlivosti v pondelok (2. 9.) informoval o výsledkoch auditu dotačnej schémy v oblasti ľudských práv. Audit podľa rezortu potvrdil manipulácie a porušenie zákona či konštatoval systémové, ako aj nesystémové zlyhania.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.