Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský raketový útok zabil v meste Poltava 41 ľudí

Najmenej 41 ľudí zahynulo a ďalších vyše 180 utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku na mesto Poltava v centrálnej časti Ukrajiny. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého citovali agentúry AFP a Reuters.

Prezident vo videu na sociálnej sieti uviedol, že mesto zasiahli dve balistické strely, ktoré podľa neho dopadli na areál vojenského vzdelávacieho inštitútu a susednej nemocnice.

„Do záchrannej operácie sa zapojili všetky potrebné služby. Som vďačný všetkým, ktorí pomáhali ľuďom a zachraňovali životy od prvých minút po zásahu,“ povedal Zelenskyj.

Útok v hlavnom meste Poltavskej oblasti, ležiacom 110 kilometrov od hranice s Ruskom, patrí zrejme k najsmrteľnejším od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, uviedla agentúra AP.

„Jedna z budov (vojenského) ústavu spojov bola čiastočne zničená. Ľudia sa ocitli pod troskami. Mnohých zachránili,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že rakety prileteli veľmi krátko po tom, ako sa ozvali sirény, a preto zasiahli ľudí ešte počas evakuácie do krytov. Po útoku podľa rezortu zatiaľ zachránili 25 ľudí, 11 z nich spod trosiek.

Ruskí vojenskí blogeri tvrdia, že úder bol zacielený na zhromaždenie vo vonkajších priestoroch. Ukrajinská poslankyňa Marija Bezuglová, ktorá pravidelne kritizuje vojenské vedenie krajiny, obvinila vysokopostavených predstaviteľov, že ohrozujú vojakov umožňovaním takýchto podujatí.

Zelenskyj v rámci vyhlásenia nariadil vyšetrenie okolností útoku a zopakoval tiež výzvu, aby západní partneri poskytli Ukrajine urýchlene ďalšie prostriedky protivzdušnej obrany.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Dušana Kováčika uznali za vinného. Trest nedostal a plánuje sa odvolať

Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici uznal v utorok bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika za vinného, ale od uloženia trestu upustil.

Obžaloba ho vinila zo zločinu prijímania úplatku. V roku 2016 údajne v špeciálne upravenej knihe prijal 50-tisíc eur za to, že bude blokovať stíhanie v dvoch trestných veciach. Rozsudok nie je právoplatný. Kováčik sa voči nemu plánuje odvolať. Prípad by sa tak mal dostať na Najvyšší súd SR.

V roku 2016 mal v špeciálne upravenej knihe prijať 50-tisíc eur za to, že bude blokovať stíhanie v dvoch trestných veciach. Rozsudok nie je právoplatný. Obžalovaný sa voči nemu odvolal, rozhodovať tak bude Najvyšší súd SR. Prokurátor si ponechal zákonnú lehotu.

Podľa samosudcu vykonaným dokazovaním sa podarilo dokázať, že skutok sa stal. Ako konštatoval, doterajší právoplatný trest – osem rokov väzenia a peňažný trest vo výške 100-tisíc eur – je podľa neho dostatočný. Na ten obžalovaného odsúdili v jeho prvej korupčnej kauze v máji 2022. Prípad sa týkal prijatia úplatku a vyzradenia informácií zo spisov. Samosudca rozsudok zdôvodňoval zhruba dve hodiny.

Proces so špeciálnym exprokurátorom sa začal v septembri v roku 2022 a dokazovanie bolo ukončené vlani v novembri, keď odzneli aj záverečné reči obžaloby a obhajoby. Kováčik svoju reč predniesol až 28. augusta a v nej zdôraznil, že žiadny úplatok neprevzal.

Obžalobu označil za absolútne nedôvodnú a skutok za vymyslený. Podľa neho celé konanie bolo založené len na výpovedi jediného kľúčového svedka, bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície Bernarda Slobodníka. Obhajoba žiadala oslobodenie spod obžaloby. „V jeho vymyslenom, absurdnom príbehu je viacero nelogickostí a rozporov,“ poukázal obžalovaný.

Prokurátor Kováčikovi vzhľadom na zmenu ustanovení Trestného zákona navrhoval súhrnný trest odňatia slobody na desať rokov, peňažný trest 120-tisíc eur a jeden rok navyše, ak by ho obžalovaný nezaplatil.

"Ponechal som si zákonnú lehotu, v ktorej sa vyjadrím. Stále sa cítim v tejto veci zaujatý, napriek tomu mi nechali túto kauzu. Som asi jediný prokurátor, ktorý je nútený dozorovať trestné veci dlhoročného kolegu, takže ja si počkám na pokyn svojho nadriadeného, ako mám postupovať ďalej. Bol som 15 rokov kolega Dušana Kováčika, bežne takéto veci neostávajú kolegom a dokonca ani v rámci kraja neostávajú, idú do úplne iného kraja," reagoval po vyhlásení rozsudku prokurátor Bohdan Čeľovský.

Okrem Dušana Kováčika bol pôvodne obžalovaný aj Peter Košč, označovaný za podnikateľa s dobrými kontaktmi v bezpečnostných zložkách, ktorý ho údajne podplácal. Na pojednávaniach sa nezúčastňoval, pretože od roku 2021 je na úteku a konalo sa voči nemu ako voči ujdenému. V závere procesu bolo voči nemu napokon trestné stíhanie zastavené z dôvodu premlčania. Podľa jeho obhajkyne Evy Mišíkovej sa Peter Košč po zrušení zatýkacích rozkazov chce vrátiť na Slovensko a vypovedať v iných trestných veciach.

V prípade prvej korupčnej kauzy špeciálneho exprokurátora podali aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) dovolanie na Najvyšší súd SR. Minister zároveň rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody až do rozhodnutia súdu o dovolaní.

Bývalý špeciálny prokurátor pritom opakovane zdôraznil, že žiadny úplatok neprevzal. Obžaloba bola podľa neho absolútne nedôvodná, je výsledkom obrovského množstva procesných pochybení a skutok je vymyslený.

Verdikt padne začiatkom septembra. Kauzu Dušana Kováčika odročili

Mohlo by Vás zaujímať Verdikt padne začiatkom septembra. Kauzu Dušana Kováčika odročili

(tasr)

Minúta  |  

KDH i PS tvrdia, že firmy rodinne prepojené s Ficom mali dostávať štátne dotácie

Opozičné hnutia KDH aj Progresívne Slovensko (PS) upozorňujú, že spoločnosti rodinne prepojené na premiéra Roberta Fica (Smer) mali dostávať financie od štátu.

Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Martina Holečková (KDH) pripomenula, že firma Agentúra Smer s. r. o., v ktorej je konateľom syn premiéra, dostala v tomto roku dotáciu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov. PS zase upozorňuje na dotácie pre Ficovho bratranca z roku 2009, keď bol Fico premiérom.

„Firma Agentúra Smer s. r. o., v ktorej je konateľom syn premiéra Roberta Fica, uzavrela 20. marca 2024 zmluvu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov na 9418,10 eura. Táto zmluva je dohoda o poskytnutí príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Takýchto zmlúv existuje viacero v celkovej výške niekoľko desiatok tisíc eur, väčšina z nich je z času, keď bol konateľom tejto firmy Robert Kaliňák. Nič to však nemení na tom, že firma, v ktorej je konateľ syn premiéra Roberta Fica, dostane iba tento rok od štátu takmer 10-tisíc eur," uviedla v stanovisku Holečková.

Poslankyňa pripomenula, že premiér minulý týždeň na tlačovej konferencii povedal, že by odstúpil z funkcie, ak by sa štátne dotácie týkali jeho rodiny. Uviedol to v súvislosti s kritikou podpredsedu NR SR a šéfa PS Michala Šimečku, ktorého chce odvolať z funkcie. Hovoril, že niektoré nadácie, ktoré získali peniaze od štátu, sú napojené na Šimečkových rodinných príslušníkov, ako je strýko, mama či partnerka. „Pýtam sa preto Roberta Fica, či dodrží svoje slovo a odstúpi z postu premiéra," doplnila Holečková.

Šimečka zase pripomenul, že PS na rozdiel od Smeru-SD nemalo nikdy vplyv na rozdeľovanie dotácií. Šéf PS tvrdí, že v roku 2009 dostal dotáciu vyše milión eur Ficov bratranec Rastislav Rybanský, aby za ne obnovil Topoľčiansky hrad. "Schválil to Úrad vlády SR v čase, keď bol premiérom Robert Fico. Časť práce, navyše, Ficov bratranec nechal robiť firme Ficovho strýka. A tento istý strýko, Ladislav Rybanský, potom len v rokoch 2019 až 2024 dostal od rôznych obcí a subjektov v okresoch ako Topoľčany a Partizánske ďalšie stavebné zákazky vo výške opäť viac ako milión eur," uviedol v stanovisku Šimečka.

Dodal, že ide o viac ako dva milióny eur dotácií a zákaziek pre blízku rodinu Fica, nehovoriac o dotáciách pre premiérovu manželku a syna. "Podľa jeho logiky je to jednoznačne na odstúpenie. Veľa z toho sa, navyše, rozhodovalo v čase, keď bol premiérom a lídrom najsilnejšej vládnej strany. Teoreticky teda na dotácie a zákazky mohol mať vplyv na rozdiel od PS, ktoré nikdy v žiadnej vláde nebolo," uzavrel.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský fyzik pracujúci na vývoji hypersonických rakiet odsúdený za vlastizradu

Ruský súd v utorok odsúdil fyzika Alexandra Šipľuka na 15 rokov odňatia slobody za vlastizradu. Ide o najnovší verdikt v sérii vyšetrovania odborníkov, ktorí pracujú na vývoji hypersonických rakiet.

Šipľuka, riaditeľa popredného sibírskeho vedeckého inštitútu, zadržali ešte v auguste 2022. Úrady zároveň zadržali aj jeho kolegov Anatolija Maslova a Valerija Zveginceva pre podozrenie z vlastizrady. Maslov si vypočul rozsudok na 14 rokov väzenia v máji tohto roka.

Trojica z Inštitútu teoretickej a aplikovanej mechaniky (ITAM) patrí k takmer desiatke vedcov z oblasti vývoja technológie hypersonických rakiet, proti ktorým vzniesli úrady obvinenia z vlastizrady v uplynulých rokoch.

Šipľukov právnik sa zatiaľ nevyjadril, či sa jeho klient odvolá voči rozsudku. Súdny proces sa konal za zatvorenými dverami, čo je bežné v prípadoch týkajúcich sa vlastizrady, pripomína agentúra Reuters. Kremeľ k prípadu Šipľuka a jeho kolegov uviedol iba to, že ide o „veľmi závažné obvinenia“ a je to záležitosť bezpečnostných služieb.

Alexandr Šipľuk (57) bol podozrivý z odovzdania utajovaných materiálov na vedeckej konferencii v Číne v roku 2017. Uviedli to dve osoby oboznámené s jeho prípadom pre agentúru Reuters s tým, že fyzik je nevinný.

Zdroje agentúry tvrdia, že išlo o informácie voľne dostupné na internete. Štátne médiá uviedli, že úrady zadržali viacero vedcov pre podozrenie zo zverejnenia utajovaných materiálov v Pekingu.

Rusko sa označuje za svetového lídra v oblasti hypersonických rakiet, ktoré desaťnásobne prekonávajú rýchlosť zvuku a dokážu preniknúť aj cez systémy protivzdušnej obrany.

ITAM sídli pri meste Novosibirsk a podľa informácií na webovej stránke je registrovaný ako súčasť ruského vojensko-priemyselného komplexu.

(tasr)

Minúta  |  

Haščák žaluje štát, za nezákonné trestné stíhanie žiada odškodnenie

Finančník Jaroslav Haščák podal žalobu, v ktorej žiada štát o odškodnenie za trestné stíhanie, vedené voči nemu na základe obvinenia z 1. decembra 2020. Obvinenie mu neskôr Generálna prokuratúra SR zrušila pre nezákonnosť.

„Náš klient sa rozhodol podať túto žalobu potom, ako boli v uplynulých mesiacoch zistené nové skutočnosti o konaní vyšetrovateľky Národnej kriminálnej agentúry," uviedol riadiaci partner advokátskej kancelárie Relevans Alexander Kadela. Postup vyšetrovateľky podľa neho sledoval postranné ciele.

Je podľa neho v záujme ochrany princípov právneho štátu, aby bola žaloba posúdená nezávislým a nestranným súdom. „Prípad môže slúžiť aj ako upozornenie na veľmi závažné dôsledky, ktoré vznikajú pri protiprávnych zásahoch štátnej moci do základných práv občanov," dodal s tým, že výška nároku na odškodnenie, ktorý si klient uplatňuje, bude upresnená znaleckým posudkom.

Haščák bol pôvodne obvinený pre zločin podplácania a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Generálna prokuratúra SR toto obvinenie zrušila na konci augusta 2021.

(tasr)

Minúta  |  

Policajti odovzdali petíciu ministrovi vnútra, žiadajú lepšie podmienky

Policajti odovzdali v utorok ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas) petíciu, v ktorej žiadali zlepšenie finančných aj pracovných podmienok. Petíciu podpísalo 800 policajtov.

Minister vnútra pripomenul, že o podmienkach s policajtmi komunikuje. Rovnako avizoval, že medzi priority rezortu vnútra zaradí zvyšovanie platov policajtov. Nemyslí si, že hrozí kolaps v polícii.

Iniciátor petície, policajt Štefan Birmon, upozornil, že aktuálne podalo výpoveď približne 1100 policajtov s tým, že ich nemá kto nahradiť. Jednorazový 5000-eurový príspevok a 100-eurový príspevok na bývanie považuje Birmon za nedostatočné. Upozornil aj na to, že problém s nedostatkom policajtov pretrváva už niekoľko rokov. "Ono ani nie je veľmi problém v tom, koľko dalo výpovede, ale to, že neprišli za nich ďalší kolegovia, a toto trvá kontinuálne už niekoľko rokov," vysvetlil Birmon.

Najväčším problémom podľa jeho slov čelia policajti na základných útvaroch, kde majú priamy kontakt s verejnosťou.

S odvolaním sa na štatistiky minister ozrejmil, že v súčasnosti je odchod policajtov nižší ako medzi rokmi 2020 až 2023. V súvislosti s platovými podmienkami policajtov pripomenul, že od 1. septembra im bol zvýšený príspevok na bývanie o 100 eur.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.