Podporovatelia ruského prezidenta Vladimira Putina vedú v regionálnych voľbách v Kurskej, Lipeckej a Brianskej oblasti. Vyplýva to z priebežných výsledkov, o ktorých v noci na pondelok informovala agentúra Reuters.
V pohraničnej Kurskej oblasti, kde začiatkom augusta prekvapivo vpadli ukrajinské sily a obsadili časť územia, priebežne vedie úradujúci gubernátor Alexej Smirnov so ziskom takmer 66 percent hlasov, ukazujú dáta ruskej volebnej komisie.
Gubernátor Lipeckej oblasti a kandidát Putinovej strany Jednotné Rusko Igor Artamonov získal po sčítaní takmer všetkých hlasov podporu 80 percent voličov. Tento región na juhozápade Ruska je častým terčom ukrajinských dronových útokov, pripomína Reuters.
V doplňujúcich voľbách do Štátnej dumy v pohraničnej Brianskej oblasti, ktorá taktiež často čelí ukrajinským útokom, priebežne vedie bývalý minister športu Oleg Matycin, tiež člen vládnej strany Jednotné Rusko.
Trojdňové regionálne a komunálne voľby v Rusku sa skončili v nedeľu večer. Podľa agentúry Reuters je očakávané, že v nich ľudia zvolili Kremľom podporovaných kandidátov.
Výsledky týchto volieb sú v krajine interpretované ako hlasovanie o dôvere Putinovi a jeho invázii na Ukrajinu, ktorú spustil vo februári 2022, píše Reuters.
Útoky poškodili cestnú infraštruktúru v provincii Hamá a spôsobili požiare, s ktorými bojujú hasiči, napísala sýrska štátna tlačová agentúra SANA.
Najmenej štyri obete a 13 zranených si vyžiadali v nedeľu večer letecké útoky izraelskej armády v strednej časti Sýrie. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním na sýrske štátne médiá.
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne uviedlo, že jeden z útokov cielil na vojenské výskumné centrum v meste Masjaf. Dodalo, že útokom v oblasti čelili „iránske milície a experti na vývoj zbraní“. Miestne médiá informovali aj o úderoch v okolí pobrežného mesta Tartús.
Izraelská armáda sa k útokom zatiaľ nevyjadrila. V uplynulých rokoch však vykonala stovky útokov na ciele vo vládou kontrolovaných oblastiach Sýrie.
Tieto operácie, ktoré sú často zamerané proti sýrskym silám alebo Iránom podporovaným hnutiam, však Izrael komentuje iba zriedka, vysvetľuje AP.
Poľský meteorologický ústav (IMGW) nameral v nedeľu vo Varšave v dôsledku sucha rekordne nízku hladinu vody v najdlhšej rieke krajiny.
Hladina najdlhšej poľskej rieky na jednej z varšavských merných staníc klesla na 25 centimetrov, čím doterajší rekord prekonala o centimeter, uviedol IMGW v príspevku na sociálnej sieti.
„Je to horšie ako v roku 2015 – a voda naďalej klesá,“ dodal ústav.
Hydrológ IMGW Grzegorz Walijewski nedávno pre agentúru AFP povedal, že väčšina poľských riek trpí suchom už nejaký čas. Podľa jeho slov je za tým zmena klímy – miernejšie zimy, menej dní so zrážkami a vysoké teploty.
Prostriedky sa majú použiť na pomoc viac ako 4 400 palestínskym vysídlencom na Západnom brehu Jordánu, vysvetlila agentúra Reuters.
Katarský Červený polmesiac a Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) v nedeľu podpísali dohodu o poskytnutí 4,5 milióna dolárov z katarského štátneho rozvojového fondu.
„Finančná pomoc bude predstavovať životne dôležitú podporu pre tých vysídlencov, ktorí sa nemohli vrátiť do Pásma Gazy od začiatku izraelskej agresie v Gaze,“ uvádza sa vo vyhlásení katarskej štátnej tlačovej agentúry.
„Tisícky palestínskych utečencov z Pásma Gazy zostávajú naďalej uviaznuté na Západnom brehu, uväznené v tejto krízovej situácii a odlúčené od svojich blízkych a živobytia,“ vyhlásil šéf UNRWA Philippe Lazzarini.
Od začiatku izraelskej blokády Pásma Gazy v roku 2007 je pohyb v oblasti značne obmedzený. Jednotlivci preto musia hľadať lekársku starostlivosť, vzdelanie či prácu na Západnom brehu Jordánu. Stupňujúce sa násilie však často vedie k uzatvoreniu hraníc, v dôsledku čoho sú ľudia v núdzi odrezaní od základných služieb, pripomína Reuters.
Krajina sa síce vo veľkej miere spolieha na cestovný ruch, ktorý je hnacou silou ekonomiky, avšak niektoré malebné dediny a nedotknuté pláže sú ohrozené pre masový turizmus.
Premiér Kyriakos Mitsotakis uviedol, že Grécko nemá problém so štrukturálnym cestovným ruchom, iba niektoré destinácie majú počas určitých týždňov či mesiacov významný problém.
"Výletná plavba zaťažila Santorini a Mykonos, a preto pokračujeme v intervenciách," dodal a oznámil poplatok vo výške 20 eur pre návštevníkov výletných lodí. Peniaze poputujú samosprávam, aby investovali do infraštruktúry, píše Reuters.
Vláda pritom plánuje regulovať aj počet lodí, ktoré prichádzajú do istých destinácií, pričom pravidlá na ochranu životného prostredia a riešenie nedostatku vody musia byť zavedené aj na ostrovoch.
Grécko chce tiež zvýšiť daň z krátkodobých prenájmov a zakázať nové licencie na takéto prenájmy v centre Atén, aby sa zvýšil bytový fond pre trvalých obyvateľov.
Len v roku 2023 príjmy z gréckeho cestovného ruchu atakovali 20 miliárd eur a krajinu navštívilo takmer 31 miliónov ľudí.
Ako sa muž do vody dostal, nie je známe, svedkovia vypovedajú rôzne.
Miesto v okolí Sovových mlynov, ako aj neďaleký Strelecký ostrov navštevuje množstvo turistov aj miestnych, blízko je aj požičovňa lodiek a vodných bicyklov.
Záchranári k mužovi smerovali pred piatou hodinou popoludní, zasahovali aj za pomoci paddleboardu. Zdravotníci podľa hovorcu zistili u muža úraz krčnej chrbtice aj poruchu ohybnosti končatín.
Nákladné vozidlo prevážalo okrem ľudí aj dobytok. Miestne úrady informovali, že po zrážke vozidiel nastala explózia.
Úrad pre krízové situácie v nigérijskom štáte Niger podľa agentúr AFP a Reuters uviedol, že ku kolízii došlo v oblasti mesta Agaie a havarovalo pri nej aj viacero ďalších vozidiel.
Hovorca úradu Hussaini Ibrahim povedal, že o život prišlo 48 ľudí. Pátracie a záchranné práce na mieste stále pokračujú. Podľa oznámenia úradu uhynulo aj najmenej 50 kusov dobytka.
Hoci je to jedno z najsuchších miest na Zemi, Saharu trápi jedinečná udalosť. Množstvo zrážok v tejto oblasti sa podľa bežných štandardov nemusí zdať veľké, avšak veľká časť púšte v septembri presiahne 500 percent bežných mesačných zrážok.
Nestáva sa príliš často, aby púšť Sahara sužovali dažde. Sú veľmi zriedkavé, ale zvyčajne sú znakom toho, že sa niečo mení v poveternostnom systéme Zeme, čo naznačuje nezvyčajný stav atmosféry, ktorá prechádza do jesene a zimy. Informuje portál Severe Weather Europe.
Juh Maroka a Alžírska zasiahli v týchto dňoch prívalové dažde a záplavy. V provincii Tatá zomreli následkom toho štyria ľudia, ďalších 14 je nezvestných.
Zatiaľ čo Maroko už šesť rokov trápia sucha, v okolí mesta Warzazát napadlo len počas troch hodín 47 milimetrov zrážok. V meste Zagora blízko alžírskych hraníc to bolo za celý deň až 170 milimetrov. Na viac ako polovici celej saharskej púšte pritom bežne padne menej ako 25 milimetrov zrážok za rok.
Citovaný portál upozorňuje, že obdobná situácia nastáva v priemere menej ako raz za desaťročie. Podľa meraní sa totožná situácia v mesiaci august stala len štyrikrát za posledných 53 rokov.
Abdal Madžíd Tabbún bude vládnuť krajine aj najbližšie roky. Oficiálne výsledky konaných prezidentských volieb oznámila v nedeľu volebná komisia.
Oficiálne predbežné výsledky ukazujú, že Tabbún získal takmer 95 percent hlasov. Jeho dvaja súperi, umiernený islamista Abdal Alí Hassaní Šaríf a ľavicový kandidát Jusef Aušiš, dostali podľa volebnej komisie tri a dve percentá hlasov. Účasť dosiahla 48 percent.
Volebný štáb Hassaního Šarífa uviedol, že na úradníkov vo volebných miestnostiach vyvíjali tlak, aby nadhodnotili výsledky, pričom zástupcom kandidátov nedoručili záznamy o triedení hlasov a došlo aj k prípadom hlasovania prostredníctvom splnomocniteľov.
"Je to fraška," povedal hovorca Hassaního Šarífa s tým, že tento kandidát získal podľa vlastného sčítania svojho tímu v regiónoch oveľa viac hlasov, než bolo oznámené.
Predbežné výsledky a sťažnosti teraz preskúma Ústavný súd, ktorý následne zverejní konečné oficiálne výsledky volieb. Proces môže trvať tri týždne, priblížila agentúra DPA.
Počas druhého funkčného obdobia Tabbúna bude Alžírsko zrejme pokračovať v doterajšom vládnom programe, ktorý obnovil vysoké sociálne dávky založené na príjmoch z energetických surovín. Prezident v predvolebnej kampani sľúbil ďalšie zvýšenie dávok v nezamestnanosti, dôchodkov a príspevkov v rámci programov sociálneho bývania.
Tabbún, ktorého podporuje armáda, sa stal prezidentom v roku 2019 po rozsiahlych protestoch, ktoré viedli k rezignácii jeho predchodcu Abdala Azíza Butefliku po 20 rokoch pri moci. Protesty trvali viac ako rok a demonštranti na nich požadovali skoncovanie s korupciou a zosadenie vládnej elity.
Demonštrácie nakoniec obmedzila pandémia ochorenia COVID-19. Alžírsko, bývalá francúzska kolónia, je dôležitým dodávateľom energetických surovín do Európy.
Viceprezidentka Kamala Harrisová a niekdajší prezident Donald Trump sa vo veľkom národnom prieskume dorovnali. Do dňa volieb pritom ostávajú ani nie dva mesiace.
Prieskum denníka New York Times a Siena College priznáva Trumpovi 48 percent voličov, zatiaľ čo Harrisová si pripísala 47 percent. Výsledky sú obdobné prieskumu z júla – hneď po tom, ako prezident Joe Biden stiahol svoju kandidatúru na znovuzvolenie.
Najbližší utorok sa pritom uskutoční nateraz jediná plánovaná televízna debata oboch prezidentských kandidátov. A práve táto by mohla byť pre Harrisovú zlomová.
Z prieskumu ďalej totiž vyplýva, že až 28 percent pravdepodobných voličov sa potrebuje o úradujúcej viceprezidentke dozvedieť viac. V porovnaní s Trumpom je to výrazný podiel, o exprezidentovi má málo informácií len deväť percent potenciálnych voličov.
Okrem toho 47 percent možných voličov považuje Harrisovú za príliš liberálnu, zatiaľ čo 32 percent voličov zasa Trumpa vníma ako príliš konzervatívneho.
Prieskum New York Times a Siena College je jedným z mála kvalitných, celoštátnych prieskumov, ktoré neukázali, že by viceprezidentka získala aspoň malý náskok po nominácii a jej odobrení na nominačnom zjazde strany minulý mesiac v Chicagu.
Podľa priemerov prieskumov, ktoré vypočítal denník The New York Times, má Harrisová mierny náskok pred Trumpom, konkrétne 49 percent ku 47 percent.
Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1 695 registrovaných voličov v období od 3. do 6. septembra. Chybovosť prieskumu je +/- 2,8 percentuálneho bodu medzi potenciálnymi voličmi.
Kresťanských demokratov teší, že ich poslanec František Mikloško má dôveru iných parlamentných strán. Reagovali tak na vyjadrenie šéfa SaS Branislava Gröhlinga, ktorý by chcel, aby spoločným kandidátom opozície na predsedu Národnej rady bol Mikloško.
Hnutie pripomenulo, že Mikloško už funkciu predsedu parlamentu v minulosti zastával a je výraznou osobnosťou politických dejín. KDH v stanovisku neuviedlo, či by sa Mikloško o funkciu chcel uchádzať.
"Pre nás je kľúčové, aby predsedom NR SR bola dôveryhodná osobnosť, aby neboli pochybnosti o jeho kredibilite, aby to bol človek, ktorý dokáže viesť dialóg so všetkými politickými stranami vrátane opozičných strán, aby došlo k upokojeniu napätej politickej situácie v našej krajine," uviedla hovorkyňa strany Lenka Kovár.
KDH považuje skutočnosť, že koalícia nedokázala mesiace vygenerovať predsedu parlamentu za škandál predovšetkým štátnický, pretože ide o jednu z najvyšších ústavných funkcií v štáte.
"Vidíme tiež, že sa neobsadenie funkcie používa ako žolík na 'bártrovanie' iných funkcií v rámci koalície, čo v KDH považujeme za nedôstojné voči našim občanom a nedôstojné aj k našim partnerom z iných štátov," doplnila hovorkyňa.
Lotyšský prezident Edgars Rinkévičs v nedeľu vyhlásil, že na území krajiny dochádza k častejšiemu narúšaniu vzdušného priestoru pozdĺž východných hraníc NATO.
"Ruský vojenský dron sa v sobotu zrútil vo východnej časti Lotyšska. Aktuálne prebieha vyšetrovanie," ozrejmil prezident na platforme X. "Sme v úzkom kontakte s našimi spojencami. Počet takýchto incidentov na východnom krídle NATO narastá a my ich musíme riešiť spoločne," zdôraznil Rinkévičs podľa agentúry AFP.
Lotyšské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že dron vletel do vzdušného priestoru krajiny z Bieloruska a následne sa zrútil na území mesta Rézekne.
"Táto situácia potvrdzuje, že musíme pokračovať v začatej práci na posilnení východnej lotyšskej hranice, a to vrátane rozvoja protivzdušnej obrany a elektronického boja s cieľom obmedzenia aktivít dronov rôzneho využitia," uviedol minister obrany Andris Sprúds.
Bývalá sovietska republika, ktorá je v súčasnosti členom EÚ i NATO, má od získania nezávislosti napäté vzťahy s Moskvou. Tie sa však ešte zhoršili po útoku Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.
Mesto sa nachádza zhruba 19 kilometrov juhovýchodne od Pokrovska, ktorý sa Rusko usiluje dobyť.
Analytický projekt DeepState v sobotu večer uviedol, že ruské sily pokročili v Novohrodivke a obsadili obec Nevelske v okrese Pokrovsk.
Ukrajinský generálny štáb informoval, že ruskí vojaci pokračujú v ich snahe o Pokrovsk a posilnili aj útoky pri meste Kurachove.
Pokrovsk, ktorý mal pred vojnou zhruba 60-tisíc obyvateľov, je jednou z hlavných ukrajinských obranných bášt a kľúčové logistické centrum v Doneckej oblasti. Jeho obsadenie by mohlo skompromitovať ukrajinskú obranu a dodávateľské trasy. Tiež by to priblížilo Rusko k celkovému obsadeniu Doneckej oblasti.
Rusko by sa podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza malo zúčastniť na ďalšom medzinárodnom mierovom samite.
Scholz je pod rastúcim domácim tlakom po tom, ako tri strany jeho vládnucej koalície utrpeli pred týždňom straty v dvoch krajinských voľbách, v ktorých dostali viac hlasov strany presadzujúce lepšie vzťahy s Moskvou a zastavenie dodávok zbraní Ukrajine.
"Myslím si, že teraz je ten čas, keď sa musí diskutovať aj o tom, ako sa z tejto vojnovej situácie dostaneme k mieru rýchlejšie," povedal Scholz v každoročnom letnom interview pre verejnoprávnu televíziu ZDF.
Na otázku, či by sa mala konať ďalšia mierová konferencia, odpovedal, že takáto konferencia sa určite uskutoční. "A ukrajinský prezident a ja sme zajedno v tom, že na nej musí byť aj Rusko," povedal kancelár.
Scholz sa podľa agentúr AFP a DPA vyhol otázke, či ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému dôveruje aj po odhalení, že ukrajinský občan je podozrivý zo sabotáže plynovodu Nord Stream. "Mám dobrý vzťah s Volodymyrom Zelenským. A zároveň mi je úplne jasné, že táto vec musí byť objasnená," dodal s tým, že je rád, že sa prokuratúra a bezpečnostné orgány dostali vo vyšetrovaní tak ďaleko.
V júni sa vo Švajčiarsku zišli predstavitelia viac ako 90 krajín na prvom mierovom samite organizovanom Ukrajinou, na ktorý Rusko nepozvali.
Kyjev aktuálne pracuje na druhom samite ešte v tomto roku a Zelenskyj koncom júla povedal, že by na ňom malo byť aj Rusko, aby sa dosiahli "zmysluplné výsledky". Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok povedal, že je pripravený na rozhovory s Ukrajinou. Predtým myšlienku rokovaní odmietol, kým prebieha ukrajinská ofenzíva v ruskej Kurskej oblasti.
Kremeľ v minulosti vyhlásil, že Ukrajina sa v rámci mierovej dohody musí vzdať územia, ktoré Moskva vyhlasuje za ruské, čo je pre Kyjev neprijateľná požiadavka.
Na sociálnej sieti Truth Social kandidát na prezidenta a exprezident USA Donald Trump vyhlásil, že za mrežami skončia ľudia podieľajúci sa na „bezohľadnom správaní“ v nadchádzajúcich voľbách, ktoré budú podľa neho pod intenzívnou kontrolou.
"Keď vyhrám, títo ľudia, ktorí podvádzali, budú stíhaní v plnom rozsahu zákona, ktorý bude zahŕňať dlhodobé tresty odňatia slobody, aby sa táto skazenosť spravodlivosti už neopakovala," napísal Trump spochybňujúc integritu volieb. Hoci ako poukazuje agentúra AP, podvádzanie vo voľbách je mimoriadne zriedkavé.
Podľa bývalého šéfa Bieleho domu sa to týka právnikov, politických činiteľov, darcov, nelegálnych voličov a skorumpovaných volebných úradníkov.
"Tí, ktorí sa dopúšťajú bezohľadného správania, budú vyhľadávaní, chytaní a stíhaní na úrovni, akú naša krajina, žiaľ, ešte nezažila," vyhlásil.
Trumpovo vyhlásenie, ktoré spravil len niekoľko dní pred jeho prvou a zrejme poslednou debatou s demokratickou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou, je jeho najnovšou hrozbou, že v prípade víťazstva v druhom funkčnom období využije prezidentský úrad na odplatu.
Nedeľný útok v meste Džabálijá pripravil o život zástupcu riaditeľa pohotovostnej služby v severných oblastiach Pásma Gazy Muhammada Mursího. Pri útoku zomreli aj jeho štyria rodinní blízki.
Izrael sa k smrti Mursího bezprostredne nevyjadril, informovala agentúra Reuters.
Obyvatelia uviedli, že izraelské jednotky vyhodili do vzduchu aj niekoľko domov vo štvrti Zajtún v meste Gaza, ktorá sa nachádza iba päť kilometrov od Džabálije. Niektorí ľudia sú uväznení vo svojich domoch a niektorí hlásili, že utrpeli zranenia.
Civilná záchranná služba ozrejmila, že od začiatku vojny v Pásme Gazy 7. októbra minulého roka zahynulo celkovo 83 jej členov v dôsledku izraelskej paľby.
Izrael a militantné hnutie Hamas sa navzájom obviňujú z neúspechu rokovaní o prímerí. Spojené štáty sa pritom pripravujú na predloženie nového návrhu, no vyhliadky na preklenutie rozdielov medzi požiadavkami oboch strán sú momentálne nejasné.
OSN medzitým v nedeľu v spolupráci s tamojšími zdravotníckymi predstaviteľmi predĺžila očkovaciu kampaň proti detskej obrne v južnej časti Pásma Gazy. Zdravotníci sa následne v pondelok presunú na sever oblasti.
Cieľom kampane, ktorú umožnili obmedzené prestávky v bojoch, je zaočkovať 640-tisíc detí po prvom zaznamenanom prípade detskej obrny v Pásme Gazy po 25 rokoch.
Niektoré z úloh plánu z dielne ministerstva obrany na roky 2025-2030 sú budovanie novej telefonickej ústredne, rekonštrukcia niektorých priestorov hlavného miesta riadenia obrany štátu či budovanie štyroch nových centier podpory pre vojenské konvoje.
Materiál rezort predložil do medzirezortného pripomienkového konania. Z plánu vyplývajú povinnosti pre rôzne rezorty a štátne úrady.
"Cieľom materiálu je zvýšiť rozsah a použiteľnosť podpory obrany štátu na zabezpečenie úloh ozbrojených síl vo vojnovom stave a v čase vojny," uvádza ministerstvo v materiáli s tým, že stanovilo štyri oblasti pre opatrenia na splnenie tohto cieľa.
Z materiálu vyplýva, že ide o udržiavanie a rozvoj obrannej infraštruktúry, dodávky tovarov a štátnych hmotných rezerv, poskytovanie služieb a činností pre ozbrojené sily a výskum a vývoj zameraný na zabezpečenie obrany štátu.
Materiál musí schváliť Bezpečnostná rada SR a vláda.
Dominique Pélicot, 71-ročný manžel o rok staršej Gisèle Pélicotovej, sa ku skutkom priznal. Pred súdom argumentoval, že sa mu dostávalo zadosťučinenia, keď sledoval iných mužov, ako majú pohlavný styk s jeho ženou.
V prípade, ktorý otriasol Francúzskom, je dovedna obvinených 51 mužov zo znásilnenia. 72-ročná obeť Gisèle pred súdom vypovedala, že nikdy nepredstierala spánok a na týchto sexuálnych činoch sa vedome nezúčastňovala. Reagovala tak na výpoveď viacerých obvinených, ktorí sa obhajujú myšlienkou, že boli na súčasťou "sexuálnej hry".
Ženu policajný vyšetrovateľ predvolal na výsluch v roku 2020 po tom, čo jej manžela prichytili v supermarkete, ako si natáča dámske sukne.
"Policajt sa ma opýtal na môj sexuálny život. Povedala som, že som nikdy nepraktizovala pohlavný styk v trojici či výmenu partnerov. Som žena jedného muža. Nemohla som na sebe ani zniesť ruky nejakého iného muža," povedala Gisèle podľa BBC.
Po hodine otázok jej vyšetrovateľ ukázal niekoľko fotografií, ako vo svojej manželskej posteli ležala odetá v pre ňu neznámom oblečení a okrem cudzích mužov ju znásilňoval aj jej manžel.
"Všetko, čo sme spolu vybudovali, je preč. Naše tri deti, sedem vnúčat. Kedysi sme boli ideálny pár," dodala s tým, že z obvinených pozná len jedného: "Bol to náš sused. Prišiel raz skontrolovať bicykle, vídavala som ho v pekárni. Vždy bol slušný. Netušila som, že ma príde raz znásilniť."
Sudca ženu napomenul, aby pre prezumpciu neviny namiesto pojmu znásilnenie používala slovné spojenie "sexuálna scéna". "Len si myslím, že by sa mali uznávať fakty. Keď pomyslím na to, čo urobili, prepadne ma znechutenie. Mali by za to niesť zodpovednosť. Vo mne je to celé ako devastačná scéna. Navonok môžem vyzerať solídne, ale vnútri..."
Dôchodkyňa je nakazená štyrmi pohlavnými chorobami. Jeden z obvinených, ktorý je HIV pozitívny, ju znásilni šesťkrát. Jej manžel Dominique o tom vedel. Všetci obvinení dostávali od neho pokyny – napríklad mali zakázané používať tabak či parfémy, aby Gisèle nezobudili. Rovnako nepoužívali prezervatívy.
Polícia tvrdí, že dôchodca si vyčíňanie mužov s jeho manželkou natáčal a všetko si ukladal na pevnom disku, dovedna súbor tvorí približne štyritisíc fotografií a videí. Vyšetrovatelia majú dôkazy o približne 200 znásilneniach vykonaných v rokoch 2011 až 2020.
Vyšetrovatelia tvrdia, že o niečo viac ako polovicu znásilnení vykonal Dominique. Väčšina ostatných obvinených mužov bývala len pár kilometrov od ich bydliska.
Alexander Kamyšin zodpovedal za domácu zbrojnú výrobu a v utorok podal demisiu rovnako ako aj minister spravodlivosti Denys Maľuska a minister životného prostredia Ruslan Strilec.
Exminister Kamyšin ešte v utorok oznámil, že zostane v rezorte obrany, avšak bude mať inú funkciu. Zelenskyj v súvislosti s rozsiahlou rekonštrukciou vlády povedal, že Ukrajina potrebuje "novú energiu" v kľúčovom momente vojny proti Rusku.
V nedeľu ukrajinský líder podnikol ďalšie kroky na obnovenie svojho tímu a zverejnil niekoľko dekrétov o vymenovaní nových členov svojho úradu, píše Reuters.
"Budem pokračovať v práci pre náš obranný priemysel," napísal Kamyšin v aplikácii Telegram po oznámení jeho novej funkcie. Dodal, že sa bude starať aj o ďalšie strategicky dôležité smery, ale neuviedol podrobnosti.
Agentúra Reuters uvádza, že Kamyšin dohliadal na výrazný nárast domácej výroby zbraní na Ukrajine počas bojov a bol hnacou silou úsilia o získanie väčšieho množstva západných finančných prostriedkov, skúseností a technológií do ukrajinského zbrojárskeho priemyslu.
Volodymyr Zelenskyj tiež vymenoval gubernátora Zakarpatskej oblasti Viktora Mykytu za nového zástupcu vedúceho svojho úradu pre dohľad nad regiónmi.
Mykyta uviedol, že jednou z jeho kľúčových úloh bude zabezpečiť efektívnu prácu vojenských správ v regiónoch a rozvíjať komunikáciu a dôveru medzi úradmi, miestnymi komunitami a podnikmi.
Začiatok súdneho procesu s Vladimírom Pčolinským bol pôvodne naplánovaný na koniec mája, dva termíny však súd zrušil. Rovnako urobil aj s termínmi určenými na jún, júl a august.
Dôvodom zrušenia doterajších termínov s obžalovaným exšéfom Slovenskej informačnej služby (SIS) bola sťažnosť, ktorú Pčolinský podal proti uzneseniu sudcu o prijatí obžaloby, o ktorej musel rozhodnúť Najvyšší súd SR.
Predmetom obžaloby voči Pčolinskému je zločin prijímania úplatku, zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.
Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) prvýkrát podal obžalobu na Pčolinského ešte v máji 2022. Súd však následne obžalobu prokurátorovi vrátil pre zistené procesné pochybenia.
Prokurátor ÚŠP tak obžalobu podal opäť v októbri 2023. "Prokurátor na obvineného V. P. podal obžalobu na ŠTS za skutok týkajúci sa prijatia úplatku od Z. K.," informovala vtedy prokuratúra.
Právnik a podnikateľ Zoroslav Kollár v rámci uzavretej dohody o vine a treste priznal, že v auguste 2020 poskytol úplatok, aby zabezpečil, že nebude predmetom rozpracovania SIS.
Odovzdanie finančnej čiastky 40-tisíc eur sprostredkoval bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Bývalý riaditeľ SIS Pčolinský však prijatie úplatku odmieta.
Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera ešte v auguste 2021 pritom zrušil uznesenia NAKA zo dňa 11. marca a 13. apríla 2021, ktorými vzniesol obvinenie voči Pčolinskému pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa, zločin prijímania úplatku, prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti a prečin podplácania.
Kandera zastupoval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý z dôvodu zachovania nestrannosti vo veci nekonal.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell zároveň krajinu vyzval na ukončenie útlaku opozičných lídrov. Povedal to po tom, ako venezuelský opozičný prezidentský kandidát Edmundo González Urrutia opustil svoju krajinu a požiadal o azyl v Španielsku.
Podľa šéfa európskej diplomacie bol González Urrutia "vystavený represiám, politickému prenasledovaniu a priamemu ohrozeniu svojej bezpečnosti a slobody" predtým ako sa rozhodol odísť do exilu do Španielska.
"Dnes je smutný deň pre demokraciu vo Venezuele," povedal Borrell a dodal, že "v demokracii by žiadny politický líder nemal byť nútený požiadať o azyl v inej krajine".
Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares v nedeľu oznámil, že jeho krajina poskytne politický azyl opozičnému lídrovi Venezuely, na ktorého súd v Caracase vydal zatykač. González Urrutia sa podľa agentúry AFP už nachádza v Španielsku.
Líderka venezuelskej opozície Maríe Coriny Machadovej tvrdí, že González Urrutia nemal na výber a musel opustiť svoju krajinu, aby si zachránil život.
Muž napokon neskončil v zariadení opatrovateľskej starostlivosti, ale za mrežami.
Hádke medzi 53-ročnou ženou a jej 96-ročným otcom v meste Selm prechádzal dcérin nápad, aby jej otec išiel do domova dôchodcov. To však seniora tak nahnevalo, že vytiahol zbraň, ktorou celkovo štyrikrát na ňu vystrelil.
Zo štyroch rán ženu tri náboje aj trafili – dva do stehna a jeden do ramena. 53-ročná dcéra okamžite bežala k susedom, odkiaľ zavolali políciu.
Po príjazde na miesto zhruba hodinu a pol s deväťdesiatnikom vyjednával špeciálny policajný tím. Muž sa napokon vzdal, informuje portál Focus.
Žena v ohrození života nie je, v nemocnici podstúpila nevyhnutnú operáciu. Dôchodca skončil vo väzbe po tom, ako súdny psychiater určil, že je právne plne spôsobilý.
Horská záchranná služba v talianskom regióne Valle d'Aosta, ktorý sužujú prudké búrky, pátra po dvoch Talianoch a dvoch Kórejčanoch.
Ako upresnili agentúry ANSA a APA, dvojica Talianov podľa posledných hlásení uviazla v dôsledku zlého počasia neďaleko vrcholu vo výške viac ako 4 500 metrov. O kórejských horolezcoch nemali záchranári žiadne bližšie informácie.
Záchranári sa v nedeľu ráno pokúšali hľadať nezvestných pešo výstupom k vrcholu, vzhľadom na nepriaznivé počasie však museli akciu odvolať.
Mont Blanc sa nachádza na hranici Talianska a Francúzska a s výškou 4 806 metrov nad morom je najvyšším vrchom Álp.
Vzhľadom na to je mimoriadne vystavený poveternostným vplyvom. Opakovane tam dochádza k vážnym nehodám, viaceré smrteľné sa odohrali aj v posledných dňoch.
Tamojšie ministerstvo obrany uviedlo, že hľadá možné úlomky tohto dronu. Zároveň incident odsúdilo.
Rumunský rezort obrany vo vyhlásení uviedol, že armádne radary v nedeľu skoro ráno zaznamenali dron, ktorý vstúpil do vzdušeného priestoru krajiny a následne "opustil územie smerom na Ukrajinu".
Lietadlá rumunských vzdušných síl podľa ministerstva monitorovali situáciu a obyvatelia žúp Tulcea a Constanta v blízkosti ukrajinských hraníc dostali telefonické varovania. Píšu agentúry AFP a Reuters.
"Z existujúcich údajov bola identifikovaná možnosť dopadovej zóny na štátnom území, a to v neobývanej oblasti pri obci Periprava," oznámilo ministerstvo a dodalo, že oblasť prehľadávajú.
Zároveň odsúdilo opätovné narušenie rumunského vzdušného priestoru a vyzvalo Rusko, aby ukončilo opakované útoky, ktoré vedú k "nezodpovednému vyhrocovaniu" bezpečnostnej situácie v regióne. Ďalej uviedlo, že požaduje dodržiavanie medzinárodného práva a o narušení vzdušného priestoru už Rumunsko informovalo spojencov NATO.
Nešťastná udalosť sa stala v nedeľu v meste Slaný v okrese Kladno v Českej republike.
Po mužovi, ktorý pravdepodobne dostal panický atak a vyskočil z vetroňa v zhruba 300-metrovej výške nad zemou, pátrala letecká služba aj pozemné hliadky. Krátko pred trinástou hodinou ho našli bez známok života.
Udalosť polícii oznámili okolo pol dvanástej. Hovorkyňa polície Barbora Schneeweissová upresnila, že sa to stalo pri výcviku, píšu České noviny.
"Vetroň musí do určitej výšky vyniesť lietadlo, ktorý sa následne odpojí. V momente, ako sa od nich lietadlo odpojilo, podľa prvotných informácií žiak otvoril vetroň a vyskočil, pričom padák sa mu ale neotvoril," dodala.
Predsedníčka dotknutého aeroklubu sa k incidentu vyjadriť nechcela.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa na občianskom neformálnom stretnutí v obci Kötcse vyjadril aj k plánom v budúcnosti.
Orbán pred pozvanými hosťami na neverejnom podujatí podľa portálu atv.hu potvrdil, že jeho mierová misia, na ktorú sa vydal v júli a vyvolala vlnu kritiky zo strany predstaviteľov Európskej únie, ešte neskončila.
"Pracoval som na tom celé leto, aj na medzinárodnej úrovni. Musíme na tom popracovať," ubezpečil s tým, že v septembri v tejto veci môže verejnosť očakávať "veľkolepé" vystúpenie.
Razantne si stojí za tým, že ak by "sme urobili určité veci začiatkom júla, mohli sme zabrániť eskalácii tohto konfliktu v najbližších dvoch-troch mesiacoch". V súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou však zdôraznil, že sa treba vyhnúť konfliktu medzi vojenskými blokmi.
Podľa anonymných zdrojov servera Orbán podčiarkoval na stretnutí aj dôležitosť neutrálnej hospodárskej politiky. Ekonomicko-politická situácia, ktorá vznikla po covidovej pandémii, sa do roku 2026 nezmení, preto je potrebné sa jej prispôsobiť, čo si vyžaduje novú hospodársku politiku, povedal Orbán.
Neutrálna hospodárska politika Maďarska by sa podľa jeho vyjadrení mala prejaviť v tom, že by sa Budapešť nemala pridať k žiadnemu z existujúcich hospodárskych blokov a mala by byť otvorená vo všetkých smeroch.
Predseda maďarskej vlády tiež vyjadril presvedčenie, že je možné dosiahnuť i technologickú neutralitu. "Do roku 2032 môžeme byť energeticky nezávislí, a to všetko sa dá spojiť s členstvom v EÚ a NATO," citoval nemenovaný zdroj z Orbánovho prejavu, v ktorom nezazneli žiadne kritické poznámky proti EÚ.
Zopakoval tiež, že od Európskej únie čaká 12,5 miliardy eur, ktoré budú k dispozícii do konca roka 2026.
Živel spôsobil výpadok elektriny viac ako trom miliónom ľudí, škody evidujú aj poľnohospodári a krajina zrušila stovky letov.
Najmenej 14 ľudí zomrelo a 176 ďalších utrpelo zranenia po tom, ako sever Vietnamu zasiahol tajfún Jagi, informujú tamojšie médiá.
Tajfún dosiahol vietnamskú pevninu v provinciách Quang Ninh a Haiphong v sobotu popoludní, pričom ho sprevádzal vietor o rýchlosti do 149 kilometrov za hodinu. Do nedele rána napokon zoslabol na tropickú cyklónu.
Vietnamský meteorologický úrad však napriek tomu predpovedal silný dážď na severe a v strede krajiny a vydal výstrahy pred záplavami, prívalovými povodňami a zosuvmi pôdy.
Jagi sa v stredu ešte ako búrka prehnal cez severozápadné Filipíny, tam na následky prírodnej katastrofy zomrelo 20 ľudí a 26 je nezvestných. Následne sa presunul do Číny, kde si tiež vyžiadal troch mŕtvych a takmer stovku zranených.
Podľa vietnamských úradov bol tajfún Jagi jeden z najsilnejších v regióne za ostatné desaťročie.
Požiar podľa polície zasiahol plochu o rozlohe približne 200 x 200 metrov.
Policajti aktuálne asistujú hasičom pri rozsiahlom požiari v lesnom poraste v blízkosti Bieleho kríža v Bratislave. Plamene zasiahli les v smere na Peknú cestu a Biely kríž od Rače.
"Hliadky Policajného zboru aktuálne uzavreli cestu od Svätého Jura - Neštich v smere do lesa, vjazd od Peknej cesty, ako aj vjazd z Potočnej ulice," informoval bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.
Občanov polícia vyzýva, aby zvážili pohyb v uvedenej lokalite a pokiaľ je to možné, aby sa daným miestam úplne vyhli.
Hovorkyňa Prezídia Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Zuzana Geguššová dodala, že na mieste zasahuje 60 hasičov s 12 kusmi hasičskej techniky. Na mieste je vytvorený aj jazierkový systém.
Novela zákona o sociálnych službách, ktorú navrhujú Martina Holečková a Andrea Turčanová, si dáva za cieľ posilniť náboženské, sociálne a duchovné aktivity zamerané na rozvoj a podporu miestnych komunít.
Návrh zákona reflektuje na rastúcu potrebu efektívnejšie organizovať misijné a pastoračné aktivity a vytvára legislatívny rámec pre vznik, fungovanie a organizáciu misijno-pastoračných centier, poskytujúcich duchovnú, sociálnu a vzdelávaciu podporu pre širokú verejnosť.
„Pastoračná práca pozitívne vplýva na deti a mládež prostredníctvom doučovania, neformálneho vzdelávania a voľnočasových športových a umeleckých aktivít, čím mladých motivuje k vzdelaniu a aktívnemu členstvu v miestnej komunite,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
Tento zákon môže podľa predkladateliek tiež podporiť integráciu rôznych skupín vrátane migrantov, seniorov, osôb so zdravotným postihnutím či rodín v sociálne slabšom postavení.
Návrh zákona, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2025, môže podľa poslankýň pozitívne ovplyvniť sociálnu inklúziu, podporiť občiansku angažovanosť a dobrovoľníctvo.
Ako ďalej Holečková a Turčanová uviedli, zákon tiež umožní lepšiu organizáciu a financovanie misijných aktivít, vrátane čerpania verejných prostriedkov a grantov z fondov EÚ. Poslankyne navrhujú, aby zamestnanci misijno-pastoračných centier boli zaradení medzi zamestnancov vo verejnom záujme.
Zákon taktiež predpokladá rozvoj dobrovoľníctva a väčšiu občiansku angažovanosť v prospech miestnych komunít a spoločenských hodnôt.
„Vieme, že mnohé útoky sa uskutočňujú zo samotného Ruska,“ argumentuje bývalý minister Grant Shapps v stĺpčeku týždenníka Sunday Times.
Bývalý konzervatívny minister obrany Spojeného kráľovstva vyzýva labouristickú vládu, aby zrušila obmedzenie použitia britských rakiet dlhého dosahu ukrajinskou armádou na ruské územie.
V reakcii na nedávne ruské letecké útoky na ukrajinské mestá vrátane útokov s použitím navádzaných bômb „musíme teraz urýchlene schváliť použitie našich zbraní dlhého doletu do Ruska,“ napísal Shapps.
„Vieme, že mnohé útoky sa uskutočňujú zo samotného Ruska. A napriek tomu, s výnimkou nášho povolenia útočiť raketami Spojeného kráľovstva na Krym, sme zostali opatrní, pokiaľ ide o povolenie našim ukrajinským spojencom zamerať sa na zdroj týchto útokov,“ zdôraznil.
Shapps poznamenal, že chýbajúce povolenie pre Ukrajinu použiť rakety britskej výroby „tam, kde by boli najúčinnejšie“, podkopáva dôveryhodnosť Londýna ako spojenca Kyjeva.
„Je načase prestať žiadať od statočných obyvateľov [Ukrajiny a] prezidenta Zelenského, aby bojovali s jednou rukou zviazanou za chrbtom. Namiesto toho musí Spojené kráľovstvo vysloviť Putinovi priame varovanie,“ vyhlásil.
„Ak budete naďalej vraždiť mužov, ženy a deti pomocou kĺzavých bômb vypúšťaných z Ruska, potom budeme viesť zvyšok sveta k tomu, aby povolil likvidáciu vašich odpaľovacích zariadení našimi raketami dlhého doletu bez ohľadu na to, kde sa náhodou nachádzajú – dokonca aj vo vnútri Ruska,“ varoval exminister.
Počas svojho vládneho funkčného obdobia Grant Shapps trval na platnosti spomínaných obmedzení.
Francúzi sú zväčša spokojní s vymenovaním stredopravicového Michela Barniera za nového premiéra krajiny, ukázal prieskum inštitútu Ifop zverejnený v nedeľu. Zároveň však vyjadrili presvedčenie, že politik nezotrvá na tomto poste veľmi dlho.
Prieskum zverejnil týždenník Journal du Dimanche, citovala ho agentúra AFP. Vyplýva z neho, že 52 percent opýtaných vyjadrilo spokojnosť s vymenovaním 73-ročného Barniera za predsedu vlády.
Pre porovnanie, nomináciu bývalého a zároveň najmladšieho premiéra Gabriela Attala, ktorý mal v čase vymenovania do funkcie 34 rokov, schválilo podľa predošlých údajov 53 percent respondentov.
Barnier v minulosti pôsobil ako minister zahraničných vecí krajiny a ako hlavný vyjednávač Európskej únie pre Brexit. Podľa informácií vyplývajúcich z prieskumu ho považuje väčšina respondentov za kompetentného (62 percent), otvoreného dialógu (61 percent) a sympatického (60 percent).
Prieskum zverejnil týždenník po tom, čo sa v sobotu vo Francúzsku konali protesty proti vymenovaniu najstaršieho premiéra krajiny. Vyše 100-tisíc ľavicových demonštrantov na ňom odsúdilo „prevzatie moci“ francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, píše AFP.
Barnierovo vymenovanie však môže podľa AFP predstavovať potenciálny zvrat po takmer dvoch mesiacoch politického chaosu po predčasných voľbách, ktoré v júni vyhlásil prezident krajiny. Avšak ľavica už prisľúbila, že Barniera zosadí z pozície návrhom na vyslovenie nedôvery a až 74 percent opýtaných si myslí, že vo funkcii nezotrvá.
Prieskum agentúry Ifop sa uskutočnil 5. až 6. septembra v online priestore a zúčastnilo sa ho 950 dospelých osôb. AFP zdôrazňuje, že štatistická chyba sa v tomto prípade pohybuje na hodnote 3,1 percentuálneho bodu.
V okrese Galanta našli v nedeľu v rodinnom dome dve osoby bez známok života. Polícia aktuálne vykonáva prvotné úkony. Trnavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.
„Na miesto bol vyslaný aj výjazd kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave. Bližšie informácie poskytneme neskôr, keď to situácia dovolí,“ zhrnula polícia.
Opozícia navrhne na post šéfa parlamentu Mikloška, vyhlásil predseda SaS
Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok pripustil, že koalícia môže dovládnuť aj bez predsedu parlamentu. "Nejdeme sa tu hádať o pozície, na pozícii predsedu parlamentu je poverený podpredseda Žiga, ak takáto situácia bude celé volebné obdobie, budeme to akceptovať," skonštatoval.
Pripomenul, že vláda tu nie je na to, aby sa neustále hádala tak, ako sa to podľa neho dialo počas minulého volebného obdobia. "Ja ako predseda Hlasu urobím všetko preto, aby vláda takáto nebola," dodal.
Ak sa koalícia nedohodne na tom, že poslanci SNS podporia v hlasovaní na šéfa parlamentu nominanta Hlasu, nie je to podľa Šutaja Eštoka ideálna situácia, ale kopíruje dohodu koalície, že pozícia je obsadená Hlasom. Pokiaľ neexistuje dohoda, tému chce dať bokom.
Matúš Šutaj Eštok. Foto: Martin Baumann/TASR
Vlastný kandidát opozície
Predseda SaS Branislav Gröhling avizoval, že opozícia jednotne navrhne vlastného kandidáta, bude ním František Mikloško. „Nebude to nikto z PS, nebude to nikto z SaS, my sme navrhli, aby to bol niekto zo strany KDH. Poviem to už verejne, my sme navrhli pána Mikloška,“ prezradil exminister školstva s tým, že ide o kandidáta, ktorý má za sebou dlhú parlamentnú históriu.
Šéf liberálov by bol rád, keby bol zvolený. „Aby sme my ukázali v rámci opozície, že sa vieme zjednotiť. Ešte pred letom v júni som kolegom v opozícii povedal, aby sme dali návrh na predsedu parlamentu, lebo ak ho bude voliť celá opozícia, tak bude mať 71 hlasov, čo je viac hlasov, ako má teraz koalícia pre jednotlivých kandidátov,“ povedal Gröhling.
Od vlaňajších jesenných parlamentných volieb bol predsedom Národnej rady Peter Pellegrini, od jeho zvolenia za prezidenta na jar tohto roka je daná pozícia neobsadená. Podľa koaličnej zmluvy prináleží tento post strane Hlas, no dlhodobo oň prejavuje záujem predseda najmenšej koaličnej strany SNS Andrej Danko. Parlament zatiaľ vedie jeho podpredseda Peter Žiga (Hlas).
Ak sa vládna koalícia nevie dohodnúť na novom predsedovi Národnej rady, kandidáta môže navrhnúť aj opozícia. Skonštatovalo to pre TASR opozičné KDH. Kresťanských demokratov teší, že ich poslanec František Mikloško požíva dôveru iných parlamentných strán.
Hnutie pripomenulo, že Mikloško už funkciu predsedu parlamentu v minulosti zastával a je výraznou osobnosťou politických dejín. KDH v stanovisku neuviedlo, či by sa Mikloško o funkciu chcel uchádzať.
"Pre nás je kľúčové, aby predsedom NR SR bola dôveryhodná osobnosť, aby neboli pochybnosti o jeho kredibilite, aby to bol človek, ktorý dokáže viesť dialóg so všetkými politickými stranami vrátane opozičných strán, aby došlo k upokojeniu napätej politickej situácie v našej krajine," uviedlo hnutie v stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa KDH Lenka Kovár.
KDH považuje skutočnosť, že koalícia nedokázala mesiace vygenerovať predsedu parlamentu za škandál predovšetkým štátnický, pretože ide o jednu z najvyšších ústavných funkcií v štáte. "Vidíme tiež, že sa neobsadenie funkcie používa ako žolík na 'bártrovanie' iných funkcií v rámci koalície, čo v KDH považujeme za nedôstojné voči našim občanom a nedôstojné aj k našim partnerom z iných štátov," doplnila hovorkyňa.
Bombové hrozby
Diskutujúci sa vyjadrili aj k bombovým hrozbám na slovenských školách, ku ktorým dochádzalo od začiatku nového školského roka. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok chce do projektu kamerového systému pre školy zapojiť aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Predseda SaS Branislav Gröhling opätovne vyhlásil, že zhoršenie bezpečnostnej situácie spôsobila vláda svojou politikou.
"Chceme, aby tie 'velíny' obsluhovali ľudia so zdravotným znevýhodnením," povedal minister ku spolupráci s rezortom školstva. Zopakoval, že bombové hrozby sú vážnou témou a politici by si z nej nemali vytĺkať politický kapitál.
Branislava Gröhling. Foto: Matúš Zajac
Podľa Gröhlinga na Slovensku učitelia suplujú pyrotechnikov. Odvolal sa pritom na medializovaný prípad, keď riaditeľka školy prehľadávala na údajný pokyn polície budovu sama so školníkom. Dodal, že poslanci za SaS v utorok 11. septembra podajú návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, kde by mal prísť minister vnútra vysvetliť otázky o bezpečnosti.
Šéf SaS tiež chce požiadať o spoločné rokovanie parlamentného branno-bezpečnostného výboru a výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Pri streľbe na hraničnom priechode medzi Izraelom okupovaným Predjordánskom a Jordánskym kráľovstvom zahynuli štyria ľudia vrátane útočníka. Vyhlásenie izraelskej armády citovali agentúry AFP a Reuters.
Incident sa odohral na hraničnom priechode Allenbyho most známom aj ako Hraničný priechod kráľa Husseina. Ide o jediný medzinárodný hraničný priechod, ktorý Palestínčanom žijúcim v Predjordánsku umožňuje opustiť územie bez toho, aby prešli územím Izraela.
Útočník dorazil na miesto v nákladnom aute z Jordánska, vystúpil z neho a spustil paľbu na bezpečnostné zložky strážiace priechod, uviedli Obranné sily Izraela (IDF).
Zastrelil troch civilistov a následne bol eliminovaný. IDF neskôr doplnili, že usmrtené osoby pracovali pre bezpečnostnú službu a neboli súčasťou armády ani polície. Priechod spolu s izraelskou armádou strážia aj súkromné bezpečnostné služby.
Jordánske úrady priechod uzavreli a začali incident vyšetrovať, uviedol pre Reuters nemenovaný jordánsky predstaviteľ.
Napätie v Predjordánsku zvanom aj Západný breh Jordánu sa vystupňovalo po útoku militantného hnutia Hamas na Izrael 7. októbra minulého roku. V dôsledku útokov prišlo od októbra o život najmenej 662 Palestínčanov na tomto okupovanom území, uvádza palestínske ministerstvo zdravotníctva.
Izraelské úrady uvádzajú, že za rovnaký čas pri palestínskych útokoch zahynulo najmenej 23 Izraelčanov.
Prezident Peter Pellegrini čoskoro prijme predsedov koaličných strán. Uviedol to v relácii STVR O 5 minút 12. Dodal, že potom by sa chcel stretnúť aj s lídrami opozičných strán.
Na margo balíka zákonov známeho ako Lex atentát a jeho avizovaného pokračovania sa Pellegrini vyjadril, že si nie je istý, či upokoja situáciu v spoločnosti. Podotkol, že možno môžu dať určitý rámec protestom, ako a za akých okolností majú prebiehať.
Zdôraznil však, že nikdy nebude spochybňovať právo občana na protest. Na upokojenie spoločnosti je podľa neho najlepším receptom prestať sa venovať pseudokauzám a zástupným problémom, a riešiť problémy ľudí.
Stabilita koalície
Jeseň a obdobie najbližšej schôdze Národnej rady by mohli podľa prezidenta ukázať stabilitu vládnej koalície v tom, či má väčšinu na to, aby jej prechádzali zákony. Myslí si to prezident Peter Pellegrini. V súvislosti s diskusiami o poste predsedu parlamentu prezidenta mrzí, aby niekto postavil vlastnú túžbu po určitej pozícii nad stabilitu krajiny.
Pellegrini pripomenul, že zatiaľ všetky zákony vládnej koalícii v parlamente prešli. "Možno lakmusovým papierikom bude terajšia jeseň, schôdza, ktorá sa začína budúci týždeň, keď sa uvidí, aká pevná je alebo nie je vládna koalícia, či má väčšinu na to, aby zákony prechádzali. Ak niekto predkladá v rozpore s koaličnou zmluvou do parlamentu zákony, musí si to riešiť koalícia," dodal.
"Veľmi ma mrzí, že často osobné ambície spôsobujú také obrovské napätie," povedal prezident v reakcii na debaty o poste šéfa Národnej rady. "Že chuť na nejakú konkrétnu funkciu sa postaví nad stabilitu krajiny, že sa osobná ambícia mať nejakú stoličku povýši nad to, že treba riešiť reálne problémy, alebo že to dokonca môže ohroziť stabilitu vládnej koalície. Pre mňa je to nemysliteľné," vyhlásil prezident s tým, že ľudia dali vláde dôveru, aby napĺňala programové vyhlásenie.
Pellegrini bol pred zvolením za prezidenta predsedom Národnej rady, od jeho zvolenia na jar tohto roka je daná pozícia neobsadená. Podľa koaličnej zmluvy prináleží tento post strane Hlas, no dlhodobo oň prejavuje záujem predseda najmenšej koaličnej strany SNS Andrej Danko. Parlament zatiaľ vedie jeho podpredseda Peter Žiga (Hlas).
Dá sa to zladiť
Memorandum o zahraničnopolitickej orientácii opísal prezident ako „dobrý signál“ spolupráce medzi troma najvyššími ústavnými činiteľmi. Na otázku, či sa ukotvenie v EÚ a NATO nevylučuje s vyhlásením o suverenite v národno-štátnych otázkach, odpovedal, že je možné to zladiť.
„Keď španielsky premiér niečo navrhne celoplošne v Európskej únii, my máme, samozrejme, právo sa k tomu vyjadriť. Môžeme povedať, že Španielsko je na opačnom konci Európy, je v iných klimatických podmienkach, a ak chce niečo presadiť, čo by poškodilo záujmy Slovenska, my sa musíme ozvať,“ opísal teoretickú situáciu prezident.
Odsudzuje bombové útoky na školách
Prezident Peter Pellegrini v STVR reagoval aj na opakované bombové hrozby na slovenských školách, „a nielen na školách, ale už aj v našich kostoloch, našich cirkevných ustanovizniach“. Tieto e-maily rezolútne odsúdil.
„Digitálny svet, ktorý vám umožňuje skrývať sa, a cez polovicu sveta poslať bombovú hrozbu, myslím si, že umožňuje takýmto ľuďom – poviem to tak ľudsky – terorizovať naše školy, prípadne nášho ministra,“ vysvetlil prezident.
Susko len využil svoju právomoc
Podanie dovolania v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer) bol podľa prezidenta krok, ktorý vzbudil veľké vášne. Minister Susko, ktorý dovolanie podal, podľa prezidenta len využil svoju právomoc, ktorá mu zo zákona prislúcha. "Ale ja si veľmi želám, aby Najvyšší súd rozhodol čo najskôr," povedal Pellegrini s tým, že vtedy sa ukáže pravda a všetci budú musieť rozhodnutie súdu rešpektovať.
Najvyšší súd rozhodne o legálnom postupe ministra, no podľa Pellegriniho nemôže v demokratickej spoločnosti o vine alebo nevine rozhodovať politik a už vôbec nie minister. "Musí to byť vždy rozhodnutie súdov," dodal.
Prezident Peter Pellegrini (vľavo) a moderátor Alfonz Šuran. Reprofoto: STVR
Návrh poslanca Tibora Gašpara (Smer), ktorý predstavil ako Lex atentát 2, Pellegrini nepovažuje za obmedzovanie ústavného práva na „demokratické demonštrácie“. „Vždy budem uznávať právo občanov na vyjadrenie svojho názoru, ale zároveň budem vyzývať na to, aby neporušovali zákon, neohrozovali zdravie a dodržiavali nejakú mieru slušnosti. Aj v demokratických krajinách majú protesty nejaký svoj rámec,“ pripomenul.
Kauza Pegasus
Hlava štátu odmieta zastrašovanie verejnosti v súvislosti s ohrozovaním ich súkromia zo strany tajnej služby. Obavy z možného obstarania sledovacieho systému Pegasus nepovažuje za relevantnú kauzu.
"To, či ho máme, alebo nie, je utajovaná skutočnosť. Tajná služba nemôže povedať Slovákom, ako to je," povedal o sledovacom systéme. Ľudia sa podľa neho nemusia obávať, že sa im bude Slovenská informačná služba "hrabať v mobiloch".
Žiadna tragédia v kultúre
Prezident sa vrátil aj k odvolávaniu šéfov významných kultúrnych ustanovizní.
„Musel som veľmi zvažovať, kedy je ten moment, keď má prezident zasiahnuť do personálnych rozhodnutí ministra," vyjadril sa na margo situácie v rezorte kultúry po tom, ako ministerka Martina Šimkovičová (nom. SNS) odvolala riaditeľa Slovenského národného divadla (SND) Mateja Drličku i riaditeľku Slovenskej národnej galérie (SNG) Alexandru Kusú. Nemyslí si, že je úlohou hlavy štátu komentovať personálne rozhodnutia ministrov.
Odvolaný riaditeľ SND je podľa jeho slov len jedným z riaditeľov kultúrnych inštitúcií, podotkol, že Drlička podľa neho už dlhšie vedel, že nemá dôveru ministerky. Pellegrini zdôraznil, že chápe rozhorčenie určitej časti spoločnosti. Pripomenul však, že podobné protesty nezaznamenal vtedy, keď Drlička prišiel o funkciu v dôsledku svojich výrokov o politikoch v časoch, keď bola ministerkou Natália Milanová (hnutie Slovensko).
Podľa jeho slov napríklad bývalý riaditeľ SND Matej Drlička „už niekoľko týždňov vedel, že stratil dôveru pani ministerky“ Martiny Šimkovičovej (nom. SNS). „Nepreberal si poštu, bol na PN, nakoniec sa k nemu tá pošta dostala, a už nebol PN, už bol na protestoch,“ pripomenul Pellegrini s tým, že sa treba pozerať na obe strany konfliktu v kultúre.
„Nemyslím si, že sa na Slovensku udiala obrovská tragédia, keď už pán Drlička nie je riaditeľom SND. Nikto nie je prikovaný k stoličke," myslí si prezident. Je toho názoru, že napätie v kultúrnej obci sa zbytočne udržiava.
Konsolidácia by nemala siahnuť na životnú úroveň občanov
Konsolidácia bude musieť byť rázna, no nemala by siahnuť na životnú úroveň a štandard obyvateľov, povedal Pellegrini s dôvetkom, že vláda by mala hľadať skôr dlhodobejšie riešenia.
"Očakávam, že konsolidácia bude robená tak, aby sa zdroje hľadali tam, kde reálne sú a aby sme nepostihli bežného človeka, ktorý má nejaký hendikep alebo je samoživiteľ, rodiny s jedným rodičom alebo seniorov, ktorí sú pod pásmom chudoby. Dúfam, že vláde sa podarí nájsť mix opatrení, ktoré výrazne nezasiahnu životnú úroveň občanov," uviedol Pellegrini.
Dodal, že je možné nájsť spôsob, ktorý by zabezpečil čo najmenší vplyv na sociálny status občanov. Pokiaľ vláda siahne na kvalitu životnej úrovne, mala by podľa neho nájsť kompenzačné opatrenia pre tých, u ktorých môže byť zásah najvýraznejší.
"To znamená, že ak prijme opatrenie, ktoré sa dotkne celej vrstvy spoločnosti, ale dve tretiny sa s tým vedia relatívne ľahko vyrovnať, je dôležité, aby našla možnosti kompenzácie pre tretinu spoločnosti, ktorá by mohla trpieť viac. Všetko toto sa dá nájsť," objasnil prezident s tým, že by preferoval, ak by to nebolo 45 alebo 50 rôznych opatrení, ktoré prinesú ďalšiu legislatívnu smršť. "Bolo by fajn, keby vláda našla dlhodobejšie riešenia, ktoré prinesú jednorazovo väčší objem peňazí," uzavrel Pellegrini.
Ruské ministerstvo obrany oznámilo dobytie ďalšej obce, dediny Novohrodivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Armáda sa tak dostala do vzdialenosti približne 20 kilometrov od dopravného uzla Pokrovsk.
Pokrovsk leží na križovatke kľúčovej cesty, ktorá zásobuje ukrajinské jednotky a mestá na celom východnom fronte a dlhodobo je cieľom ruskej armády, pripomenuli agentúry Reuters a AFP.
Ruské sily sa už niekoľko mesiacov približujú k Pokrovsku, ktoré malo pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu viac ako 14-tisíc obyvateľov, a počas leta obsadili niekoľko malých dedín, aby sa dostali na okraj mesta.
Napriek tomu, že ukrajinské ozbrojené sily 6. augusta vtrhli do ruskej Kurskej oblasti, Moskva naďalej získava v Doneckej oblasti nové pozície, píše AFP. Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že jeho hlavným cieľom na Ukrajine je po 30 mesiacoch bojov obsadiť východnú časť Donbasu, kam patrí aj Donecká oblasť, a tvrdil, že ukrajinská protiofenzíva v Kurskej oblasti mu to uľahčila.
