Preskočiť na obsah
  |  

Poslankyne za KDH chcú podporiť miestne komunity cez náboženské, sociálne a duchovné aktivity

Novela zákona o sociálnych službách, ktorú navrhujú Martina Holečková a Andrea Turčanová, si dáva za cieľ posilniť náboženské, sociálne a duchovné aktivity zamerané na rozvoj a podporu miestnych komunít.

Návrh zákona reflektuje na rastúcu potrebu efektívnejšie organizovať misijné a pastoračné aktivity a vytvára legislatívny rámec pre vznik, fungovanie a organizáciu misijno-pastoračných centier, poskytujúcich duchovnú, sociálnu a vzdelávaciu podporu pre širokú verejnosť.

„Pastoračná práca pozitívne vplýva na deti a mládež prostredníctvom doučovania, neformálneho vzdelávania a voľnočasových športových a umeleckých aktivít, čím mladých motivuje k vzdelaniu a aktívnemu členstvu v miestnej komunite,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Tento zákon môže podľa predkladateliek tiež podporiť integráciu rôznych skupín vrátane migrantov, seniorov, osôb so zdravotným postihnutím či rodín v sociálne slabšom postavení.

Návrh zákona, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2025, môže podľa poslankýň pozitívne ovplyvniť sociálnu inklúziu, podporiť občiansku angažovanosť a dobrovoľníctvo.

Ako ďalej Holečková a Turčanová uviedli, zákon tiež umožní lepšiu organizáciu a financovanie misijných aktivít, vrátane čerpania verejných prostriedkov a grantov z fondov EÚ. Poslankyne navrhujú, aby zamestnanci misijno-pastoračných centier boli zaradení medzi zamestnancov vo verejnom záujme.

Zákon taktiež predpokladá rozvoj dobrovoľníctva a väčšiu občiansku angažovanosť v prospech miestnych komunít a spoločenských hodnôt.

(sita)

  |  

Britský exminister obrany vyzýva nástupcu, aby povolil použitie Storm Shadow na Rusko

„Vieme, že mnohé útoky sa uskutočňujú zo samotného Ruska,“ argumentuje bývalý minister Grant Shapps v stĺpčeku týždenníka Sunday Times.

Bývalý konzervatívny minister obrany Spojeného kráľovstva vyzýva labouristickú vládu, aby zrušila obmedzenie použitia britských rakiet dlhého dosahu ukrajinskou armádou na ruské územie.

V reakcii na nedávne ruské letecké útoky na ukrajinské mestá vrátane útokov s použitím navádzaných bômb „musíme teraz urýchlene schváliť použitie našich zbraní dlhého doletu do Ruska,“ napísal Shapps.

„Vieme, že mnohé útoky sa uskutočňujú zo samotného Ruska. A napriek tomu, s výnimkou nášho povolenia útočiť raketami Spojeného kráľovstva na Krym, sme zostali opatrní, pokiaľ ide o povolenie našim ukrajinským spojencom zamerať sa na zdroj týchto útokov,“ zdôraznil.

Shapps poznamenal, že chýbajúce povolenie pre Ukrajinu použiť rakety britskej výroby „tam, kde by boli najúčinnejšie“, podkopáva dôveryhodnosť Londýna ako spojenca Kyjeva.

„Je načase prestať žiadať od statočných obyvateľov [Ukrajiny a] prezidenta Zelenského, aby bojovali s jednou rukou zviazanou za chrbtom. Namiesto toho musí Spojené kráľovstvo vysloviť Putinovi priame varovanie,“ vyhlásil.

„Ak budete naďalej vraždiť mužov, ženy a deti pomocou kĺzavých bômb vypúšťaných z Ruska, potom budeme viesť zvyšok sveta k tomu, aby povolil likvidáciu vašich odpaľovacích zariadení našimi raketami dlhého doletu bez ohľadu na to, kde sa náhodou nachádzajú – dokonca aj vo vnútri Ruska,“ varoval exminister.

Počas svojho vládneho funkčného obdobia Grant Shapps trval na platnosti spomínaných obmedzení.

(sab)

  |  

Prieskum: Viac ako polovica Francúzov je spokojná s vymenovaním nového premiéra

Francúzi sú zväčša spokojní s vymenovaním stredopravicového Michela Barniera za nového premiéra krajiny, ukázal prieskum inštitútu Ifop zverejnený v nedeľu. Zároveň však vyjadrili presvedčenie, že politik nezotrvá na tomto poste veľmi dlho.

Prieskum zverejnil týždenník Journal du Dimanche, citovala ho agentúra AFP. Vyplýva z neho, že 52 percent opýtaných vyjadrilo spokojnosť s vymenovaním 73-ročného Barniera za predsedu vlády.

Pre porovnanie, nomináciu bývalého a zároveň najmladšieho premiéra Gabriela Attala, ktorý mal v čase vymenovania do funkcie 34 rokov, schválilo podľa predošlých údajov 53 percent respondentov.

Barnier v minulosti pôsobil ako minister zahraničných vecí krajiny a ako hlavný vyjednávač Európskej únie pre Brexit. Podľa informácií vyplývajúcich z prieskumu ho považuje väčšina respondentov za kompetentného (62 percent), otvoreného dialógu (61 percent) a sympatického (60 percent).

Prieskum zverejnil týždenník po tom, čo sa v sobotu vo Francúzsku konali protesty proti vymenovaniu najstaršieho premiéra krajiny. Vyše 100-tisíc ľavicových demonštrantov na ňom odsúdilo „prevzatie moci“ francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, píše AFP.

Barnierovo vymenovanie však môže podľa AFP predstavovať potenciálny zvrat po takmer dvoch mesiacoch politického chaosu po predčasných voľbách, ktoré v júni vyhlásil prezident krajiny. Avšak ľavica už prisľúbila, že Barniera zosadí z pozície návrhom na vyslovenie nedôvery a až 74 percent opýtaných si myslí, že vo funkcii nezotrvá.

Prieskum agentúry Ifop sa uskutočnil 5. až 6. septembra v online priestore a zúčastnilo sa ho 950 dospelých osôb. AFP zdôrazňuje, že štatistická chyba sa v tomto prípade pohybuje na hodnote 3,1 percentuálneho bodu.

(tasr)

  |  

V okrese Galanta objavili v rodinnom dome dve telá

V okrese Galanta našli v nedeľu v rodinnom dome dve osoby bez známok života. Polícia aktuálne vykonáva prvotné úkony. Trnavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

„Na miesto bol vyslaný aj výjazd kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave. Bližšie informácie poskytneme neskôr, keď to situácia dovolí,“ zhrnula polícia.

(tasr)

  |  

Opozícia navrhne na post šéfa parlamentu Mikloška, vyhlásil predseda SaS

Opozícia navrhne na post šéfa parlamentu Mikloška, vyhlásil predseda SaS

Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok pripustil, že koalícia môže dovládnuť aj bez predsedu parlamentu. "Nejdeme sa tu hádať o pozície, na pozícii predsedu parlamentu je poverený podpredseda Žiga, ak takáto situácia bude celé volebné obdobie, budeme to akceptovať," skonštatoval.

Pripomenul, že vláda tu nie je na to, aby sa neustále hádala tak, ako sa to podľa neho dialo počas minulého volebného obdobia. "Ja ako predseda Hlasu urobím všetko preto, aby vláda takáto nebola," dodal.

Ak sa koalícia nedohodne na tom, že poslanci SNS podporia v hlasovaní na šéfa parlamentu nominanta Hlasu, nie je to podľa Šutaja Eštoka ideálna situácia, ale kopíruje dohodu koalície, že pozícia je obsadená Hlasom. Pokiaľ neexistuje dohoda, tému chce dať bokom.

Matúš Šutaj Eštok. Foto: Martin Baumann/TASR

Vlastný kandidát opozície

Predseda SaS Branislav Gröhling avizoval, že opozícia jednotne navrhne vlastného kandidáta, bude ním František Mikloško. „Nebude to nikto z PS, nebude to nikto z SaS, my sme navrhli, aby to bol niekto zo strany KDH. Poviem to už verejne, my sme navrhli pána Mikloška,“ prezradil exminister školstva s tým, že ide o kandidáta, ktorý má za sebou dlhú parlamentnú históriu.

Šéf liberálov by bol rád, keby bol zvolený. „Aby sme my ukázali v rámci opozície, že sa vieme zjednotiť. Ešte pred letom v júni som kolegom v opozícii povedal, aby sme dali návrh na predsedu parlamentu, lebo ak ho bude voliť celá opozícia, tak bude mať 71 hlasov, čo je viac hlasov, ako má teraz koalícia pre jednotlivých kandidátov,“ povedal Gröhling.

Od vlaňajších jesenných parlamentných volieb bol predsedom Národnej rady Peter Pellegrini, od jeho zvolenia za prezidenta na jar tohto roka je daná pozícia neobsadená. Podľa koaličnej zmluvy prináleží tento post strane Hlas, no dlhodobo oň prejavuje záujem predseda najmenšej koaličnej strany SNS Andrej Danko. Parlament zatiaľ vedie jeho podpredseda Peter Žiga (Hlas).

KDH: Teší nás, že Mikloško má dôveru strán

Ak sa vládna koalícia nevie dohodnúť na novom predsedovi Národnej rady, kandidáta môže navrhnúť aj opozícia. Skonštatovalo to pre TASR opozičné KDH. Kresťanských demokratov teší, že ich poslanec František Mikloško požíva dôveru iných parlamentných strán.

Hnutie pripomenulo, že Mikloško už funkciu predsedu parlamentu v minulosti zastával a je výraznou osobnosťou politických dejín. KDH v stanovisku neuviedlo, či by sa Mikloško o funkciu chcel uchádzať.

"Pre nás je kľúčové, aby predsedom NR SR bola dôveryhodná osobnosť, aby neboli pochybnosti o jeho kredibilite, aby to bol človek, ktorý dokáže viesť dialóg so všetkými politickými stranami vrátane opozičných strán, aby došlo k upokojeniu napätej politickej situácie v našej krajine," uviedlo hnutie v stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa KDH Lenka Kovár.

KDH považuje skutočnosť, že koalícia nedokázala mesiace vygenerovať predsedu parlamentu za škandál predovšetkým štátnický, pretože ide o jednu z najvyšších ústavných funkcií v štáte. "Vidíme tiež, že sa neobsadenie funkcie používa ako žolík na 'bártrovanie' iných funkcií v rámci koalície, čo v KDH považujeme za nedôstojné voči našim občanom a nedôstojné aj k našim partnerom z iných štátov," doplnila hovorkyňa.

Bombové hrozby

Diskutujúci sa vyjadrili aj k bombovým hrozbám na slovenských školách, ku ktorým dochádzalo od začiatku nového školského roka. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok chce do projektu kamerového systému pre školy zapojiť aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Predseda SaS Branislav Gröhling opätovne vyhlásil, že zhoršenie bezpečnostnej situácie spôsobila vláda svojou politikou.

"Chceme, aby tie 'velíny' obsluhovali ľudia so zdravotným znevýhodnením," povedal minister ku spolupráci s rezortom školstva. Zopakoval, že bombové hrozby sú vážnou témou a politici by si z nej nemali vytĺkať politický kapitál.

Branislava Gröhling. Foto: Matúš Zajac

Podľa Gröhlinga na Slovensku učitelia suplujú pyrotechnikov. Odvolal sa pritom na medializovaný prípad, keď riaditeľka školy prehľadávala na údajný pokyn polície budovu sama so školníkom. Dodal, že poslanci za SaS v utorok 11. septembra podajú návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, kde by mal prísť minister vnútra vysvetliť otázky o bezpečnosti.

Šéf SaS tiež chce požiadať o spoločné rokovanie parlamentného branno-bezpečnostného výboru a výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

(sab, tasr)

  |  

Prestrelka na hranici medzi Predjordánskom a Jordánskom si vyžiadala štyri životy

Pri streľbe na hraničnom priechode medzi Izraelom okupovaným Predjordánskom a Jordánskym kráľovstvom zahynuli štyria ľudia vrátane útočníka. Vyhlásenie izraelskej armády citovali agentúry AFP a Reuters.

Incident sa odohral na hraničnom priechode Allenbyho most známom aj ako Hraničný priechod kráľa Husseina. Ide o jediný medzinárodný hraničný priechod, ktorý Palestínčanom žijúcim v Predjordánsku umožňuje opustiť územie bez toho, aby prešli územím Izraela.

Útočník dorazil na miesto v nákladnom aute z Jordánska, vystúpil z neho a spustil paľbu na bezpečnostné zložky strážiace priechod, uviedli Obranné sily Izraela (IDF).

Zastrelil troch civilistov a následne bol eliminovaný. IDF neskôr doplnili, že usmrtené osoby pracovali pre bezpečnostnú službu a neboli súčasťou armády ani polície. Priechod spolu s izraelskou armádou strážia aj súkromné bezpečnostné služby.

Jordánske úrady priechod uzavreli a začali incident vyšetrovať, uviedol pre Reuters nemenovaný jordánsky predstaviteľ.

Napätie v Predjordánsku zvanom aj Západný breh Jordánu sa vystupňovalo po útoku militantného hnutia Hamas na Izrael 7. októbra minulého roku. V dôsledku útokov prišlo od októbra o život najmenej 662 Palestínčanov na tomto okupovanom území, uvádza palestínske ministerstvo zdravotníctva.

Izraelské úrady uvádzajú, že za rovnaký čas pri palestínskych útokoch zahynulo najmenej 23 Izraelčanov.

(tasr)