Preskočiť na obsah
  |  

Taliansky minister Tajani podporuje vstup krajín západného Balkánu do EÚ

Taliansky minister počas návštevy Severného Macedónska uviedol, že Únia by mala "podať pomocnú ruku tým krajinám, ktoré chcú byť s nami Európanmi."

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani v utorok vyjadril silnú podporu kandidatúram krajín západného Balkánu na vstup do Európskej únie. Zároveň zdôraznil, že v opačnom prípade by sa tento región mohol prikloniť k Rusku alebo Číne.

"Ak to neurobíme my, bude tu niekto iný, kto nás bude chcieť nahradiť, myslím tým Rusko, Čínu a iné časti sveta," povedal Tajani.

Na tlačovej konferencii so svojím severomacedónskym náprotivkom Timčom Mucunskim taliansky minister zdôraznil, že Rím "bude pracovať na tom, aby sa Severné Macedónsko čo najskôr stalo platným členom Európskej únie".

Severné Macedónsko a susedné Albánsko sú kandidátmi na vstup do EÚ od roku 2005. Rokovania o členstve sa začali v roku 2022 a očakáva sa, že tento proces bude trvať ešte roky. Ďalšími krajinami západného Balkánu usilujúcimi sa o vstup do EÚ sú Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Kosovo.

Pre spory so susednými členmi EÚ sa v minulosti už pozastavili prístupové rokovania Severného Macedónska. Desaťročia trvajúci konflikt s Gréckom o používanie názvu Macedónsko a staroveké dedičstvo regiónu sa podarilo prekonať až v roku 2018.

Novší spor sa však objavil s Bulharskom v otázke bulharskej histórie, jazyka a kultúry. Práve pre tlak Sofie vyzvala EÚ Severné Macedónsko na zmenu ústavy, aby sa prístupový proces mohol obnoviť. Podľa žiadosti by mala krajina doplniť do ústavy odkaz na existenciu bulharskej národnostnej menšiny. Výmenou za to by Bulharsko stiahlo svoje námietky voči vstupu krajiny do Únie.

Predchádzajúca stredoľavicová vláda v Skopje súhlasila so zmenou ústavy, no nezískala potrebnú väčšinu v parlamente. Nová konzervatívna vláda je proti navrhovanej zmene a robí všetko pre to, aby ju oddialila.

(tasr, ap)

  |  

Protestujúci v Mexiku vtrhli do budovy senátu a pozastavili rozpravy o reforme

Plán reformy súdnictva vyvolal masové demonštrácie, diplomatické napätie i obavy investorov. Mexiko by sa podľa odborníkov zároveň stalo jedinou krajinou na svete, kde by si všetkých sudcov volili obyvatelia.

Davy protestujúcich v utorok vtrhli do mexického Senátu a prinútili zákonodarcov prerušiť rozpravu o kontroverznej reforme odchádzajúceho prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora, ktorá má voličom umožniť zvoliť si sudcov. Senát už však znovu pokračuje v rozprave.

Poslanci hornej komory parlamentu začali diskutovať o návrhoch v utorok pred hlasovaním. To sa malo pôvodne uskutočniť neskôr v priebehu dňa alebo v stredu.

Prezident tvrdí, že súčasný systém slúži záujmom politickej a ekonomickej elity. Chce preto, aby bol zákon prijatý ešte pred koncom svojho funkčného obdobia, a súdnictvo tiež označil za "prehnité", skorumpované a plné nepotizmu. "Tí, ktorí sú proti tejto reforme, sa najviac obávajú straty svojich privilégií, pretože súdnictvo slúži mocným a zločinu bielych golierov," povedal ľavicový líder na konferencii.

Odporcovia vrátane zamestnancov súdov a študentov práva zorganizovali sériu protestov proti plánu. Ten by totižto umožnil aj voľbu sudcov najvyššieho súdu a ďalších vysokopostavených sudcov prostredníctvom ľudového hlasovania. Súčasní sudcovia by tak museli kandidovať vo voľbách v roku 2025 alebo 2027.

"Toto neexistuje v žiadnej inej krajine," povedala Margaret Satterthwaiteová, osobitná spravodajkyňa OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov. "V niektorých krajinách, ako napríklad v USA, sa volia niektorí štátni sudcovia, zatiaľ čo v iných, napríklad v Bolívii, sa volia sudcovia na vysokej úrovni. Pokiaľ sa táto reforma schváli, Mexiko sa dostane do jedinečnej pozície v oblasti výberu sudcov," povedala Satterthwaiteová.

V krajine, kde drogové kartely pravidelne používajú úplatky a zastrašovanie na ovplyvnenie úradov, by mohli byť volení sudcovia zraniteľnejší voči tlaku zločincov, uviedla v netypickom varovaní predsedníčka Najvyššieho súdu Norma Piñaová. Zároveň tiež zdôraznila, že "deštrukcia súdneho systému nie je cesta".

Príslušné komisie mexického Senátu schválili kontroverznú reformu súdnictva už v pondelok, no teraz ju ešte musí schváliť aj plénum Senátu.

(tasr, afp)

  |  

Na základni zahraničných síl v Iraku hlásili výbuch, údajne tam dopadli rakety

Na základni Spojenými štátmi vedených koaličných síl na medzinárodnom letisku v Bagdade bolo v utorok neskoro večer počuť výbuch, oznámili iracké bezpečnostné sily.

Na základni Spojenými štátmi vedených koaličných síl na medzinárodnom letisku v Bagdade bolo v utorok neskoro večer počuť výbuch, oznámili iracké bezpečnostné sily.

K zrejmému útoku došlo deň pred tým, ako Irak navštívi iránsky prezident Masúd Pezeškiján. K činu sa zatiaľ nikto neprihlásil.

Hovorca spoločného veliteľstva irackých bezpečnostných síl vo vyhlásení uviedol, že explózia zaznela hodinu pred polnocou miestneho času v oblasti, kde sú umiestnení poradcovia medzinárodnej koalície. Iracké sily podľa neho nedokázali zistiť príčinu výbuchu.

Incident neovplyvnil leteckú dopravu, dodal hovorca.

Armádny predstaviteľ pre AFP pod podmienkou anonymity povedal, že výbuch spôsobili dve rakety typu kaťuša. Jedna údajne dopadla na múr základne irackých protiteroristických jednotiek a druhá do areálu základne medzinárodnej koalície bojujúcej proti džihádistom.

Pezeškijána očakávajú v Iraku v stredu, pôjde o jeho prvú zahraničnú cestu od nástupu do funkcie v júli tohto roka.

Vzťahy medzi Iránom a Irakom, susednými krajinami so šiitskou väčšinou, sa za posledné dve desaťročia zlepšujú. Teherán patrí k hlavným obchodným partnerom Iraku a má značný politický vplyv v Bagdade, kde jeho irackí spojenci dominujú v parlamente a súčasnej vláde.

(tasr, afp, reuters)

  |  

Na vojenských cvičeniach v Brazílii sa zúčastní aj Čína

Čínske jednotky sa tento týždeň po prvýkrát zúčastnia na každoročných vojenských cvičeniach v Brazílii neďaleko mesta Formosa.

Hovorca Pentagónu Pete Nguyen uviedol, že tam budú prítomné aj americké sily, no zároveň ozrejmil, že s čínskymi jednotkami cvičiť nebudú.

Minulý rok vyslal Peking na brazílske cvičenia s názvom Operácia Formosa pozorovateľov, no tento rok bude mať na mieste aj svojich vojakov, uviedlo vo vyhlásení brazílske vojenské námorníctvo. "Na Operácii Formosa 2024 sa po prvýkrát zúčastňuje aj časť vojska spriatelených krajín," dodalo na adresu USA a Číny.

Podľa slov Nguyena je cieľom americkej námornej pechoty spolupracovať s brazílskymi partnermi a tak "zvýšiť kolektívnu schopnosť reagovať na regionálne bezpečnostné výzvy".

Trojdňové manévre sa začnú v stredu. Brazílska armáda na ne nasadí tritisíc vojakov a cvičiť tam budú aj s využitím lietadiel, tankov, obrnených a obojživelných vozidiel, delostrelectva či raketových zariadení. K cvičeniam sa zároveň pripoja pozorovatelia z ôsmich krajín vrátane Argentíny, Francúzska, Talianska, Pakistanu či Juhoafrickej republiky.

(tasr, reuters)

  |  

Rusko je blízko k podpísaniu bilaterálnej dohody s Iránom, hovorí Šojgu

Rusko dokončuje vnútropolitické procedúry potrebné na podpísanie novej bilaterálnej dohody s Iránom, oznámil v utorok tajomník ruskej Rady bezpečnosti Sergej Šojgu.

"Dúfame v skoré uzatvorenie novej základnej medzinárodnej dohody. Dokončujeme vnútropolitické procedúry nevyhnuté pre prípravu dokumentov, ktoré podpíšu prezidenti (Ruska a Iránu)," uviedol Šojgu.

Rusko si od začiatku invázie na Ukrajinu buduje bližšie vzťahy s Iránom a inými krajinami, ktoré sú nepriateľské voči Spojeným štátom, ako napríklad so Severnou Kóreou.

USA obviňujú Teherán i Pchjongjang z podpory ruských vojnových snáh, čo Moskva popiera. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok vyhlásil, že Rusko dostalo od Iránu balistické rakety, ktoré pravdepodobne v priebehu nasledujúcich týždňov použije na Ukrajine. Iránske ministerstvo zahraničných vecí však tieto tvrdenia v reakcii označilo za škaredú propagandu, ktorá ma zakryť západnú podporu pre Izrael.

Rusko už nejaký čas hovorí, že plánuje podpísať bilaterálnu dohodu s Iránom. Utorkové vyhlásenia Šojgua sú však doposiaľ najsilnejším náznakom toho, že uzavretie takejto dohody je blízko.

Šojgu v utorok tiež rokoval v Petrohrade s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang Im. Ich schôdzka sa uskutočnila na okraj stretnutia predstaviteľov krajín skupiny BRICS. Šojgu šéfovi čínskej diplomacie poďakoval za účasť na stretnutí a uviedol, že očakáva plodnú spoluprácu a tradične blízke kontakty s Čínou.

(tasr, reuters, tass)

  |  

Labouristi prepustili vyše 1 700 väzňov. Bývať majú aj v hoteloch za štátne peniaze

Britský premiér Keir Starmer v júli vyhlásil, že vo väzniciach je „príliš veľa ľudí“, v súčasnosti prebieha ich prepúšťanie na podmienku. Tí, ktorí sú bez domova, budú ubytovaní v lacných hoteloch na náklady štátu.

Potvrdila to ministerka spravodlivosti Shabana Mahmoodová v príhovore v Dolnej snemovni.

„Ak je páchateľ po prepustení ohrozený bezdomovectvom, bude ubytovaný v komunitnom centre a očakávame, že väčšine páchateľov poskytneme bývanie s využitím existujúcich možností,“ povedala ministerka poslancom.

„Ak sa však nenájde dostatočné zabezpečenie, poverila som riaditeľov probačných úradov, aby využili alternatívne opatrenia vrátane nízkorozpočtových hotelov ako dočasného opatrenia pre prípady, ktoré uvidíme v najbližších týždňoch,“ uviedla s tým, že probační úradníci už na jej pokyn kontaktovali vybrané hotely.

Jeden z čerstvo prepustených 1 750 väzňov, ktorý nemá vlastné bývanie, pre denník Telegraph povedal, že bude „túto noc spať na lavičke“. Viacerí prepustení pre denník reagovali, že sú „doživotnými voličmi labouristov“.

Väzni sú prepustení na podmienku, ak si odpykajú najmenej 40 percent trestu. Netýka sa to páchateľov násilnej trestnej činnosti ani sexuálnych zločinov. Najviac prepustených tvoria páchatelia drogovej trestnej činnosti.

Ide o jeden z prvých krokov ľavicovej vlády, ktorá po víťazstve v júlových voľbách znížila sadzbu trestu odňatia slobody pre prepustenie na podmienku. Počas vlády konzervatívcov to bola polovica dĺžky trestu.

Zdroje z prostredia súdov pre Telegraph tiež vyjadrili obavy z recidívy, keďže každý mesiac zrušia podmienku takmer dvetisíc väzňom. Sudcovia anonymne vyjadrili domnienku, že po pár dňoch sa mnoho z páchateľov vráti a väznice budú opäť preplnené.

(sab)