Preskočiť na obsah
  |  

Parlament sa bude bezpečnostnou situáciou zaoberať zrejme v utorok

Vyplýva to z informácií zverejnených na webe Národnej rady SR.

Návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu podala skupina opozičných poslancov na čele s Jurajom Krúpom (SaS).

Diskutovať chcú okrem iného o bezpečnostnej situácii v krajine po novelizácii Trestného zákona, bombových hrozbách na školách či o aktuálnom stave v Policajnom zbore. Žiadajú účasť ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).

(tasr)

  |  

Nórsko zrušilo obmedzenie pre vývoz zbraní a vojenského materiálu do Turecka

V stredu o tom nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide informoval svojho tureckého rezortného kolegu Hakana Fidana.

Nórske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že "tento krok znamená, že ministerstvo ruší obmedzenia z roku 2019 a vracia sa k bežnej licenčnej praxi pre Turecko."

Hovorca tureckého ministerstva Öncü Keçeli krok nórskeho ministerstva ocenil a uviedol, že "takéto obmedzenia neboli v súlade s duchom spojenectva." Informujú o tom agentúry Reuters, Anadolu a denníka Daily Sabah.

Oslo aj Ankara sú členmi NATO. Nórsko však spolu s Fínskom a Holandskom v roku 2019 rozhodlo o zastavení vývozu zbraní do Turecka, pretože Ankara spustila vojenskú ofenzívu proti kurdským militantom na severe Sýrie.

Turecký útok odsúdilo viacero štátov vrátane členov NATO a EÚ. Turecký denník Daily Sabah píše, že Oslo a Ankara spolu udržiavajú dobré vzťahy, najmä v oblastiach hospodárstva a obchodu. Otázka vývozu zbraní však podľa denníka bola dlhodobým "tŕňom oku" vo vzájomných vzťahoch.

(tasr)

  |  

Zelenskyj: Môj plán posilní Ukrajinu a prinúti Rusko skončiť vojnu diplomatickou cestou

Ukrajinský prezident v príhovore na každoročnom podujatí Krymská platforma uviedol, že je dôležité, aby Ukrajina svoj plán predstavila spojencom ešte pred druhým medzinárodným mierovým samitom. Ten by chcel Zelenskyj usporiadať koncom tohto roka.

"Plán víťazstva závisí predovšetkým od podpory Spojených štátov a ďalších partnerov," uviedol Volodymyr Zelenskyj s tým, že ak ho partneri podporia, bude pre Ukrajinu ľahšie prinútiť Rusko, aby ukončilo vojnu.

"Na čo je tento plán? Je to dôležité posilnenie Ukrajiny a podľa môjho názoru bude mať psychologický i politický vplyv na rozhodnutie Ruska ukončiť túto vojnu," dodal podľa agentúr Reuters a AFP.

Ukrajinský prezident tento plán prvýkrát spomenul v auguste, pričom uviedol, že o ňom chce hovoriť s prezidentom USA Bidenom a jeho dvoma potencionálnymi nástupcami, ktorí by ho mohli nahradiť v Bielom dome po novembrových prezidentských voľbách.

Očakáva sa, že Zelenskyj vycestuje koncom septembra do USA na Valné zhromaždenie OSN. Zelenskyj uviedol, že cezhraničný prienik má posilniť pozíciu Ukrajiny pri budúcich mierových rokovaniach.

Ukrajina zároveň nalieha na usporiadanie druhého mierového samitu. Prvý sa konal v júni vo Švajčiarsku, ale Rusko naň nebolo pozvané. Kyjev uviedol, že na ďalšom samite by sa malo zúčastniť aj Rusko. To však odmieta rokovať s Ukrajinou, kým sa na jeho území nachádzajú ukrajinské sily.

(tasr)

  |  

Karáčoniho palác čaká rekonštrukcia

Úrad vlády s Kanceláriou prezidenta SR sa rozhodli pre obnovenie tejto národnej kultúrnej pamiatky. Od pôvodných úvah bývalej vlády prebudovať administratívne priestory v tomto objekte na materskú škôlku sa tak upúšťa.

Rekonštrukcia objektu bude výlučne zameraná na obnovu administratívnych priestorov, ktoré sa rozšíria aj o doteraz nevyužité podkrovné priestory.

"Cieľom rekonštrukcie je okrem odstránenia zlého technického stavu objektu zlepšenie jeho energetickej hospodárnosti aj vytvorenie vhodných kancelárskych priestorov pre zamestnancov oboch inštitúcií," priblížili z Úradu vlády.

Opätovným spustením užívania Karáčoniho paláca dôjde podľa Úradu vlády k zásadnému zníženiu nákladov, keďže aktuálny prenájom komerčných administratívnych priestorov nahrádzajúcich Karáčoniho palác predstavuje sumu až takmer 2,8 milióna eur s DPH za rok.

"Projekt rekonštrukcie paláca bude financovaný zo zdrojov plánu obnovy, keďže Úrad vlády SR aj Kancelária prezidenta SR boli určení ako prijímatelia prostriedkov priamym vyzvaním," doplnili.

(tasr)

  |  

Meteorológovia očakávajú povodne na Dunaji, v Tatrách môže nasnežiť 30 centimetrov

Pre očakávané výrazné až extrémne zrážky očakáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) výrazné vzostupy vodných tokov Dunaja a Moravy, a to s prekročením stupňov povodňovej aktivity.

"Čaká nás významná zrážková udalosť, ktorá prinesie vysoké úhrny zrážok v priebehu najbližších štyroch dní. Dôvodom je zvlnený studený front. Nebude len pršať, ale bude aj fúkať a bude chladno," skonštatovala meteorologička Paulína Valová.

Najväčší úhrn zrážok očakávajú meteorológovia na pohraničí s Moravou. Od štvrtkového (12. 9.) večera až do pondelka (16. 9.) tam môže lokálne spadnúť od 120 do 180 milimetrov (mm) zrážok. Nepôjde však o búrky, ale trvalý, súvislý dážď. Ten sa očakáva najmä v piatok (13. 9.), ďalšiu výdatnú vlnu zrážok predpokladajú meteorológovia v noci zo soboty (14. 9.) na nedeľu (15. 9.).

Pršať však bude aj počas nedele a v pondelok (16. 9.). Smerom na východ Slovenska bude zrážok menej. Napríklad v častiach Žilinského kraja či západných okresoch Prešovského a Košického kraja môže spadnúť od 70 do 120 mm zrážok.

Pre výrazné zrážkové úhrny treba počítať aj s výrazným zvýšeným hladín tokov v regiónoch na západe Slovenska. Ide napríklad o povodie Myjavy, malokarpatské toky, stredné Považie či hornú Nitru. Vylúčené tam nie je miestami ani prekročenie tretích stupňov povodňovej aktivity. Obdobná situácia môže byť aj nie niektorých menších tokoch.

Počítať taktiež treba s silným vetrom. Na hrebeňoch Vysokých a Nízkych Tatier, vo výške od 1900 až 2000 metrov nad morom, môže cez víkend snežiť. Napadnúť môže desať až 30 centimetrov snehu.

Mesto Bratislava zvolalo pre očakávané nepriaznivé počasie krízový štáb. Cieľom bolo skontrolovať všetky prostriedky a postupy pre čo najlepšie zvládnutie situácie.

"Od štvrtka (12. 9.) poobedia do nedele (16. 9.) sú podľa predpovedí meteorológov očakávané extrémne silné dažde a vietor, ktoré majú zasiahnuť aj Bratislavu. S tým je spojená aj možná stúpajúca hladina riek Dunaja a Moravy, prípadne ich vybreženie v niektorých lokalitách v záplavovom území," vysvetľuje hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Na stúpajúcu hladinu vodných tokov sa mesto podľa jeho slov zodpovedne pripravuje. V kontakte sú so Slovenským vodohospodárskym podnikom, v ktorého kompetencii je inštalácia protipovodňových zábran. "Na spoluprácu je pripravená aj Mestská polícia Bratislava, či už pri monitoringu riek alebo pri usmerňovaní dopravy v krízových miestach. Zabezpečené a v pohotovosti máme aj kapacity na odsávanie vody z podchodov, podjazdov a povrchov ciest, zametacie vozidlá a tiež pilčíkov pre potrebu odstraňovania popadaných drevín," ozrejmil Bubla.

Pripomenul, že počas celého roka mesto pravidelne zabezpečuje čistenie približne 11-tisíc kanalizačných vpustov v Bratislave, ktoré sú kľúčové na odvedenie vody z komunikácií do kanalizácie. Upozornil však, že pri aktuálnej predpovedi môžu nastať aj lokálne situácie, že budú dočasne zatopené niektoré komunikácie, podjazdy či podchody.

(tasr)

  |  

Národnej banke Slovenska by sa mohli rozšíriť právomoci

Vládnym návrhom novely zákona o dohľade nad finančným trhom by sa Národnej banke Slovenska (NBS) rozšíril dohľad v oblasti digitálnej odolnosti dohliadaných subjektov. Poslanci parlamentu návrh posunuli v stredu do druhého čítania.

Návrhom sa do slovenského právneho poriadku preberajú ustanovenia európskeho nariadenia a súvisiacej smernice o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora (DORA).

"Nariadenie a smernica DORA sú súčasťou balíka opatrení, ktorých cieľom je ďalej umožniť a podporiť potenciál digitálnych financií v oblasti inovácií a hospodárskej súťaže, a zároveň zmierniť príslušné riziká kybernetických útokov posilnením digitálnej prevádzkovej odolnosti inštitúcií pôsobiacich na finančnom trhu," priblížilo v dôvodovej správe ministerstvo financií.

Cieľom nariadenia DORA je konsolidovať a vylepšiť požiadavky na riziko informačných a komunikačných technológií (IKT) ako súčasť požiadaviek na prevádzkové riziko, ktoré sa doteraz riešili samostatne v rôznych právnych aktoch Európskej únie.

Zároveň upravuje vzťahy vo vybraných oblastiach kybernetickej bezpečnosti finančných inštitúcií. Subjekty finančného trhu by sa mali pri riešení rizík IKT riadiť rovnakým prístupom a rovnakými pravidlami, pričom by mali zohľadniť svoju veľkosť a celkový rizikový profil, ako aj povahu, rozsah a zložitosť svojich služieb, činností a operácií.

Návrh obsahuje aj novely sektorových zákonov finančného trhu, súvisiace s prevzatím smernice DORA. Ide napríklad o zákon o bankách, o cenných papieroch, o burze cenných papierov či zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení.

Niektoré ustanovenia sa majú spresniť s cieľom reagovať na skúsenosti z aplikačnej praxe.

Súčasťou návrhu je aj implementácia nariadenia o okamžitých platbách v zákone o platobných službách. "Návrh zákona v neposlednom rade upravuje aj zákon o elektronických komunikáciách, ktorý umožňuje na základe súdneho rozhodnutia prístup NBS k telekomunikačným dátam, v prípade odôvodneného podozrenia z porušenia ustanovení nariadenia DORA a jeho následnom vyšetrovaní," doplnil rezort.

Jednotlivé časti novely majú nadobúdať účinnosť postupne, a to v období od 17. januára 2025 do 1. januára 2026.

(tasr)