Preskočiť na obsah
  |  

Tragická nehoda v Petržalke si vyžiadala život cyklistu. Pozor na dopravné obmedzenia

Prípad sa stal v sobotu smerom z Dolnozemskej cesty na Most Apollo, kde sa zrazili dve autá a cyklisti.

Pri nehode jeden z cyklistov zomrel. TASR o tom informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková. Dopravu v okolí nehody odkláňajú.

„Z doposiaľ nezistených príčin došlo k zrážke dvoch motorových vozidiel s dvomi cyklistami. Na mieste sa nachádza aj rýchla zdravotná pomoc. V dôsledku zrážky utrpel jeden z cyklistov zranenia nezlučiteľné so životom," priblížila Šimková.

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR na sociálnej sieti uviedlo, že ďalšieho pacienta transportovali s diagnózou polytrauma do nemocnice na Kramároch. „Zranení sú viacerí účastníci nehody," doplnilo OSZZS SR.

Polícia v súvislosti s nehodou upozorňuje na dopravné obmedzenia. Smer z Einsteinovej ulice na Most Apollo je odkláňaný na Prístavný most, rovnako tak doprava z Dolnozemskej cesty smerom na Most Apollo. „Žiadame vodičov, aby sa riadili pokynmi polície," vyzýva Šimková.

Presné príčiny a okolnosti sú podľa polície predmetom ďalšieho vyšetrovania.

(tasr)

  |  

Dávame do zdravotníctva menej financií ako Česi, tvrdí ÚDZS

Podiel poistencov štátu na celkovom počte poistencov je v obidvoch krajinách na úrovni okolo 56 percent, avšak podiel platby za poistencov štátu do verejných zdrojov bol v rokoch 2020 až 2022 na Slovensku výrazne nižší ako v Českej republike.

Slovensko dáva do zdravotníctva naďalej menej financií ako Česko. V kvalite zdravotnej starostlivosti ho môže dobiehať vyššou efektívnosťou v hospodárení. Poukázal na to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

„V roku 2023 sa podiel platby za poistencov štátu významne zvýšil a priblížil sa k úrovni, ktorú dosahuje v Českej republike," vysvetlil úrad.

Na Slovensku v roku 2023 dosiahlo poistné platené štátom za jeho poistencov viac ako 2 miliardy eur, čo predstavovalo 29 percent z celkového verejného zdravotného poistenia. V Česku to bolo o jedno percento viac. V rokoch 2020 až 2022 bol rozdiel medzi krajinami každoročne vyšší ako päť percent. Pokles podielu poistného plateného štátom v SR sa podľa úradu opäť očakáva v roku 2024.

„Je to čiastočne spôsobené miernym znížením platby za poistenca štátu oproti roku 2023, ale rozhodujúci vplyv bude mať zvýšenie odvodového zaťaženia pre ekonomicky aktívnych poistencov," vysvetlil. Podobný vývoj je podľa úradu možné sledovať aj pri mesačnej platbe za jedného poistenca štátu.

„Vďaka vyšším zárobkom je aj mesačná platba poistného za ekonomicky aktívneho poistenca vyššia v Českej republike ako na Slovensku. Rozdiel medzi krajinami však nie je taký významný ako v prípade platby za poistencov štátu," poznamenal.

Slovensko sa podľa úradu môže ku kvalite zdravotnej starostlivosti Českej republiky priblížiť alebo vzdialiť práve tým, ako efektívne dokáže so svojimi obmedzenými zdrojmi verejného zdravotného systému hospodáriť.

„V žiadnom zdravotníctve na svete nie je dosť zdrojov. Do hľadania súladu medzi zdrojmi a potrebami je zapojených viac faktorov ako len mechanické a nepopulárne zvyšovanie zdravotných odvodov. Úroveň organizácie práce, zdravotnej prevencie, tlak na hospodárnosť sú významné činitele zdravotnej politiky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k poznaniu, že efektívne minuté euro prináša vyššiu hodnotu za peniaze ako dve eurá vynaložené neefektívne," skonštatoval úrad.

(tasr)

  |  

Členka amerického Kongresu označila jej karikatúru s vybuchnutým pagerom za rasistickú

Palestínsko-americká politička Rashida Tlaibová kritizovala karikatúru, ktorá ju zobrazuje vedľa vybuchujúceho pagera, čo naznačuje jej spojenie s Hizballáhom.

Karikatúra Henryho Payna, zverejnená vo štvrtok v časopise National Review, odkazovala na vlnu explodujúcich komunikačných zariadení, ktorá tento týždeň vypukla v Libanone.

Výbuchy, pri ktorých v utorok a v stredu zahynulo najmenej 37 ľudí a takmer 3-tisíc utrpelo zranenia, boli zamerané na pagery a vysielačky používané teroristickou skupinou Hizballáh podporovanou Iránom. Tá z útokov obvinila Izrael.

„Naša komunita už teraz prežíva toľko bolesti. Tento rasizmus bude podnecovať viac nenávisti a násilia voči našim arabským a moslimským komunitám. Je hanebné, že médiá naďalej normalizujú tento rasizmus,“ napísala Tlaibová na platforme X.

(mja)

  |  

Nehodu ukrajinskej stíhačky F-16 mohli spôsobiť padajúce trosky čerstvo zostrelenej ruskej rakety

Augustové zrútenie bojovej stíhačky F-16, ktorú Ukrajina dostala od svojich západných spojencov, s veľkou pravdepodobnosťou spôsobili trosky zostrelenej ruskej rakety. Tvrdí to spravodajský portál Breaking Defense.

Web ako jednu z možností uviedol, že lietadlo F-16 náhodne preletelo cez „oblak“ trosiek zo zachytenej a zostrelenej ruskej rakety. „Tieto úlomky zničenej strely mohli spôsobiť poškodenie motora a iných častí lietadla, čo spôsobilo rozbitie F-16 a smrť pilota skôr, ako sa stihol katapultovať,“ píše portál a tvrdí, že toto je najpravdepodobnejšie vysvetlenie.

Ukrajina v doterajšom priebehu vojny podľa Breaking Defense prišla z rovnakého dôvodu o ďalšie štyri stíhačky - dva stroje MiG-29 a dve prúdové lietadlá Su.

Na dezinformačnej scéne sa predtým objavili bez poskytnutia dôkazov správy o údajnej „nešikovnosti“ ukrajinských síl, ktoré si vraj stíhačku F-16 zostrelili sami. Táto správa sa však ukázala ako hoax.

(sita)

  |  

Sergej Lavrov: Putin žartoval, keď povedal, že Moskva podporuje Harrisovú

Ruský prezident začiatkom tohto mesiaca vyhlásil, že chce, aby prezidentské voľby v USA vyhrala Kamala Harrisová. Ako dôvod uviedol jej „nákazlivý“ smiech.

„Bol to žart,“ odpovedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pre Sky News Arabia na otázku, do akej miery zmena amerického prezidenta ovplyvní ruskú zahraničnú politiku. „Prezident Putin má dobrý zmysel pre humor. Počas svojich vyhlásení a rozhovorov často vtipkuje,“ dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým vyjadril nádej, že sa na budúci týždeň stretne s bývalým prezidentom USA Donaldom Trumpom, keď pricestuje do Spojených štátov, aby predstavil „víťazný plán“ Kyjeva vo vojne proti Rusku.

„S najväčšou pravdepodobnosťou sa stretneme, myslím si, 26. až 27. septembra,“ povedal Zelenskyj v piatok neskoro večer médiám bez uvedenia ďalších podrobností.

(mja)

  |  

České volebné miestnosti sa zatvorili, hlásia nižšiu účasť

Voliči vo voľbách rozhodovali o zložení tretiny Senátu a vedení trinástich českých krajov. Ku kompletnému sčítaniu hlasov by malo prísť v noci na nedeľu. Víťazi volieb v jednotlivých krajoch však môžu byť známi už skôr.

V Českej republike uzavreli v sobotu o 14:00 volebné miestnosti. Skončili sa tak krajské a senátne voľby a začali sčítavať hlasy.

Volebná účasť v krajských voľbách bola pritom podľa predbežných výsledkov zrejme nižšia než v predchádzajúcich voľbách pred štyrmi rokmi, keď dosiahla 38 percent. Nízky záujem sprevádzal napríklad voľby v mnohých obciach na Jeseníkoch, ktoré boli v uplynulých dňoch poznačené ničivými povodňami.

Do sobotňajšieho poludnia tam podľa Noviniek prišlа k urnám len asi pätina voličov. V prechádzajúcich voľbách tam pritom účasť dosiahla okolo 30 percent.

Hlasovanie sa podľa predbežných informácií zaobišlo bez väčších problémov. Česká polícia však preveruje hlásenie o údajnom obchodovaní s hlasmi v Karlovarskom kraji. V Moravsko-sliezskom kraji zase riešili policajti v piatok výhražný e-mail pre školu, v ktorej sa nachádzala volebná miestnosť.

Voľby do krajských zastupiteľstiev a tretiny Senátu sa konali v piatok a v sobotu. V krajských voľbách sa hlasovalo všade okrem Prahy, o priazeň voličov sa v nich uchádzalo približne 8-tisíc kandidátov. Senátne voľby sa konali v 27 z celkových 81 obvodov naprieč republikou a kandidovalo v nich 169 ľudí.

(tasr)