Rakúski Slobodní vedú v prieskumoch týždeň pred voľbami

Posledný prieskum preferencií, ktorý citovala agentúra AFP, nameral FPÖ podporu 27 percent potenciálnych hlasov, vládnej ÖVP zase 25 percent.

Lídrovi FPÖ Herbertovi Kicklovi (55), ktorý stranu vedie od roku 2021, sa podarilo nadviazať na hnev voličov, obavy z inflácie, vojny na Ukrajine a pandémie ochorenia Covid-19. Z viacerých hospodárskych problémov v Rakúsku pritom obviňuje migráciu.

Zatiaľ čo FPÖ od uplynulých volieb v roku 2019 získala na podpore a prekonala sériu korupčných škandálov, ÖVP, ktorá je súčasťou vlády od roku 1987 a v súčasnosti vládne v koalícii so Zelenými, sa naopak prepadla.

Politický analytik Thomas Hofer pre AFP uviedol, že Kicklovi sa podarilo „zozbierať veľa frustrovaných voličov, ktorí chcú veľkú zmenu v rakúskej politike“, a že FPÖ „odviedla dobrú prácu“ so svojím „antiestablišmentovým postojom“. Hofer však varoval, že prípadné víťazstvo FPÖ by bolo „zemetrasením“.

Napriek predpokladanému volebnému úspechu nie je isté, či sa slobodným podarí po voľbách dohodnúť s ďalšími stranami na vytvorení koalície, pripomína AFP.

Líder ÖVP Nehammer opakovane deklaroval, že do koalície pod vedením „krajnej pravice“ nepôjde. Vládu by preto mohla opäť viesť ÖVP spolu so sociálnymi demokratmi (SPÖ) a liberálnou stranou NEOS.

Hofer pripomína, že po väčšinu času bola predvolebná kampaň nevýrazná. Nehammer však v jej závere pritvrdil najmä v otázke migrácie v snahe konkurovať vedúcej FPÖ. Prezentuje sa taktiež ako krízový manažér, k čomu prispeli aj nedávne povodne, pri ktorých v Rakúsku zomrelo päť ľudí.

V prípade víťazstva ÖVP však nie je vylúčené, že konzervatívci pristúpia ku koalícii s FPÖ. Rovnaká koalícia v Rakúsku vládla medzi rokmi 2017 až 2019 pod vedením Sebastiana Kurza. Vláda sa však po roku a pol rozpadla po kauze Ibiza.

Na zázname zo skrytej kamery zhotovenom na španielskom ostrove vtedajší líder FPÖ Heinz-Christian Strache ponúkal verejné zákazky výmenou za pomoc pri volebnej kampani. Po zverejnení nahrávky sa konali predčasné voľby, v ktorých ľudovci nahradili slobodných na čele pravej strany politického spektra.

(tasr, sab)