Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci schválili konsolidačný balík aj transakčnú daň. Zatiaľ len v prvom čítaní

Opatrenia na ozdravenie verejných financií v budúcom roku by mali rozpočtu priniesť približne dve miliardy eur. Vyplýva to z vládneho návrhu zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií.

Zákonodarcovia ho vo štvrtok posunuli do druhého čítania, ktoré má nasledovať budúci týždeň v utorok (1.10.). Rokujú o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.

Návrhom sa novelizuje napríklad zákon o sociálnom poistení. "Navrhuje sa zavedenie asignácie podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodičov ako náhradu za rodičovský dôchodok vyplácaný zo sociálneho poistenia, ktorý sa preto z príslušných právnych predpisov vypúšťa," priblížilo v dôvodovej správe ministerstvo financií.

Zvýšiť sa má tiež hranica maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia či poistenia v nezamestnanosti z doterajšieho sedemnásobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov.

Nová sadzba pre právnické osoby

Navrhované zmeny sa týkajú aj zákona o dani z príjmov. S cieľom konsolidácie verejných financií sa má zaviesť nová sadzba dane pre právnické osoby vo výške 22 percent. Vzťahovať sa má na firmy, ktoré dosiahnu zdaniteľné príjmy vyššie ako jeden milión eur.

Niektoré úpravy sú cielené na podporu malých firiem a živnostníkov. Znížiť sa má napríklad už v súčasnosti nižšia sadzba dane z 15 percent na 10 percent u daňovníkov, ktorých zdaniteľné príjmy nepresiahnu 100-tisíc eur.

Vyššia základná sadzba DPH

Novelou sa má tiež obmedziť nárok na daňový bonus pre vysokopríjmových daňovníkov. Tento nárok bude postupne klesať, ak základ dane z príjmov bude vyšší ako 1,5-násobok priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov.

Od budúceho roka sa má zvýšiť základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 percent na 23 percent, zaviesť nová 19-percentná sadzba a zároveň znížiť doterajšia 10-percentná sadzba na 5 percent. Novela prináša aj úpravu položiek, ktoré spadajú pod jednotlivé sadzby dane.

Aké sú ďalšie zmeny

Novelizovať sa má aj zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Jedným z dôvodov je zmena spôsobu financovania materských škôl. "Presunom kompetencií pri materských školách z originálnych kompetencií na prenesený výkon štátnej správy sa zníži percento podielových daní poukazovaných obciam o sumu 559 miliónov eur," vyčíslil rezort financií.

Predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Uvedené si vyžiadalo úpravu podielu územných samospráv na tejto dani, pričom suma podielu obcí a vyšších územných celkov vyplývajúca z doterajších prognóz má zostať zachovaná.

Úpravou zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach sa dopĺňa ďalšie odvetvie, ktorého sa odvod týka, a to výroba výrobkov z ropy a jej chemického spracovania. Zároveň sa pre toto odvetvie zavádza osobitná sadzba, ktorá sa prvýkrát použije po 31. decembri 2024. Taktiež sa navrhujú osobitné sadzby pre tie regulované odvetvia, pri ktorých je možné predpokladať vysokú mieru ziskovosti.

Naopak, s cieľom znížiť finančnú záťaž regulovaných osôb a podporiť financovanie štátneho dlhu domácimi subjektami sa navrhuje, aby sa výnosy slovenských štátnych dlhopisov nezahŕňali do základu osobitného odvodu. "Po oslobodení úrokov od odvodu by mali subjekty pri rovnakom úroku dopytovať viac dlhopisov," predpokladá ministerstvo financií.

Vzhľadom na viaceré novelizácie zákonov by mali rôzne časti konsolidačného balíka nadobudnúť účinnosť postupne, a to od novembra tohto roka až do januára 2026.

Do druhého čítania prešla aj transakčná daň

Poslanci do druhého čítania posunuli takisto návrh zákona o dani z finančných transakcií, ktoré má byť budúci týždeň v utorok. Rokujú o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.

Sadzba dane by mala byť podľa návrhu 0,40 percenta zo sumy finančnej transakcie, pri maximálnom limite 40 eur. Zdanenie výberov v hotovosti by malo byť dvojnásobné, na úrovni 0,8 percenta. Daň z finančných transakcií by mala zabezpečiť pre rozpočet okolo 700 miliónov eur.

"Zámerom legislatívnej úpravy je zaťažiť debetné transakcie na účtoch právnických osôb, organizačných zložiek a fyzických osôb - podnikateľov, a to zavedením dane z finančných transakcií. Daň sa platí najmä z úhrad faktúr, z úhrad energií, zo splátok úverov," priblížilo v predkladacej správe ministerstvo financií.

Finančnou transakciou je podľa návrhu platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb, na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka. Transakčným účtom sa rozumie platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby, ako aj platobný účet fyzickej osoby, na ktorom takýto daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním. Po novom bude takýto účet pre podnikateľa povinný.

Predmetom dane, naopak, nie je finančná transakcia, ktorá súvisí s platením daní, odvodov a príspevkov do štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a na zdravotné poistenie. Predmetom dane nie je napríklad ani platobná operácia vykonaná v rámci poštového platobného styku poskytovaného Slovenskou poštou či platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská armáda oznámila nové útoky na ciele Hizballáhu na juhu Libanonu

Došlo k tomu po tom, čo najvyšší predstavitelia krajiny rázne odmietli výzvu na 21-dňové prímerie, ktorú podporovali aj Spojené štáty.

„IDF v súčasnosti útočí na ciele teroristického hnutia Hizballáh v južnom Libanone," uviedla armáda vo vyhlásení.

Izrael v uplynulých dňoch spustil najintenzívnejšie letecké útoky na Libanon od vojny v roku 2006. Bombardovanie si doteraz vyžiadalo už vyše 600 obetí.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok informovalo, že počas útokov prišla tento týždeň o život aj Francúzska žijúca na juhu Libanonu, keď sa jej dom zrútil v dôsledku výbuchu.

„S ľútosťou oznamujeme, že v pondelok zahynula 87-ročná krajanka v dedine neďaleko mesta Súr. Budova, v ktorej bývala, sa zrútila po blízkom a rozsiahlom výbuchu," uviedlo ministerstvo.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Poradca maďarského premiéra vyhlásil, že Maďarsko by sa ruskému útoku nebránilo

Poradca maďarského premiéra Balázs Orbán vyvolal kontroverziu svojimi vyjadreniami o tom, ako by Maďarsko reagovalo v prípade ruskej invázie.

V rozhovore pre server Mandiner.hu uviedol, že na základe skúseností z protikomunistického povstania z roku 1956, keď Západ Maďarsku nepomohol, by sa krajina nebránila podobným spôsobom ako Ukrajina.

„Je nezodpovedné viesť svoju krajinu do obrannej vojny, kde zomrelo mnoho ľudí a Ukrajina prišla o územia,“ vyhlásil Orbán. Taktiež dodal, že by Maďarsko v prípade útoku Ruska postupovalo opatrne a neodporúčalo by sa brániť za cenu mnohých strát na životoch.

Opozícia žiada odstúpenie

Opozícia reagovala na tieto slová ostro. Lídri opozičných strán považujú Orbánove vyjadrenia za neakceptovateľné a žiadajú jeho odchod z funkcie.

Opozičný líder Tisza Péter Magyar na Facebooku uviedol, že „takýto človek nemôže zastávať verejnú funkciu po boku premiéra“ a vyzval ho na odstúpenie ešte pred výročím povstania z roku 1956.

Expremiér Ferenc Gyurcsány dodal, že Orbánove slová znamenajú, že Maďarsko by sa bez odporu vzdalo Rusom.

Podľa Dávida Bedőa z opozičného hnutia Momentum „za slobodu národa treba bojovať aj v zdanlivo beznádejnej situácii.“

Orbán sa bráni, že jeho vyjadrenia prekrútili

„Hrdinovia (protisovietskej) revolúcie z roku 1956 sú národní hrdinovia, ich pamiatka je posvätná a nedotknuteľná. Hrdinovia z roku 1956 mali pravdu a urobili správnu vec," podčiarkol Orbán vo videu zverejnenom na Facebooku.

K rusko-ukrajinskej vojne poznamenal, že už dva a pol roka prebieha „provojnová" propaganda, ktorá sa nevyhýba ničomu, dokonca ani pokusom miešať pamiatku hrdinov z roku 1956 s rusko-ukrajinskou vojnou. Dodal, že toto nie je vojna Maďarov, aj keď je v ich susedstve, a že Maďari sa odmietajú stať jej súčasťou.

(mm, tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia priznala chybu. Jej člen pozvánku na zasadnutie súdnej rady dostal

„Pozvanie sme opakovane preverovali a opravujeme mylnú informáciu,“ vyjadrila sa komisia dodatočne.

Súdna rada SR pozvala komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa na zasadnutie, ktoré sa konalo 19. septembra a kde bola ostro kritizovaná Správa o právnom štáte na Slovensku.

Komisia teraz objasnila, že pozvanie prišlo s krátkym predstihom 9. septembra, a komisár sa kvôli pracovnej vyťaženosti nemohol na zasadnutí zúčastniť, informoval Denník N.

Súdna rada na minulotýždňovom zasadnutí kritizovala správu komisie o právnom štáte na Slovensku. Správa podľa členov rady neodráža skutočný stav na Slovensku. Jednohlasne sa na tom uzniesli na svojom štvrtkovom zasadnutí.

Neodborná zvodka a politický nástroj. Súdna rada kritizuje správu EK o právnom štáte

Mohlo by Vás zaujímať Neodborná zvodka a politický nástroj. Súdna rada kritizuje správu EK o právnom štáte

(mm)

Minúta  |  

Erdogan kritizuje Západ za situáciu v Libanone a chce lepšie vzťahy s USA

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok vyhlásil, že izraelské útoky v Libanone zamerané na hnutie Hizballáh budú pokračovať dovtedy, kým bude Západ mlčať.

V rozhovore pre médiá v New Yorku tiež vyjadril nádej, že nový americký prezident prispeje k lepším vzťahom medzi Ankarou a Washingtonom. Zdôraznil aj, že potenciálne zapojenie Turecka do združení BRICS a ASEAN nie je alternatívou k jeho členstvu v NATO.

Turecko viackrát odsúdilo izraelskú vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy a najnovšie rázne kritizuje kroky vlády Benjamina Netanjahua aj v prípade útokov v Libanone. Podľa Erdogana sa Izrael snaží rozšíriť vojnu z Pásma Gazy na ďalšie časti regiónu. Turecký prezident vyhlásil, že Organizácia Spojených národov je v tomto prípade bezmocná. „Keďže svet mlčí a západné krajiny poskytujú izraelskému vedeniu podporu v podobe zbraní, tieto masakre budú, žiaľ, pokračovať. Zdôraznili sme to na našich stretnutiach," povedal pred odchodom z Valného zhromaždenia OSN.

V prípade blížiacich sa novembrových prezidentských volieb v USA Erdogan načrtol, že Ankara bola v minulosti sklamaná z republikánskych i demokratických prezidentov. Preto verí, že vzťahy so Spojenými štátmi sa zlepšia. V amerických voľbách sa proti sebe postavia republikán Donald Trump a demokratka Kamala Harrisová, ktorá je súčasnou viceprezidentkou. Trump počas svojho pôsobenia na poste prezidenta uvalil na Turecko sankcie v súvislosti s nákupom ruských obranných prostriedkov, pripomína Reuters.

Erdogan nedávno vyhlásil, že Turecko má v budúcnosti záujem prehlbovať vzťahy so zoskupením BRICS, Šanghajskou organizáciou pre spoluprácu (SCO) a Združením krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN). To vyvolalo v USA a Európe obavy, že Ankara sa môže odkloniť od svojej tradične západnej geopolitickej orientácie, hoci to opakovane popiera. Turecko, ktoré je tiež kandidátom na členstvo v Európskej únii, však nemôže podľa Erdogana určovať svoju budúcnosť na základe zastaveného prístupového procesu s EÚ a musí prehĺbiť svoje vzťahy so všetkými aktérmi a regiónmi. „Zapojenie do týchto štruktúr neznamená, že opustíme NATO," zakončil turecký prezident.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Palestínsky prezident vyzval svet, aby prestal posielať Izraelu zbrane

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyzval vo štvrtok Valné zhromaždenie OSN v New Yorku na zastavenie vojny medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Izrael podľa jeho slov takmer úplne zničil Pásmo Gazy, ktoré už v súčasnosti nie je ani vhodné na život.

„Toto šialenstvo nemôže pokračovať. Celý svet je zodpovedný za to, čo sa deje našim ľuďom," povedal Abbás 193-člennému Valnému zhromaždeniu. Vyzval na komplexné a trvalé prímerie v Pásme Gazy, ukončenie útokov izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme. Zároveň žiadal o dodávky humanitárnej pomoci do celej Gazy a úplné stiahnutie izraelských vojsk z enklávy.

„Odmietame vytváranie nárazníkových zón alebo odoberanie akýchkoľvek častí z (územia) Gazy," zdôraznil Abbás. "Palestínsky štát musí prevziať zodpovednosť za Pásmo Gazy a uplatniť v ňom svoj plný mandát a jurisdikciu vrátane hraničných priechodov, najmä na medzinárodnej hranici v Rafahu," zdôraznil. Podľa Abbása by Palestínska samospráva mala mať kontrolu nad svojimi územiami a po skončení vojny usporiadať voľby.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon reagoval na Abbásov prejav vo vyhlásení. Skritizoval v ňom prezidenta za to, že na pôde OSN hovorí len o mierovom riešení a že neodsúdil útok militantov z Hamasu, ktorý vyvolal vojnu.

Vojna sa začala už 7. októbra minulého roka, keď Hamas zaútočil na Izrael a zabil približne 1200 ľudí. Do Pásma Gazy následne odviedol približne 250 rukojemníkov.

Odvtedy izraelská armáda zničila rozsiahle územia obliehanej palestínskej enklávy, čím vyhnala z domovov takmer všetkých 2,3 milióna obyvateľov. Podľa palestínskych zdravotníckych úradov zahynulo v Pásme Gazy od začiatku vojny vyše 41-tisíc ľudí.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.