Návrhy Štefana Holého sú paškvil. Ponižujú slovenské mestá a obce

Je mojou povinnosťou ako prezidenta Únie miest Slovenska a aj ako primátora chrániť a brániť zmysel, význam a vplyv samosprávy a verejnosti pred čímkoľvek, čo ju ohrozuje.

Ochranu zmyslu, významu a vplyvu samosprávy treba chápať ako ochranu záujmov jej obyvateľov, nie vplyvu politikov. Práve ľudia žijúci v obci či meste sú základným „stavebným“ prvkom samosprávy, práve oni ju vytvárajú a ovplyvňujú svojím životom v území, svojimi občianskymi postojmi a tiež výberom svojich zástupcov vo voľbách.

Úrad podpredsedu vlády Štefana Holého pripravil nové návrhy stavebného zákona a zákona o územnom plánovaní, ktoré sa nedajú nazvať inak ako paškvil, naviac sú neúctivé a ponižujúce k mestám a obciam.

Mrzí ma, že podpredseda vlády poňal moju kritiku k obom zákonom ako niečo osobné, namierené proti nemu. To, že sa vyjadrujem a kritizujem návrhy zákonov, za ktoré zodpovedá, nemá nič s jeho osobou a mrzí ma, ak to on takto vníma.

Kritizovali sme opakovane, že zvolený spôsob tvorby legislatívy u týchto zákonov je veľmi neštandardný a prekvapivý. Štandardne sa na základe téz a myšlienok, ktoré vzniknú v diskusii odborníkov a všetkých relevantných aktérov z odbornej verejnosti, najprv pripravia zásady budúceho zákona alebo zákonov, z ktorých vzíde legislatívny zámer. Ten sa podrobí procesu preskúmania všetkými odbornými zložkami a až potom legislatívci s právnym vzdelaním s prihliadnutím na kompatibilitu s právnymi predpismi SR pripravia paragrafové znenie zákona.

Až vtedy by mali byť zákony v paragrafovom znení „zrelé“ na to, aby boli predložené na vládu a na medzirezortné pripomienkovacie konanie. Toto všetko úrad podpredsedu vlády preskočil a totálne odignoroval. Nie je prípustné pristupovať k tvorbe tak významnej a spoločensky prierezovej legislatívy amatérsky, prípravou nezrozumiteľného, nepresného až chaotického paragrafového znenia, ktoré sa potom obmieňa, dopĺňa a prispôsobuje v desiatkach rokovaní a dokonca bez toho, aby ostatní účastníci diskusie vôbec tušili, čo a ako je v návrhu menené. To je jednoducho absurdné a nedôstojné.

Tak ako pri príprave nového zákona o verejnom obstarávaní, tak aj pri týchto dvoch návrhoch zákonov sa naplno prejavila predstava podpredsedu vlády o tvorbe legislatívy, ktorej vznik je v jeho svete zjavne podrobený len a hlavne formálne politickým kritériám.

Stavebný zákon

Ako primátori členských miest ÚMS súhlasíme s potrebou skrátiť povoľovacie procesy a zjednodušiť procesy v stavebnom konaní. Rovnako za správny považujeme presun kompetencií a zodpovednosti do komerčného prostredia smerom k projektantom, avšak je potrebné upraviť rozsah presúvaných kompetencií tak, aby projektanti robili úkony adekvátne ich odbornosti a nie to, čo je navrhnuté, že de facto nahradia stavebné úrady a kľúčový vplyv na nich budú mať developeri, ktorí ich budú financovať.

Nikdy sme sa ako Únia miest Slovenska nebránili ani diskusii o opätovnom návrate preneseného výkonu štátnej správy v stavebných konaniach z miest späť na štát. Pre ÚMS je ale neprípustné, aby stavebné konanie nepodliehalo správnemu poriadku, pretože sa tým odopiera účastníkom právo odvolať sa voči rozhodnutiam, čím sa protiústavne porušuje zásada dvojinštančnosti konania.

Veľmi diskutabilná a podľa nášho názoru nereálna je predstava, že vydávanie povolení v blízkej budúcnosti nahradí (bude realizovať) automatizovaný systém (URBION). Súhlasíme, že je potrebné zriadiť úložisko dát prístupné všetkým zložkám a účastníkom procesov a že je potrebné komunikáciu v konaniach podľa súčasného nastavenia presunúť do digitálneho sveta. Treba však dôsledne prepracovať spôsob doručovania zásielok aj tým zložkám, ktoré nemajú prístup k internetu, respektíve nedokážu bezpečne elektronicky overiť svoju identitu (eID). Ambícia nahradiť stavebný úrad automatizovaným systémom je však v súčasnosti v našej krajine neuskutočniteľná, romantizujúca a nereálna.

Opäť pripomínam, že na Ministerstve dopravy a výstavby SR existuje kvalitne pripravený a odkomunikovaný návrh nového stavebného zákona z rokov 2016 až 2020, na ktorý je stále možné nadviazať a s určitými úpravami ho posunúť do procesu pripomienkovania a schvaľovania. Aj preto sme presvedčení, že návrh zákona o výstavbe treba z medzirezortného pripomienkovania stiahnuť.

Územné plánovanie

Územné plánovanie je jednou z najdôležitejších originálnych kompetencií miest a obcí a voči tomuto návrhu máme natoľko zásadné výhrady, že tento návrh ako celok považujeme za neprijateľný. Mediálne vyhlásenia podpredsedu vlády z marca tohto roka o „vylepšení“ zákona tým, že štát plánuje podriadiť územné plánovanie miest a obcí vyšším územným celkom (VÚC) ako budúcim odvolacím orgánom, je absurdným dôkazom toho, že podriadení podpredsedu vlády Holého, ktorí pripravili návrh zákona, neovládajú a nerozumejú rozdeleniu kompetencií jednotlivých úrovní samospráv, nerozumejú problematike regionálneho rozvoja a tiež nepoznajú mierku sledovaných záujmov a úloh jednotlivých úrovní samosprávy a z nich prameniacich cieľov územného plánovania.

Navrhovateľ zákona v marci ďalej tvrdil, že VÚC budú ako odvolací orgán zasahovať do schvaľovania územných plánov obcí. Už vtedy sme argumentovali, že územnoplánovaciu dokumentáciu miest a obcí predsa schvaľuje mestské, respektíve obecné zastupiteľstvo a územné plány sú schvaľované ako všeobecne záväzné nariadenia (VZN), že tu predsa nejde o správne konanie s odvolacími orgánmi a že schvaľovanie a zákonnosť VZN majú právo preskúmavať prokuratúry a súdy, nie vyššie územné celky. V marci sme však ešte netušili, do akej „dokonalosti“ tento absurdný nápad autori zákona dotiahnu. Podľa návrhu zákona o územnom plánovaní predloženého do medzirezortného pripomienkovacieho konania má mať totiž právo starosta, respektíve osoba so záujmom na zmene územného plánu obce (napríklad developer) obrátiť sa na VÚC v prípade, že obecné alebo mestské zastupiteľstvo neschváli zadanie na zmenu územného plánu a krajské zastupiteľstvo bude môcť tento nesúhlas záväzne prehlasovať.

Systematiku, kvalitu a koncepčnosť práce podpredsedu vlády a jeho úradu najlepšie charakterizuje postavenie VÚC-iek ako orgánov územného plánovania v ich návrhoch. Ešte vo februári 2021 navrhoval podpredseda vlády, aby bola VÚC-kam úplne zrušená kompetencia obstarávať a schvaľovať územné plány regiónov a presunul ju na okresné úrady v sídle kraja, teda na štát.

Jednoducho povedané, navrhoval ich vymazať z mapy orgánov územného plánovania a nechať na nej len štát a obce. V marci 2021 už mediálne vyhlasovali, že VÚC-ky budú odvolacími orgánmi vo vzťahu k územným plánom obcí a miest. No a v máji 2021 predložili návrh, v ktorom kompetencia obstarávania a schvaľovania VÚC-kam zostáva a ešte im pribalil nadradenosť voči obciam a mestám.

Presne toto je ten príklad, prečo je nevyhnutné komunikovať o tézach zákona, prečo je dôležité si najprv prejsť procesmi legislatívneho zámeru a až potom pripravovať samotné paragrafové znenie zákona. Ako Únia miest Slovenska dlhodobo presadzujeme spoluprácu miestnej samosprávy aj v oblasti územného plánovania, dokonca odporúčame prioritne diskutovať o povinnej spolupráci v prípade, ak obce nebudú ochotné dobrovoľne spolupracovať. To však úrad podpredsedu vlády veľmi počuť nechce a radšej si hľadá skratky.

Snaha (alebo pokus) podpredsedu vlády cez novozriadený štátny úrad zasahovať do originálnych kompetencií obcí a dokonca pokutovať obce za demokratické hlasovania poslancov obecných zastupiteľstiev je absurdná.

https://standard.sk/63628/stefan-holy-o-svojich-zakonoch-plna-sala-mudrych-ludi-nikdy-nic-neurobi/

To, čo netreba a čo sa nesmie, je uplatňovanie kolektívnej viny voči starostom a primátorom. Je neprijateľné, aby pochybenia jednotlivcov boli využívané ako najhlavnejšie argumenty, prečo je potrebné odovzdať právo meniť územné plány obcí do rúk developerov!

Zjednodušovanie a bagatelizácia faktu, že návrhom zákona dochádza k hrubému zasahovaniu do kompetencií obcí argumentáciou, že veď ide len o zmeny a doplnky územných plánov, je buď absolútna nevedomosť a neznalosť tejto problematiky, alebo vedomé zavádzanie. Napríklad v meste Trenčín spúšťame proces zmien a doplnkov územného plánu približne každé dva roky a ich predmetom je približne stovka jednotlivých zmien v každom procese. To len pre predstavu, o aký rozsah zásahu do územného plánu môže ísť.

Na záver

Všetky postoje Únie miest Slovenska sú dlhodobo známe a vedenie Únie miest sa opakovane snažilo spolupracovať na reformách tejto vlády. Ponúkalo aj neformálnu spoluprácu pri realizácii záväzku komplexnej reformy verejnej správy. Bohužiaľ ponuka nebola prijatá a namiesto plnenia tohoto záväzku pokračuje vláda viacerými rozhodnutiami v deformácii systému a prehlbovaniu chaosu, a to nielen v oblasti stavebného práva a územného plánovania.

Namiesto partnerskej diskusie s tými, bez ktorých demokratický štát nemôže fungovať, t. j. s predstaviteľmi miestnej samosprávy, sa snažia viacerí členovia centrálnej vlády realizovať svoje „sny“, zneužívajúc väčšinu v parlamente. Akoby stále nechceli rešpektovať význam miest, obcí a ich predstaviteľov, ktorých úlohou nie je obhajovať zámery a nápady politických strán, ale práva obyvateľov, ktorí sa skladajú na fungovanie štátu ako celku.

Príkladom je aj prístup úradu podpredsedu vlády Štefana Holého k primátorom, primátorkám, starostom a starostkám, ako aj priamo voleným zástupcom mestských alebo obecných zastupiteľstiev. Nevieme odhadnúť, či sa jedná o nepochopenie alebo o zámer. Opakované vyjadrenia Štefana Holého na našu adresu iba potvrdzujú, že naše doterajšie kroky a konanie sú správne a kým sa ako primátori a primátorky nedostaneme do pozície partnerov, s ktorými treba seriózne rokovať a hľadať riešenia, budeme sa ozývať. A to aj preto, aby si občania mohli utvoriť názor na to, kto a ako obhajuje verejný záujem.

Článok vyjadruje osobný názor autora.