Preskočiť na obsah
  |  

Podvodníci sa pokúšali obrať seniorov o desaťtisíce eur

Polícia v uplynulom období obvinila viaceré osoby pre podvody na senioroch. Došlo k nim v tomto roku, ale aj v tých predchádzajúcich. V tejto súvislosti opätovne apelovala na obozretnosť.

Vyzvala tiež seniorov a ich rodinných príbuzných, aby sa o téme podvodov pravidelne rozprávali. Informoval o tom bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.

Obvinení sú napríklad Vincent O. a Ladislav G., ktorí pripravili 78-ročnú seniorku o finančnú hotovosť vo výške 8 000 eur. Oklamali ju, že sú falošní policajti.

Vincent O. je obvinený aj v ďalšom prípade podvodu. Zabezpečil pri ňom na "bieleho koňa" založenie bankového účtu, na ktorý seniorka previedla 4 500 eur, pretože si myslela, že tak zachráni vnuka od výkonu trestu odňatia slobody za autonehodu.

Obvinenie polícia vzniesla aj voči Klaudii N., ktorá jednu seniorku pripravila o 32-tisíc eur, zlato aj šperky a druhú o 8 900 eur. Obvineniu čelí aj Andrea L., ktorá okradla ženu o 18-tisíc eur.

Obvinení sú tiež Roland B., ktorý vylákal od seniorky 5 000 eur, aj František Š., ktorý poškodenú pripravil o zlaté šperky aj 11-tisíc eur.

„V prípade preukázania viny pred súdom hrozí obvineným za takéto konanie v zmysle zákona trest odňatia slobody až na osem rokov," dodal hovorca.

(tasr)

  |  

V Podrečanoch sa takmer zrazili dva rýchliky

Na železničnej stanici v Podrečanoch v okrese Lučenec došlo v stredu k mimoriadnej situácii, keď na jednej koľaji oproti sebe zastavili dva rýchliky. Pri udalosti sa nikto nezranil a nedošlo ani k materiálnym škodám.

„Rušňovodiči ZSSK vďaka rýchlej reakcii zabránili akýmkoľvek následkom. Príčina a okolnosti vzniku mimoriadnej udalosti sú predmetom vyšetrovania polície," priblížil hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Drevický.

V oboch rýchlikoch sa v čase udalosti nachádzalo celkovo 70 ľudí, prípadom sa zaoberá železničná polícia v Lučenci.

„Na rovnej koľaji z dôvodu nesprávne postavenej vlakovej cesty sa nachádzali dve vlakové súpravy postavené hnacími dráhovými vozidlami oproti sebe, ktoré zastali vo vzájomnej vzdialenosti 70 metrov," priblížila pre TASR hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Mária Faltániová.

Ako dodala, dychové skúšky u rušňovodičov aj signalistky boli negatívne, prípad je naďalej v štádiu vyšetrovania.

Prípad sa stal približne o 10:30. V dôsledku prerušenia dopravy, ktoré trvalo približne dve hodiny, boli v úseku Tomášovce - Lovinobaňa nahradené autobusovou dopravou dva rýchliky a dva osobné vlaky.

(tasr)

  |  

Ukrajina zasiahla muničný sklad na letisku v ruskom Adygejsku

Letisko Chanskaja v Adygejskej republike sa stalo terčom útoku spojenej operácie Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), vojenskej rozviedky HUR a špeciálnych síl, oznámil generálny štáb na Facebooku.

„Muničný sklad nachádzajúci sa na území vojenského objektu sa stal terčom útoku. V oblasti cieľa bola pozorovaná aktivita nepriateľskej protivzdušnej obrany a bola zistená paľba,“ napísal generálny štáb v príspevku.

Na letisku sa podľa hlásenia nachádzali lietadlá Su-34 a Su-27. Ruské ministerstvo obrany incident bezprostredne nekomentovalo.

Zdroj portálu Ukrajinská pravda v SBU priblížil, že v čase útoku sa na letisku nachádzalo 57 ruských bojových a cvičných lietadiel a vrtuľníkov. Boli medzi nimi Su-34, Su-35 a Mi-8. V súčasnosti vyšetrujú, koľko z nich je zničených alebo poškodených.

„Už teraz však vieme, že na letisku došlo k rozsiahlym požiarom a detonáciám. Okrem iného to potvrdzuje aj satelitný monitoring. Miestne úrady vyhlásili evakuáciu,“ uviedol zdroj. Rusi toto letisko – vzdialené 450 kilometrov od frontovej línie – údajne využívajú na doplňovanie paliva a raketové a bombové útoky na Ukrajinu.

(sab)

  |  

Na Slovensku je vážny problém nedostupnosti verejného nájomného bývania

Amnesty International hovorí o dlhodobom zlyhávaní štátu a miestnych samospráv v zabezpečovaní tohto základného práva, a to aj napriek medzinárodným ľudskoprávnym záväzkom. Poukazuje na to vo svojej výskumnej správe, zistenia označuje za alarmujúce.

Amnesty International predstavila správu pri príležitosti štvrtkového Medzinárodného dňa ľudí bez domova. Odporúčania smeruje na štát i samosprávy.

„Bývanie nie je len komoditou, ale často hranicou, ktorá oddeľuje život s možnosťou dôstojnosti a život bez dôstojnosti. Bývanie je tiež dôležitým a ľudským právom a každý má právo, aby bolo naplnené," skonštatoval na tlačovej konferencii riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že na Slovensku je možné hovoriť o kríze bývania. Jediné dostupné verejné nájomné bývanie momentálne poskytujú mestá a obce, avšak bytový fond je extrémne nízky. Problémom sú zároveň bariéry v prístupne k nemu pre ľudí s nízkymi príjmami.

Poukazuje na podmienky a kritériá prideľovania nájomných bytov, napríklad minimálny príjem, vysoká zábezpeka (kaucia) či trvalý pobyt. Za nedostatočný považuje mimovládna organizácia aj príspevok na bývanie.

Pozornosť upriamuje aj na pobytové sociálne služby (nocľahárne, útulky, ubytovne), ktorých pôvodným zmyslom má byť pomoc ľuďom v akútnej kríze v oblasti bývania a človek by v nich nemal stráviť mesiace či roky. Realitou však je, že sú vnímané ako náhrada za zabezpečenie dôstojného bývania pre ľudí v núdzi.

„Tento typ sociálnej služby poskytuje priestor pre štát a samosprávy hádzať bremeno riešenia bývania na takéto služby," poznamenal Sloboda.

Medzi problémy zaraďuje organizácia aj diskrimináciu a segregáciu rómskych domácností vo verejnom nájomnom bývaní. Rovnako problematické považuje aj zlyhávanie štátu, keďže samosprávy trpia nedostatočnou finančnou či metodickou podporou z jeho strany. Amnesty International preto apeluje na vládu, aby prestala odkladať riešenie tohto kritického problému a začala prijímať konkrétne kroky.

Pripomína, že nedostupnosť bývania nepostihuje len najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, ako sú ľudia bez domova či nízkopríjmové domácnosti, ale aj množstvo "bežných" domácností, v ktorých zápasia s nadmernými nákladmi na bývanie. Odporúčania adresuje ministerstvu práce, ministerstvu dopravy i mestám a obciam.

K iniciatíve zviditeľniť tému práva na bývanie, ktorej nie je venovaná dostatočná pozornosť, sa pridáva aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP). Vo svojom výskume identifikovalo viaceré diskriminačné postupy obcí pri poskytovaní obecného nájomného bývania, pretrvávajúcu segregáciu, nedostatočné reflektovanie potrieb v oblasti bytovej núdze, ako aj nevhodné systémové nastavenia bytovej politiky.

Ako národný antidiskriminačný orgán dôrazne apeluje na to, aby pravidlá prideľovania bytov a aj samotná prax boli v súlade s antidiskriminačnou legislatívou.

„Zraniteľné skupiny obyvateľstva si vyžadujú prístup založený na princípe rovnosti, ktorý pomáha zmierňovať ich znevýhodnenia," zdôraznila výkonná riaditeľka SNSĽP Silvia Porubänová. Zistenia z výskumu ukázali, že problém v prístupe k obecnému nájomnému bývaniu majú práve tie skupiny domácností, ktoré sú vylúčené aj z komerčného nájomného bývania.

Najzraniteľnejšie sú nízkopríjmové a rómske domácnosti, ale aj samoživiteľky alebo viacpočetné rodiny. Za diskriminačné postupy považuje stredisko napríklad podmieňovanie nájmu zabezpečením rekonštrukcie a základného príslušenstva bytu, dĺžkou trvalého pobytu, typom príjmu či zvýhodňovanie zosobášených párov pred nezosobášenými.

(tasr)

  |  

Nobelovu cenu za literatúru získala Juhokórejčanka Han Kchang

Päťdesiattriročná rodáčka z juhokórejského Kwangdžu, ktorá v súčasnosti žije a pôsobí v Soule, dostane zároveň finančnú odmenu vo výške 11 miliónov švédskych korún (približne milión eur).

Han Kchang dostala cenu „za intenzívnu poetickú prózu konfrontujúcu historické traumy a odhaľujúcu krehkosť ľudského života“. Oznámila to vo štvrtok popoludní Švédska akadémia.

Han pochádza zo spisovateľskej rodiny, jej otec Han Sung-won je v Južnej Kórei známym autorom románov. Popri písaní sa čerstvá laureátka Nobelovej ceny venuje aj hudbe, čo sa podľa Švédskej akadémie odráža v celej jej literárnej tvorbe.

Na spisovateľskú scénu nastúpila v roku 1993 sériou básní v magazíne, ktorého názov možno do slovenčiny preložiť ako Literatúra a spoločnosť. Jej prozaický debut prišiel v roku 1995 v podobe zbierky poviedok Láska v Josu. Nasledovalo niekoľko ďalších poviedok, ale i románov.

V medzinárodnom meradle sa preslávila románom Vegetariánka, za ktorý v roku 2016 dostala Medzinárodnú Bookerovu cenu. Kniha opisuje následky rozhodnutia protagonistky Jong-hje prestať jesť mäso. Jej krok sa stretáva s rozhodným odmietnutím zo strany manžela aj jej autoritatívneho otca. To je však príležitosť pre jej švagra, videoumelca, ktorý prejavuje mimoriadny eroticko-estetický záujem o jej pasívne pôsobiace telo.

Hrdinka napokon skončí na psychiatrii, kde sa ju jej sestra pokúša zachrániť a priviesť späť k „normálnemu životu“. Jong-hje sa však naďalej ponára do stavu pripomínajúceho psychózu, ujde do lesa a tam ju nájdu v daždi stáť ako strom.

Diela Han sa vyznačujú dvojakým vystavením hrdinov bolesti – duševnej i fyzickej – pričom autorka sa k problematike stavia z pozícií spojených s východným myslením. Podľa Švédskej akadémie má Han „jedinečné povedomie o súvislostiach medzi telom a dušou, živými a mŕtvymi a vo svojom poetickom a experimentálnom štýle sa stala inovátorkou súčasnej prózy“.

(tasr)

  |  

Peter Pellegrini vymenoval nového ministra zdravotníctva

Prezident vo štvrtok popoludní zároveň poďakoval predchádzajúcej ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej (Hlas) za jej prácu a prijal jej demisiu.

Peter Pellegrini rezort zdravotníctva odovzdal do rúk Kamila Šaška, ktorého vymenoval za ministra. Podotkol, že nastupuje do rezortu, v ktorom sa vystriedalo dosiaľ najviac ministrov.

„Vašou povinnosťou je, pán minister, urobiť všetko pre to, aby sa rukojemníkom a obeťou sporu nestal slovenský pacient," zdôraznil prezident v nadväznosti na napäté dianie v zdravotníctve naprieč krajinou.

(tasr, max)