Preskočiť na obsah
  |  

Inštitút Ladislava Hanusa organizuje esejistickú súťaž sv. Tomáša Morusa

Téma aktuálneho ročníka esejistickej súťaže svätého Tomáša Morusa v morálnej, politickej a právnej teórii znie „Došlo v prípade obvinenia fínskej političky Päivi Räsänenovej k porušeniu náboženskej slobody?“

Na súťaži sa môžu zúčastniť univerzitní študenti, mladí akademici a právnici do 30 rokov. SLH dáva do pozornosti hlavnú cenu – finančnú odmenu vo výške tisíc eur.

„Po roku 1989 sme si zvykli považovať náboženskú slobodu v našej krajine za samozrejmosť. Niektoré udalosti posledných rokov u nás aj v iných krajinách ukazujú, že tak ako ostatné slobody aj náboženská sloboda je často krehká a zraniteľná. Aj v tomto smere si preto musíme dať záležať na ochrane odkazu novembra 1989,“ povedal právnik Boris Bartho, zástupca Inštitútu Ladislava Hanusa v porote súťaže.

Eseje možno posielať do 26. októbra, finalisti súťaže sa môžu následne zúčastniť na Konzervatívnej konferencii 12. novembra na Právnickej fakulte UK, v rámci ktorej porota vyhlási výsledky.

Podmienky súťaže a prihlasovací formulár sú zverejnené na webovej stránke súťaže www.slh.sk/esejisticka-sutaz.

(red)

  |  

India vyrobí dve útočné jadrové ponorky novej triedy

Indické námorníctvo chce údajne vyrobiť až šesť jadrových ponoriek novej triedy, ktoré zaraďujú medzi najúčinnejšie námorné zbrane na svete.

India v stredu schválila plán na výrobu dvoch útočných jadrových ponoriek novej triedy, uviedli dvaja indickí predstavitelia. Celkové náklady by podľa odhadov mali dosiahnuť hodnotu 5,4 miliardy amerických dolárov. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.

V súčasnosti vyrába ponorky na jadrový pohon len zopár štátov, ako napríklad Čína, Francúzsko, Rusko či USA.

Modernizáciou svojej armády reaguje India na čínsku prítomnosť v oblasti Indického oceánu. Z tohto dôvodu sa zameriava na posilnenie námorných kapacít a zlepšenie domácej zbrojárskej výroby. Čínske námorníctvo, ktoré disponuje viac ako 370 loďami, je Indiou vnímané ako bezpečnostné riziko.

K narušeniu vzťahov medzi Indiou a Čínou došlo v júni 2020 pre spornú hranicu vedúcu pohorím Himaláje. Pri vzájomnej potýčke vtedy zahynulo najmenej 20 indických a štyria čínski vojaci. Obe krajiny následne v pohraničnom pásme rozmiestnili desaťtisíce vojakov, stíhačky, tanky a delostrelectvo.

S cieľom urovnať spor vytvorili krajiny Pracovný mechanizmus na konzultáciu a koordináciu záležitostí čínsko-indickej hranice.

(tasr)

  |  

Pri Volve neďaleko Košíc má vyrásť subdodávateľský park za 130 miliónov eur

V rámci Strategického parku Valaliky by mal vyrásť subdodávateľský park Logis One Park Košice. Predpokladané investičné náklady sú vo výške zhruba 130 miliónov eur.

Vyplýva to zo zámeru, ktorý spoločnosť Logis Hub Valaliky tento mesiac predložila na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).

„Navrhovaná činnosť bude zahŕňať súbor skladovo-výrobných objektov spolu s prislúchajúcou dopravnou a technickou infraštruktúrou na účel prenájmu budúcim užívateľom. Navrhovaný zámer nadväzuje na susednú výstavbu areálu Volva a má združovať subdodávateľské služby pre automobilový priemysel," uvádza investor v zámere.

Výstavba má byť rozdelená na dve etapy. Prvá má pozostávať z desiatich hál a polyfunkčného objektu so stravovaním, obchodmi a službami. Zastavaná plocha predstavuje dokopy viac ako 230-tisíc štvorcových metrov.

V halách by malo v trojzmennej prevádzke pracovať 949 ľudí a ďalších 221 v administratíve. V polyfunkčnom objekte by malo vzniknúť 45 pracovných miest.

Celkovo by malo byť k dispozícii 483 parkovacích miest. Začiatok výstavby je naplánovaný na tretí kvartál budúceho roka a s prevádzkou by sa malo začať o rok na to. Výstavba by mala byť hotová koncom roka 2027.

(tasr)

  |  

Týždeň regiónov v Bruseli bol aj o udržateľnom prostredí, doprave či vzdelávaní

Celoeurópske stretnutia na pôde Výboru regiónov EÚ sú vždy dobrou príležitosťou lobovať za záujmy metropolitných regiónov, akým je aj Bratislava.

Uviedol to vo štvrtok predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba na záver 22. ročníka Európskeho týždňa regiónov a miest v Bruseli.

V pondelok (7. 10.) večer Droba v rámci týždňa regiónov otvoril slávnostnú recepciu venovanú 20. výročiu rozšírenia Európskej únie v roku 2004.

„Hovorili sme veľa o udržateľnom prostredí, doprave, životnom prostredí a o potrebe kvalitného vzdelávania. To je to, na čo sa v našom samosprávnom kraji najviac sústredíme," vysvetlil Droba.

Vo štvrtok bol tiež na politickom pracovnom zasadnutí s predstaviteľmi Helsínk, Amsterdamu a Dublinu.

„Hovorili sme o tom, ako udržateľne sa dá riadiť mesto a región. Spája nás to, že sme metropolitné regióny. Všetky štyri mestá sú od pol milióna do milióna obyvateľov a všetci sme z relatívne stredne veľkých krajín od piatich do 15 miliónov obyvateľov," povedal.

Spresnil, že štvrtkové diskusie boli zamerané napríklad na sociálne bývanie a tému konkurencieschopnosti EÚ, kde Droba vyjadril svoju kritický pohľad na zákonníky práce v členských krajinách, ktoré by podľa neho mali by trochu „uvoľnenejšie".

Európsky týždeň regiónov a miest je najväčšie každoročné podujatie venované regionálnej politike a politike súdržnosti EÚ.

(tasr)

  |  

Diviaky ohrozujú v Kysuckom Lieskovci cestujúcu verejnosť

Výskyt diviačej zveri v okrese Kysucké Nové Mesto, v intraviláne obce Kysucký Lieskovec, lokalite pod Ochodnicou, riešil vo štvrtok krízový štáb.

V ranných hodinách totiž diviaky ohrozujú cestujúcu verejnosť. Na sociálnej sieti o tom informovala prednostka Okresného úradu (OÚ) v Kysuckom Novom Meste Marcela Lisková.

Dodala, že na riešenie situácie prijali viaceré opatrenia. „Obce budú informovať obyvateľov o zákaze vyvážania a uskladňovania biologicky rozložiteľného odpadu mimo oplotených pozemkov. Budú tiež informovať občanov, že z dôvodu vlastnej bezpečnosti by pri vstupe do lesa mali používať reflexné vesty," priblížila Lisková.

Poľovné združenia podľa prednostky usporiadajú spoločné poľovačky s cieľom eliminácie a vytlačenia diviačej zveri z intravilánu obce.

(tasr)

  |  

Šamko: Avizovaný mediálny úrad mi pripomína cenzorský úrad goebbelsovského štýlu

Robert Fico a Andrej Danko začiatkom týždňa informovali o zámere zriadiť Národný mediálny úrad, ktorý by kontroloval prácu novinárov. Sudca Peter Šamko to považuje za absolútne zlé riešenie a pripomína mu to cenzorský úrad goebbelsovského štýlu.

"Keď som počul o zámere zriadiť tento úrad, tak som dostal až zimomriavky. Príde mi to ako niečo v štýle, že ja vám budem určovať, čo môžete a čo nemôžete písať. Napríklad, ja mám 15 rokov web, nie som novinár, ale píšem si tam, niekomu sa to páči, niekomu nie a teraz čo? Národný mediálny úrad povie, že môžem mať web, len ak budem novinár? Alebo že nemôžem mať web? Alebo že môžem mať web, ale písať len toto alebo hento, alebo že mi web vypnú?" pýta sa Peter Šamko v relácii Rozhovory s Mimi Šramovou.

Ambíciu zriadiť takýto úrad preto považuje za absolútne zlé riešenie a obzvlášť v čase, keď slovenská vláda prijíma konsolidačný balík. "My v čase, keď zháňame peniaze, chceme vytvoriť nejaký národný mediálny úrad, na ktorý pôjdu výdavky štátu. Ja som zástanca slobody prejavu, nech si každý hovorí čo chce, pokiaľ nikto nikoho nevyzýva k násilnostiam. Ak sa to niekomu nepáči, mal by oponovať argumentáciou," myslí si sudca. So zriaďovaním národného mediálneho úradu by bol preto opatrný.

O zámere zriadiť národný mediálny úrad informovali začiatkom týždňa premiér Robert Fico (Smer) a predseda SNS Andrej Danko. „Pripravíme Národný mediálny úrad. Budeme sa baviť aj o stavovských organizáciách médií a o pravidlách, pretože, ak si niektorí myslíte, že nás môžete špiniť a haniť bez toho, aby ste niesli zodpovednosť, tak vás chcem ubezpečiť, že reforma do médií príde,“ avizoval Danko.

Fico reagoval, že so zriadením mediálneho úradu súhlasí. „Poďme sa baviť o tom, či novinári nemajú mať nejakú kvalifikáciu. Prečo, ak má byť advokát, notár a sudca právnik a musí mať vysokoškolské vzdelanie, prečo by nemalo platiť, že novinárom bude iba vyštudovaný žurnalista, alebo ten, kto absolvoval nejakú rekvalifikáciu?“ pýtal sa Fico.

Novinári by podľa neho mali byť súčasťou určitých stavovských organizácií, kde by boli nejaké disciplinárne konania. „My s tým musíme niečo urobiť, však vy si robíte čo chcete. Nemáte absolútne žiadnu zodpovednosť,“ obvinil premiér novinárov.

Tvrdí tiež, že médiá nedodržiavajú zákonné ustanovenia týkajúce sa práva na opravu, odpoveď či reakciu a tento stav treba zmeniť. Šamko však prízvukuje, že človek má možnosť podať žalobu na súd. Problém však vidí v tom, že súdy sú pomalé, žaloby sa prejednávajú dlhé roky a kým sa človek dočká, že mu dá súd za pravdu, tak už o tom, samozrejme, nikto nevie.

Cestu preto vidí v podávaní žalôb, ale za predpokladu, že súdy budú rozhodovať rýchlejšie. "A ak by súd rozhodol, že médiá človeka zlikvidovali na základe vymyslených vecí, tak potom aj sankcie voči tým médiám by mali byť obrovské, aby to pocítili. Novinári totiž majú voľné pole, vedia, že môžu čokoľvek, ale to je daň za slobodu prejavu," uzavrel Šamko.

(gko)