Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Košiciach obmedzia počas dvoch víkendov dopravu na moste cez Hornád

Počas nasledujúcich dvoch víkendov dôjde k obmedzeniu v doprave na moste cez rieku Hornád na Hlinkovej ulici v Košiciach.

Motoristi a autobusy MHD budú môcť využívať len dva zo štyroch jazdných pruhov. Dôvodom je oprava mostných záverov. Informuje o tom mesto Košice na sociálnej sieti.

V piatok (11. 10.) od 17.00 do pondelka (14. 10.) 6.00 hodiny budú uzavreté oba jazdné pruhy od zastávky MHD pri Hati v smere na Mier. Doprava bude vedená obojsmerne v jednom jazdnom pruhu na ľavej strane komunikácie v smere na Mier.

Následne od piatka 18. októbra od 17.00 do pondelka 21. októbra do 6.00 hodiny budú uzavreté dva jazdné pruhy v smere von z mesta. "Doprava bude vedená obojsmerne v jednom jazdnom pruhu na pravej strane komunikácie v smere na Mier," uvádza magistrát.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené kráľovstvo zvažuje vyslať svojich inštruktorov na Ukrajinu

Britskí vojenskí predstavitelia zvažujú, že na Ukrajinu vyšlú svojich inštruktorov, aby tam zabezpečovali výcvik regrútov. Informovala o tom agentúra UNIAN s odvolaním sa na britský Times.

Podľa doteraz známych plánov by britskí inštruktori ukrajinských odvedencov podrobili intenzívnemu základnému výcviku v bližšie nešpecifikovaných lokalitách západnej Ukrajiny. Tých by následne odviedli na frontovú líniu na východe.

Podľa zdrojov denníka Times by takáto forma výcviku bola rýchlejšia a lacnejšia ako terajšie vysielanie ukrajinských vojakov na cvičenie do britských vojenských základní. Zároveň by sa tým znížilo aj potenciálne riziko, keďže výcvik by prebiehal ďaleko od frontu a v inej krajine.

Vycestovanie britských vojenských inštruktorov by podľa Times tiež vyslalo silný vojenský a politický signál ostatným spojeneckým krajinám, ale aj samotnému Rusku. Zdroj denníka však zároveň upozornil, že by šlo o začiatok faktického rozmiestnenia vojenskej infraštruktúry NATO na Ukrajine.

Výcvik ukrajinských vojakov v súčasnosti prebieha mimo Ukrajiny v rámci mnohonárodnej vojenskej operácie Interflex, ktorej velia práve Briti. Doteraz boli vďaka tomuto programu vycvičené desiatky tisíc regrútov.

(bra)

Minúta  |  

Ranné správy STVR moderovala zamestnankyňa letiska. Televízia s ňou už zrušila spoluprácu

Moderátorkou štvrtkových (10. 10.) ranných správ STVR bola Veronika Tóthová, ktorá je zamestnankyňou bratislavského letiska. Na prípad upozornilo SME.

Podľa jeho zistení sa Tóthová objavila vo vysielaní opakovane. Okrem dnešných ranných správ to bolo minulý týždeň spravodajstvo na kanáli 24.

Na webovej stránke Letiska Milana Rastislava Štefánika je pritom stále uvádzaná ako kontakt pre štátne inštitúcie v prípade mediálnej spolupráce.

Podľa hovorkyne STVR Andrey Pivarčiovej oslovila televízia Tóthovú na externú spoluprácu. Dodala však, že už s ňou do budúcnosti nepočítajú, keďže jej prácu pre letisko vnímajú ako potenciálny konflikt záujmov.

(bra)

Minúta  |  

Izrael ostreľoval sídlo mierovej misie OSN v Libanone, dvaja vojaci sú zranení

Dočasné sily OSN v Libanone (UNIFIL) oznámili, že Obranné sily Izraela (IDF) tankom priamo zasiahli pozorovateľské stanovište OSN v malom meste Nákúra na pobreží Stredozemného mora. Izrael sa k incidentu nevyjadril, píše agentúra DPA.

UNIFIL vo vyhlásení uviedli, že „zranenia v tomto prípade našťastie nie sú závažné, no (osoby) aj naďalej zostávajú v nemocnici“. Počas bojov došlo už k „opakovaným zásahom“ základne v Nákúre a ďalších blízkych stanovíšť, vyhlásili UNIFIL.

Taliansky minister obrany Guido Crosetto vyjadril vo vyhlásení nesúhlas s útokmi na pozície UNIFIL a uviedol, že sú „absolútne neakceptovateľné“, a zároveň nerešpektujú medzinárodné právo.

Mierové zbory dohliadajú na hraničnú oblasť medzi Izraelom a Libanonom už niekoľko desaťročí. V roku 2006 bola ich pozícia posilnená prijatím rezolúcie č. 1 701, ktorá nariadila demilitarizáciu oblasti medzi Modrou líniou – izraelsko-libanonskou hranicou – a riekou Lítání, v súčasnosti sú podľa medzinárodného práva jedinou oprávnenou ozbrojenou silou okrem libanonskej armády v tomto regióne.

Do UNIFIL sa zapojilo vyše 10-tisíc vojakov z viac než 50 štátov, mnohé jednotky prišli napríklad z Indonézie, Talianska či Indie.

(tasr)

Minúta  |  

Na samite skupiny BRICS sa zúčastní 24 lídrov krajín aj šéf OSN

Samit hospodárskeho zoskupenia krajín, ktoré založili Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, sa bude konať v októbri v meste Kazaň, oznámil vo štvrtok poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov.

Samit BRICS sa začne neformálnymi stretnutiami 22. októbra. Následne sa bude konať 23. a 24. októbra jeho oficiálna časť. Podľa všetkého sa na samite zúčastnia aj čínsky prezident Si Ťin-pching a jeho iránsky náprotivok Masúd Pezeškiján, pre ktorého pôjde o prvú návštevu Ruska od svojho nástupu do úradu v lete tohto roka. Účasť už podľa Kremľa potvrdil aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

„Zo samitu v Kazani by sa mohlo stať najväčšie zahraničnopolitické podujatie, aké sa kedy konalo v našej krajine,“ citovala Ušakova agentúra AFP. Podľa neho pozvali na samit lídrov celkovo 38 krajín, pričom deväť z nich uviedlo, že vyšle vysokopostavených predstaviteľov. Kremeľ tiež dodal, že sa zúčastní aj generálny tajomník OSN António Guterres.

Názov skupiny vznikol zo začiatočných písmen piatich krajín, ktoré ju založili v roku 2009. Odvtedy sa zoskupenie rozšírilo aj o krajiny Blízkeho východu vrátane Iránu.

Putin popri konferencii absolvuje približne 20 bilaterálnych stretnutí, vyhlásil Ušakov. Pred samitom sa 18. októbra v Moskve zároveň uskutoční aj obchodné fórum, na ktorom vystúpi aj šéf Kremľa.

Rusko naposledy hostilo samit BRICS v roku 2015 v meste Ufa.

(tasr)

Minúta  |  

O použití zbraní dlhého dosahu Kyjevom na ruské územie rozhodujú dodávatelia, tvrdí Rutte

Nový generálny tajomník NATO sa vo štvrtok stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským i britským premiérom Keirom Starmerom. Diskutovali aj o tom, či Ukrajina môže pri ostreľovaní Ruska použiť západné zbrane.

Mark Rutte povedal, že neexistuje právny dôvod, ktorý by bránil Ukrajine použiť Západom dodané zbrane na ciele v Rusku, ale rozhodnutie musia urobiť jednotlivé krajiny, ktoré Kyjevu zbrane dodávajú.

„Z právneho hľadiska je to možné, pretože Ukrajina má právne povolené použiť svoje zbrane na zasiahnutie cieľov v Rusku, ak tieto ciele predstavujú hrozbu pre Ukrajinu,“ dodal šéf NATO.

Starmer podľa svojho hovorcu diskutoval so Zelenským aj o takzvanom pláne víťazstva, ktorý je podľa ukrajinského lídra zameraný na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny. Témou rozhovorov bolo aj to, akú pomoc bude Ukrajina v nasledujúcich mesiacoch potrebovať.

Hovorca zopakoval, že podľa Británie má Ukrajina právo za určitých okolností útočiť na ciele v Rusku, názor Británie na použitie zbraní s plochou dráhou letu Storm Shadow pri týchto útokoch sa však podľa neho nezmenil.

„Samozrejme, že chceme, aby Ukrajina mala čo najsilnejšiu pozíciu. Ale žiadnu vojnu nikdy nevyhrala jediná zbraň. A pokiaľ ide konkrétne o Storm Shadow, nenastala žiadna zmena postoja britskej vlády k použitiu rakiet dlhého doletu,“ povedal.

Ukrajinský prezident v príspevku na sieti X napísal, že Starmerovi predstavil detaily víťazného plánu, ktorého cieľom je „vytvoriť správne podmienky na spravodlivé ukončenie vojny“.

Zelenskyj ďalej oznámil, že na stretnutí s Ruttem a Starmerom rokovali o euroatlantickej integrácii a vojenskom posilnení Ukrajiny. „To sú kroky, ktoré vytvoria najlepšie podmienky na obnovenie spravodlivého mieru. Diskutovali sme aj o rýchlom vykonávaní rozhodnutí z washingtonského samitu NATO a dohodli sme sa na ďalších krokoch,“ dodal Zelenskyj.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.