Preskočiť na obsah
  |  

V Bratislave vzbĺklo odparkované auto

Doposiaľ zistené informácie hovoria príčine požiaru auta ako o technickej poruche na zaparkovanom motorovom vozidle.

Bratislavskí policajti boli podľa bratislavského krajského policajného hovorcu Michala Szeiffa vyslaní na miesto požiaru auta krátko po dvanástej hodine.

"Hodnovernosť oznámenia na mieste preverili a potvrdili, na uvedenej adrese sa nachádzalo osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat," priblížil Szeiff.

V čase príchodu policajnej hliadky už požiar likvidovali hasiči. Pri udalosti sa nikto nezranil.

(tasr)

  |  

Na Kryme už piaty deň horí ropný terminál

„Práce budú pokračovať, pokým nebude (požiar) úplne uhasený," potvrdil šéf miestnej správy dosadenej Ruskom Igor Tkačenko prostredníctvom sociálnej siete Telegram. Situácia je podľa jeho slov stabilizovaná a hasiči majú požiar pod kontrolou.

V dôsledku požiaru, ku ktorému sa prihlásila ukrajinská armáda, museli v utorok evakuovať vyše 1000 ľudí. Bezprostredne po vypuknutí požiaru uzatvorili aj cesty a železničné trate. Podľa vyjadrenia ukrajinskej armády slúži sklad ropy z veľkej časti ruským jednotkám.

Kyjev v posledných mesiacoch zvýšil počet útokov zameraných na ruský energetický sektor s cieľom znížiť príjmy, ktoré Moskva využíva na financovanie svojej invázie na Ukrajine. Ukrajinská armáda vyhlásila, že bude v takýchto útokoch pokračovať.

Jej predstavitelia zároveň trvajú na tom, že tieto útoky sú spravodlivou odplatou za ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

(tasr)

  |  

Sibírčana odsúdili na 18 rokov za pokus o podpálenie regrutačného centra

Vojenský súd v ruskej Altajskej oblasti v piatok odsúdil na 18 rokov väzenia 46-ročného Sibírčana za plánovanie založenia požiaru v armádnom náborovom centre v regionálnej metropole Barnaul.

Federálna bezpečnostná služba (FSB) uviedla, že muž bol zadržaný v novembri 2023 pri „nevydarenom pokuse o spáchanie teroristického činu". Informovala o tom agentúra AFP.

Rusko zaznamenalo vlnu podpaľačských útokov na regrutačné strediská po tom, keď prezident Vladimir Putin v septembri 2022 nariadil mobilizáciu. Súdy v Rusku odvtedy za tieto útoky vyniesli mnohé vysoké tresty.

Muž zo Sibíri bol obvinený, že sa spojil so zakázanou „teroristickou organizáciou" a na základe jej pokynov pripravoval zápalné fľaše, takzvané Molotovove kokteily.

Rusko od začiatku svojej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zintenzívnilo zásahy proti disidentom, pričom úroveň represií je porovnateľná s obdobím Sovietskeho zväzu.

Ruské médiá okrem toho informovali, že bezpečnostné zložky v prístavnom meste Feodosija na Ruskom anektovanom polostrove Krym zadržali muža podozrivého zo špionáže pre Ukrajinu.

FSB tvrdí, že 30-ročný podozrivý nasnímal a následne poslal ukrajinským bezpečnostným službám fotografie lodí Čiernomorskej flotily. Orgány začali s vyšetrovaním pre podozrenie z vlastizrady.

AFP dodáva, že Rusko často vyšetruje prípady vlastizrady a obviňuje svojich občanov zo špionáže pre Ukrajinu.

(tasr)

  |  

Zelenskyj daroval pápežovi Františkovi obraz s námetom masakry v Buči

Ukrajinský prezident v piatok po stretnutí vo Vatikáne daroval pápežovi Františkovi olejomaľbu inšpirovanú vraždením civilistov na kyjevskom predmestí Buča. Uviedla to agentúra ANSA.

Volodymyr Zelenskyj pricestoval na súkromnú audienciu u pápeža vo Vatikáne v piatok ráno v rámci návštev v európskych krajinách, kde sa snaží získať podporu pre Ukrajinu pred prichádzajúcou zimou.

Naposledy sa Zelenskyj a pápež stretli na júnovom summite skupiny G7 v Taliansku. Z Vatikánu sa Zelenskyj presunie do Nemecka.

Piatkové rokovanie podľa agentúry ANSA trvalo 35 minút. Po súkromnom stretnutí a predstavení ukrajinskej delegácie pápež odovzdal Zelenskému bronzovú plaketu s rozkvitnutým kvetom s nápisom „Mier je krehký kvet".

Ukrajinskému prezidentovi pápež podaroval aj svoje posolstvo k tohtoročnému Medzinárodnému dňu mieru, zväzky pápežských dokumentov, prejav Statio Orbis z 27. marca 2020 a zborník s názvom Prenasledovaní pre pravdu: ukrajinskí gréckokatolíci za železnou oponou.

Olejomaľba nazvaná "Masakra v Buči. Príbeh Maričky" reflektuje zabíjanie civilistov, ktoré sa odohralo v prvých týždňoch invázie ruských vojsk na Ukrajinu.

V apríli 2022 po ústupe ruských jednotiek z metropolitnej oblasti Kyjeva boli na uliciach mesta Buča ukrajinskými vojakmi i novinármi nájdené telá desiatok zastrelených civilistov, pričom niektorí mali ruky zviazané za chrbtom.

(tasr)

  |  

Mestá znížia výdavky na budúci rok aj spoločným verejným obstarávaním elektriny a plynu

Zástupcovia Únie miest Slovenska (ÚMS) upozornili, že spoločné obstarávania sú jedno z riešení v nadväznosti na schválenú konsolidáciu vládou, ktorá najviac obmedzí samosprávy a donúti ich škrtať výdavky či rušiť služby pre obyvateľov Slovenska.

"Hľadáme spôsob, ako pomôcť pri konsolidácii verejných peňazí, pretože si veľmi dobre uvedomujeme, že verejné financie štátu sú naozaj v katastrofálnej situácii a podľa nás si vyžadujú možno oveľa silnejšiu konsolidáciu. Rozhodli sme sa hľadať riešenia, jedno riešenie sme našli, a to, že sme uskutočnili v rámci ÚMS spoločné centrálne verejné obstarávanie na nákup plynu a nákup energie," uviedol prezident ÚMS Richard Rybníček.

Doplnil, že do spoločného verejného obstarávania sa zapojilo približne 14 miest a vďaka tejto iniciatíve sa im podarí v budúcom roku znížiť výdavky v oblasti nákupu plynu a energie.

Pozitívny prínos do budúcnosti v tom vidia aj ďalší zástupcovia členských miest ÚMS zo Stupavy, Pezinka či Dubnice nad Váhom, ktorí sa zhodli na tom, že spoločné verejné obstarávanie pomôže mestám usporiť finančné prostriedky.

Rybníček spresnil, že vyššia daň z pridanej hodnoty budúci rok priamo zasiahne mestá a obce. Rovnako podľa neho prídu samosprávy o 19 percent z príjmu z dane od fyzických osôb, pričom konsolidácia sa samospráv dotýka už od roku 2022, keď sa zvyšoval daňový bonus a celkovo prišli mestá a obce v rokoch 2024 a 2025 o 300 až 400 miliónov eur.

Primátor Bratislavy Matúš Vallo dodal, že konsolidačný balík bude mať negatívny vplyv najmä na rozpočty samospráv. Hlavné mesto prišlo podľa neho už v minulosti o vyše 50 miliónov eur, pričom muselo výrazne šetriť a zoškrtať investície do opráv chodníkov, obnovy športovísk aj verejných priestorov.

Upozornil, že opatrenie možnosti poukázania dvoch percent z dane z príjmov na oboch rodičov môže spôsobiť samosprávam výpadok približne 70 miliónov eur.

"Zvyšuje sa aj celková inflácia z 3,9 percenta na 5,4 percenta, čo prirodzene ešte viac zvýši cenovú úroveň a všetky náklady. Zmena bola opäť raz pripravená, presadená bez riadnych analýz vplyvu na samosprávy a výkonných kompetencií. Výpadky v rozpočtoch samospráv tento rok pritom nepokryje ani vládou avizovaná 50 miliónová kompenzácia, keďže už odhad výnosu z dane z plynu pre všetky samosprávy na rok 2024 ukazuje výpadok až 81 miliónov eur," uzavrel Vallo.

(tasr)

  |  

Von der Leyenová a Weber povedali, že chcú povaliť maďarskú vládu, tvrdí Orbán

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber v stredu v Štrasburgu na plenárnom rokovaní Európskeho parlamentu jasne povedali, že chcú povaliť maďarskú vládu.

V pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió to povedal predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

Podľa slov premiéra do Štrasburgu išiel so zámerom prezentovať premyslený kvalitný program aktuálneho maďarského predsedníctva v Rade Európskej únie.

„Problémami Únie sa zaoberajú viacerí, mohli sme viesť zaujímavú debatu," podotkol Orbán, podľa ktorého sa však namiesto vecnej diskusie viacerí prítomní „pustili" do neho. Stredajšiu schôdzu v EP označil Orbán za pokus o svoje „ukrižovanie"

Dodal, že ďalej sa už nedalo správať džentlmensky, a tak sa postavil a tvrdo sa snažil chrániť svoju krajinu.

„Bolo celkom jasné, čo sa stalo. Von der Leyenová a Weber otvorene oznámili, že chcú zvrhnúť maďarskú vládu a menovali aj členov tejto budúcej vlády blízkej Bruselu. Európski socialisti by v nej chceli mať Kláru Dobrevovú z Demokratickej koalície (DK) a EPP Pétera Magyara zo strany TISZA," povedal.

Dobrevová aj Magyar podľa Orbána jasne deklarovali, že splnia to, čo požaduje Brusel.

„Ide o dodávky zbraní na Ukrajinu, prijímanie migrantov, zrušenie zákonov na ochranu rodiny a detí či o hospodársku a obchodnú studenú vojnu," spresnil premiér, ktorý ale zdôraznil, že sa proti tomu postaví.

(tasr)