Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pre požiar ropného skladu na Kryme evakuovali vyše tisíc ľudí

Ukrajina sa v pondelok prihlásila k útoku na ropný terminál v meste Feodosija na anektovanom polostrove, ktorý podľa vyjadrenia armády z veľkej časti slúži ruským jednotkám, píše agentúra AFP.

Kyjev v posledných mesiacoch zvýšil počet útokov zameraných na ruský energetický sektor s cieľom znížiť príjmy, ktoré Moskva využíva na financovanie svojej invázie na Ukrajine.

Ruskom dosadení predstavitelia na Kryme po útoku oznámili, že vypukol požiar v sklade v prístavnom meste v Čiernom mori s približne 70-tisíc obyvateľmi. Nehlásili žiadne obete na životoch. Rusko neuviedlo, že cieľom útoku bol terminál, píše AFP.

„Na zaistenie bezpečnosti ľudí žijúcich v okolí miesta mimoriadnej situácie bolo do úkrytov dočasne evakuovaných 1 047 ľudí,“ oznámil na platforme Telegram starosta Fedosije Igor Tkačenko.

V pondelok boli v dôsledku požiaru uzatvorené cesty a železničné trate. Ruský úrad pre dohľad nad bezpečnosťou spotrebiteľov v pondelok uviedol, že prvé kontroly nezistili nadmerné znečistenie ovzdušia.

Požiar vypukol v termináli Sea Oil, ktorý podľa jeho internetovej stránky „skladuje palivo pre prípad núdzových situácií a zabezpečuje energetickú bezpečnosť Krymu“. Podľa ruskej agentúry RIA Novosti, ktorá sa odvoláva na zdroj z oblasti bezpečnostných zložiek, sa požiar rozšíril na území v rozlohe 2 500 metrov štvorcových.

Ukrajinská armáda vyhlásila, že bude v takýchto útokoch pokračovať. Ukrajinskí predstavitelia trvajú na tom, že tieto útoky sú spravodlivou odplatou za ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Na Kryme horí najväčší ropný sklad. K útoku sa prihlásila ukrajinská armáda

Mohlo by Vás zaujímať Na Kryme horí najväčší ropný sklad. K útoku sa prihlásila ukrajinská armáda

(tasr)

Minúta  |  

Na bratislavskom súde sa v utorok začal súdny proces s falošným plastickým chirurgom Yassinom G

Obžalobe čelí z vykonania viacerých chirurgických zákrokov bez príslušných povolení.

Pacientom zároveň údajne vykonával chirurgické zákroky v nehygienických podmienkach, bez celkovej anestézie, po ktorých im spôsobil rozsiahle zdravotné komplikácie až poškodenie zdravia.

Obžalovaný ani jeho obhajca nie sú prítomní. Poškodené žiadajú finančnú náhradu škody v sume niekoľko tisíc eur.

Proces s Yassinom G. sa mal pôvodne začať ešte v marci, dozorujúci prokurátor však súdu navrhol termín zrušiť z dôvodu, že v marci boli na lekára podané ďalšie dve obžaloby za obdobné skutky a boli splnené podmienky na vykonanie spoločného konania.

Pacienti, ktorí sa na operácie v bratislavskej klinike Adelais Clinique sťažovali, mali podľa Úradu Bratislavského samosprávneho kraja poškodené zdravie. Bolestivé komplikácie hlásili napríklad po operácii prsníkov, aplikovaní kyseliny hyalurónovej či pri operácii kŕčových žíl.

V minulosti už falošného chirurga odsúdili vo Viedni za podvodné praktiky. Po odchode zo Slovenska pôsobil v zdravotníckom zariadení vo Viedni bez získania potrebnej registrácie.

(tasr)

Minúta  |  

Bin Ládinovho najstaršieho syna deportovali z Francúzska, zakázali mu návrat

Umar bin Ládin žil od roku 2016 v dedine Domfort v Normandii so svojou britskou manželkou, venoval sa krajinomaľbe. Za schvaľovanie terorizmu, ktorého sa dopustil na sieti X, ho deportovali, píše agentúra Reuters.

Nový francúzsky minister vnútra Bruno Retailleau podľa Reuters v utorok na X informoval, že podpísal nariadenie o zákaze vstupu Umara bin Ládina na územie Francúzska, odkiaľ bol predtým deportovaný. Retailleau pritom neuviedol žiadne podrobnosti o čase deportácie a mieste, kam bol najstarší syn zakladateľa teroristickej organizácie al-Káida poslaný.

Denník Le Parisien na základe informácií z ministerstva vnútra v utorok napísal, že Umar bin Ládin opustil Francúzsko v októbri 2023. Deportácia bola spojená s odobratím povolenia na pobyt sprevádzaného zákazom návratu do Francúzska na dva roky. V súčasnosti žije v Katare.

Le Parisien dodal, že Umar bin Ládin sa proti tomuto rozhodnutiu francúzskych úradov odvolal. Francúzska justícia však minulý piatok jeho odvolanie zamietla. „Potvrdilo to správnosť tohto rozhodnutia prijatého pre národnú bezpečnosť,“ konštatoval Retailleau v statuse na sieti X.

V roku 2023 pri príležitosti výročia smrti svojho otca Usámu bin Ládina zverejnil Umar na svojom konte na X status, ktorým mu vzdal poctu. Francúzske úrady obsah tohto statusu vyhodnotili ako schvaľovanie terorizmu. Umar bin Ládin následne tvrdil, že nebol autorom textu, len ho zdieľal. Jeho účet bol odvtedy pozastavený.

V rozhovore pre francúzsky magazín Le Point z roku 2021 syn Usámu bin Ládina povedal, že nesúhlasí so svojím otcom, a že 11. september 2001 – deň teroristických útokov na USA – mu „zničil život“. Umar bin Ládin síce absolvoval výcvik v táboroch Afganistane, aby sa stal bojovníkom, ale podľa svojich slov sa s otcom v roku 2000 definitívne rozišli.

„Odmietal som to všetko, pretože nie som agresívny človek. Nikdy by som to nedokázal. Môžete bojovať, keď už nie je o čom diskutovať, ale vždy musíte najskôr diskutovať,“ objasnil Umar bin Ládin pre spomenutý týždenník.

Ľudia, ktorí sa v Normandii vyskytovali v blízkosti Umara bin Ládina, o ňom v čase rozhovoru pre citovaný týždenník hovorili ako o diskrétnom mužovi snažiacom sa integrovať do novej komunity a začať nový život.

(tasr)

Minúta  |  

Protimonopolný úrad uložil Agrofertu, vlastníkovi pekární Penam, pokutu 21 miliónov eur

Dôvodom udelenia pokuty pre Agrofert bola akvizícia pekární v Bratislave a Žiline bez predchádzajúceho súhlasu Protimonopolného úradu (PMÚ).

Z dôvodu koncentrácie, ktorá porušuje hospodársku súťaž, udelil úrad jednu z historicky najvyšších pokút v histórii, informoval v utorok PMÚ.

Akvizícia sa týkala Prvej bratislavskej pekárenskej v roku 2013 a neskoršieho prevzatia žilinskej pekárne Peza v roku 2016, pričom postupné nadobudnutie pekární údajne uskutočnili v snahe obísť zákon. Podľa platnej legislatívy sa totiž viacero koncentrácií uskutočnených do dvoch rokov medzi tými istými podnikateľmi posudzuje ako jedna.

Nadobudnutie oboch pekární naraz, respektíve v priebehu dvoch rokov, by preto vzhľadom na výšku spoločných obratov podliehalo posúdeniu zo strany PMÚ, ktorému sa Agrofert vraj pokúsil vyhnúť.

"Dôkazy, ktoré v priebehu správneho konania PMÚ získal, však ukazujú, že spoločnosť nadobudla v roku 2013 kontrolu nad oboma pekárňami súčasne. Kontrola nad žilinskou pekárňou však mala byť po obdobie dvoch rokov vykonávaná v utajení prostredníctvom iného subjektu, od ktorého túto pekáreň plánovala a následne aj oficiálne odkúpila v roku 2016," priblížil predseda úradu Juraj Beňa.

Agrofert je český holdingový konglomerát operujúci predovšetkým v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a chemického priemyslu, pod ktorý patrí viac ako 250 dcérskych spoločností vrátane pekární Penam a chemickej firmy Duslo v Šali. Spoločnosť Agrofest založil, do roku 2014 riadil a do roku 2017 vlastnil Andrej Babiš.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenskí vojaci evakuovali z Libanonu takmer 100 ľudí z 12 krajín

Na evakuácii z letiska v Bejrúte sa podieľali vojaci Vzdušných síl Ozbrojených síl SR (OS SR) a Síl pre špeciálne operácie spolu s lietadlom C-27J Spartan. Informoval o tom hovorca OZ SR Štefan Zemanovič.

„Našou úlohou je plniť prepravné úlohy najmä tam, kde bežné dopravné lietadlá pôsobiť nemôžu. Ako sme opäť ukázali, sme pripravení poskytnúť naše schopnosti všade, kde treba pomôcť,“ uviedol po návrate kapitán lietadla Spartan.

Ako poznamenal hovorca, slovenskí vojaci evakuovali občanov z Libanonu počas štyroch letov. „Najnebezpečnejšiu časť trasy priamo v libanonskom vzdušnom priestore tak absolvovali na palube vojenského špeciálu, aby na nasledujúci let mohli využiť štandardné civilné dopravné lietadlá. Do Libanonu zároveň dopravili viac ako dve tony potravín a zdravotníckeho materiálu vo forme humanitárnej pomoci,“ doplnil Zemanovič.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA zamietol Bidenov nátlak na štáty, ktoré zakázali potraty

Biely dom nedávno napadol rozhodnutie federálneho súdu piateho okrsku, ktorý priznal Texasu platnosť zákazu potratov. Dôvodom prezidentskej administratívy bol zákon o pohotovostných službách, Najvyšší súd to však v pondelok zamietol.

Právny spor sa sústredil na Zákon o pohotovostnej lekárskej starostlivosti a práci (EMTALA) z roku 1986, ktorý vyžaduje, aby nemocnice poskytovali pohotovostnú starostlivosť pacientom bez ohľadu na ich schopnosť zaplatiť za zákrok. Tento zákon sa vzťahuje na nemocnice, ktoré dostávajú federálne finančné prostriedky zo systému Medicare, vysvetlil magazín National Review.

V roku 2022 po zrušení rozsudku Roe vs. Wade, ktorý protiústavne „garantoval“ prístup k potratom, ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb vydalo usmernenie, podľa ktorého sa EMTALA vzťahuje aj na „núdzové interrupcie“. Toto usmernenie však súd piateho okrsku odmietol a Najvyšší súd (SCOTUS) sa touto záležitosťou odmietol zaoberať.

Texaský zákon je na americké pomery prísny, stanovuje trest odňatia slobody pre lekárov, ktorí napriek plošnému zákazu vykonajú potrat v inom prípade, než je ohrozenie života matky. SCOTUS tiež v rozsudku uviedol, že neregistroval žiadne odmietavé stanoviská ani od jedného z deviatich sudcov.

Len niekoľko mesiacov predtým zasiahla najvyššia súdna inštancia do podobného prípadu v štáte Idaho. V júni sudcovia štátu rozhodli o výnimke pre lekárov, ktorí vykonajú potrat v mene záchrany matkinho života. Rozsudok je neoficiálne vnímaný ako súčasť zákona o plošnom zákaze potratov v štáte.

Administratíva prezidenta Joea Bidena však často považuje aj iné prípady za „núdzové interrupcie“, čo je dôvodom, prečo piaty okrskový súd USA zamietol podania niektorých lekárov a aktivistov proti prísnemu zákonu v Texase.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.