Preskočiť na obsah
  |  

Kremeľ: Výroky Harrisovej o Putinovi odhaľujú pohľad USA na svet

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v sobotu kritizoval demokratickú kandidátku Kamalu Harrisovú za jej nedávny výrok o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorého v rozhlasovom rozhovore označila za vražedného diktátora.

Harrisová toto prirovnanie použila v komentári k tej časti najnovšej knihy amerického novinára Boba Woodwarda, v ktorej spomína aj udalosť, ako terajší republikánsky prezidentský kandidát a vtedajší prezident USA Donald Trump na vrchole pandémie poslal Putinovi do Ruska testy na COVID-19.

Trump i jeho volebný štáb medzičasom rozhodne popreli tvrdenie Woodwarda, podľa ktorého Trump Putinovi poslal covidové testy pre jeho osobnú potrebu a že vodca Kremľa Trumpa požiadal, aby to nikomu nepovedal.

Harrisová túto pasáž knihy komentovala 8. októbra na žiadosť novinára rozhlasovej stanice SiriusXM. S pobúrením vtedy upozornila, že kým sa "ľudia v Amerike snažili dostať k testom.... tento chlap ich posiela do Ruska vražednému diktátorovi pre jeho osobné použitie".

V rozhovore pre CBS News Harrisová charakterizovala rovnakými slovami ako Putina aj lídrov Číny a Severnej Kórey.

Peskov v sobotu tieto Harrisovej výroky komentoval konštatovaním, že "urážky sa stali podstatou amerického modelu medzinárodných vzťahov".

„Zdá sa, že najvyšší politický establishment v Spojených štátoch absorboval túto politickú kultúru. Toto je v skutočnosti pravdepodobne podstata samotného modelu medzinárodných vzťahov, ktorý sa snažia vnútiť celému svetu, a toho istého modelu, ktorý sa svetovej väčšine začína čoraz menej páčiť," vyhlásil Dmitrij Peskov v rozhovore pre prokremeľského novinára Pavla Zarubina zverejnenom aj na sieti Telegram.

Reuters vo svojej správe pripomína, že vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi klesli na úroveň nevídanú od čias kubánskej raketovej krízy v roku 1962, pričom jedna krajina druhej opakovane odkazuje, aby prestala komentovať jej vnútornú politiku.

Spojené štáty na to Rusko vyzvali vo februári a potom znova v septembri, keď Putin naznačil, že ako prezidenta USA uprednostňuje Harrisovú pred Trumpom - údajne pre jej nákazlivý smiech. Tento výrok následne podnietil ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova ku komentáru, že Putin vo svojich verejných vyhláseniach „často žartuje".

(tasr, reuters)

  |  

Počet voľne žijúcich zvierat za uplynulých 50 rokov klesol o 73 percent

Najväčší pokles zaznamenali v Latinskej Amerike, Karibiku a Afrike, pričom najmenej postihnuté boli oblasti strednej Ázie a Európy. Tento trend je spôsobený úbytkom lesov, suchom a zmenami klímy, čo ovplyvňuje prežitie mnohých živočíšnych druhov.

Podľa najnovšej správy Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) sa počet voľne žijúcich zvierat na celom svete znížil o alarmujúcich 73 percent za obdobie od roku 1970 do 2020. 

Podľa správy „Living Planet Report“ sa populácie sladkovodných, suchozemských a morských živočíchov výrazne znížili, pričom sladkovodné druhy zaznamenali najväčší pokles o 85 percent. Hoci niektoré druhy ako gorily horské vo východnej Afrike či zubry v strednej Európe zaznamenali pozitívny trend, celkový stav populácií je alarmujúci.

WWF upozorňuje, že straty biodiverzity majú závažné dôsledky nielen pre ekosystémy, ale aj pre ľudské zdravie, klimatickú stabilitu a globálnu ekonomiku. Vedci preto varujú, že je potrebné okamžite riešiť environmentálne problémy, aby sme predišli ďalšiemu zhoršovaniu stavu planéty.

(mm)

  |  

Izrael vyhlásil v pohraničí s Libanonom päť nových uzavretých vojenských zón

Zákaz vstupu od sobotňajšej 20:00 platí pre okolie dedín typu mošav Zar'it, Šomera, Štula, Netu'a a Even Menachem v severnom Izraeli.

Izrael minulý týždeň začal pozemné vojenské operácie v južnom Libanone ako ďalšiu fázu dlhodobého konfliktu s libanonským proiránskym hnutím Hizballáh.

Libanonské hnutie a izraelská armáda pritom ostreľovali pozície v pohraničí prakticky každý deň od vlaňajšieho októbra, keď Izrael začal v Pásme Gazy vojnu proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v odvete za palestínsky teroristický vpád na juh Izraela zo 7. októbra 2023.

Situácia v Libanone prudko eskalovala v polovici septembra po explóziách tisícov komunikačných zariadení využívaných Hizballáhom a po následnom rozsiahlom bombardovaní pozícií Hizballáhu v Libanone, pri ktorom izraelská armáda zabila mnoho členov vedenia tohto hnutia vrátane jeho vodcu Hasana Nasralláha.

(tasr, afp)

  |  

Američania ostreľovali pozície Islamského štátu v Sýrii

Dôsledky útokov zatiaľ nie sú známe. Podľa Centrálneho velenia americkej armády (CENTCOM) však možno očakávať civilné obete.

Americké sily vykonali letecké nálety v piatok skoro ráno. CENTCOM o tom informovalo v sobotu, pričom na sociálnej sieti X uviedlo, že "nálety narušia schopnosť IS plánovať, organizovať a vykonávať útoky proti Spojeným štátom, ich spojencom, partnerom a civilistom" v regióne Blízkeho východu i mimo neho.

V rámci medzinárodnej koalície proti Islamskému štátu pôsobí v Sýrii zhruba 900 vojakov americkej armády. Koalícia vznikla ešte v roku 2014, aby pomohla bojovať proti tejto extrémistickej skupine, ktorá ovládala v Sýrii aj Iraku rozsiahle územia, no v roku 2019 ju porazili.

V oboch zmienených krajinách však dodnes pôsobia tzv. spiace bunky IS. Koaličné jednotky v Iraku i Sýrii sa stali terčom desiatok útokov bezpilotných lietadiel a raketovej paľby. Americké sily taktiež vykonali viacero odvetných úderov proti militantným skupinám.

K ostreľovaniu dochádza na pozadí vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy a konfliktu medzi Izraelom a libanonskou proiránskou skupinou Hizballáh. S tým spojené násilie podľa AFP priťahuje militantov na celom Blízkom východe.

(tasr, AFP)

  |  

Mierové jednotky OSN odmietli žiadosť Izraela opustiť pozície na juhu Libanonu

Hovorca Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL) Andrea Tenenti potvrdil, že Izrael požiadal o stiahnutie jednotiek z oblasti pozdĺž modrej línie, demarkačnej čiary medzi Izraelom a Libanonom, alebo až päť kilometrov od nej. 

„Bolo prijaté jednomyseľné rozhodnutie zostať," uviedol Tenenti.

Táto situácia nastala po tom, čo v piatok utrpeli dvaja členovia UNIFIL zo Srí Lanky zranenia, keď izraelská armáda spustila paľbu v blízkosti základne UNIFIL v Naqoure.

Izraelská armáda tvrdí, že jej vojaci reagovali na hrozbu, ktorú zaznamenali 50 metrov od základne, a dodala, že bude ďalej skúmať okolnosti tohto incidentu, informuje denník The Guardian.

(mm)

  |  

Bývalý škótsky premiér Alex Salmond zomrel vo veku 69 rokov

Podľa stanice BBC skolaboval po tom, čo predniesol prejav na medzinárodnej konferencii v Severnom Macedónsku. Úctu mu vzdali viacerí britskí politici.

Salmond viedol škótsku vládu v rokoch 2007 až 2014. Dvakrát bol predsedom Škótskej národnej strany (SNP), a to v rokoch 1990 až 2000 a 2004 až 2014. SNP priviedol k moci v roku 2007, keď vyhrala voľby do škótskeho parlamentu.

Pripisuje sa mu zásluha za to, že počas kampane pred referendom v roku 2014 dosiahla podpora nezávislosti Škótska od Spojeného kráľovstva rekordnú úroveň. Škóti referendum vtedy väčšinovo odmietli, čo malo za následok odstúpenie Salmonda z funkcie prvého ministra.

Britský premiér Keir Starmer vzdal Salmondovi hold a označil ho za „monumentálnu osobnosť" škótskej a britskej politiky. "Zanecháva po sebe trvalý odkaz. Ako prvému ministrovi Škótska mu veľmi záležalo na škótskom dedičstve, histórii a kultúre, ako aj na komunitách, ktoré zastupoval," uviedol Starmer.

Na správu o smrti reagoval aj škótsky expremiér Humza Yousaf. „S Alexom sme sa v posledných rokoch, samozrejme, nezhodli, ale niet pochýb o jeho obrovskom prínose pre škótsku a britskú politiku. Vyjadrujem úprimnú sústrasť jeho rodine a priateľom," napísal v príspevku na sociálnej sieti X politik SNP.

Za „veľkú" osobnosť politiky ho označil aj bývalý britský konzervatívny premiér Rishi Sunak. „Hoci som s ním nesúhlasil v otázke ústavy, nedalo sa mu uprieť jeho umenie v diskusiách ani jeho vášeň pre politiku. Nech odpočíva v pokoji," napísal na sociálnej sieti X.

Salmonda v minulosti obvinilo zo sexuálneho obťažovania viacero žien vrátane jednej poslankyne SNP. Trestných činov sa podľa nich dopustil v období, keď pôsobil vo funkcii škótskeho premiéra. Zo strany SNP vystúpil v dôsledku týchto obvinení v roku 2018. O dva roky neskôr bol na základe súdneho procesu zbavený všetkých obvinení. Po vystúpení z SNP založil novú stranu Alba.

(tasr, bbc)