Preskočiť na obsah
  |  

Voliči v Moldavsku rozhodujú o novom prezidentovi a začlenení do Európskej únie

Moldavskí voliči v nedeľu v prezidentských voľbách rozhodujú o novej hlave štátu a v referende o začlenení krajiny do Európskej únie (EÚ). Volebné miestnosti sa uzavrú o 20.00 hodine.

Podľa predvolebných prieskumov je najsilnejšou kandidátkou súčasná prozápadná prezidentka Maia Sanduová. Jej podpora bola 36 percent, ale na zvolenie v prvom kole volieb potrebuje nadpolovičnú väčšina odovzdaných hlasov.

Ďalších desať prezidentských kandidátov má omnoho menšiu podporu. Prípadne druhé kolo sa uskutoční 3. novembra.

Sanduová presadzuje vstup krajiny do EÚ, ďalších päť prezidentských kandidátov vyzvalo svojich priaznivcov, aby hlasovali proti alebo referendum bojkotovali.

Podľa predvolebných prieskumov sa v referende chce 55 percent opýtaných vyjadriť za vstup do EÚ, 34,5 percenta uviedlo, že sú rozhodnutí pre "nie". EÚ začala s Kišiňovom rozhovory o členstve tento rok v júni.

Polícia počas predvolebnej kampane vykonala stovky zatknutí po objavení masívneho systému kupovania hlasov. Podľa jej zistení až štvrtina odovzdaných hlasovacích lístkov môže byť ovplyvnená ruskými peniazmi.

„Rusko tvrdo pracuje. Nikdy (predtým) nevložili toľko peňazí," povedal agentúre AFP rumunský historik Armand Gosu, ktorý sa špecializuje na Rusko a bývalý sovietsky priestor.

(tasr)

  |  

Izraelská armáda zaútočila na sídlo spravodajského veliteľstva Hizballáhu

Izraelská armáda oznámila, že v nedeľu zaútočila na sídlo spravodajského veliteľstva hnutia Hizballáh v libanonskej metropole Bejrút. Informuje o tom agentúra AFP.

Izraelské vzdušné sily (IAF) cielili útok aj na podzemné zariadenie na výrobu zbraní Hizballáhu, uviedla armáda vo vyhlásení.

Libanonské štátne médiá v nedeľu ráno informovali o dvoch izraelských útokoch na južné predmestie Bejrútu Dáhíja, ktoré je pevnosťou Hizballáhu. Izraelská armáda pred útokom vyzvala civilistov žijúcich v oblasti na okamžitú evakuáciu.

Izraelské sily tiež uviedli, že pri útokoch na juhu Libanonu zabili troch militantov hnutia Hizballáh.

(tasr)

  |  

Najpopulárnejšou sociálnou sieťou na Slovensku je Facebook

Najobľúbenejšou sociálnou sieťou na Slovensku je Facebook, ktorý vyskúšalo už 92 % používateľov internetu. Tesne druhý je YouTube s 91 % a na tretej priečke sa umiestnil Instagram so 65 %.

Vyplýva to z tohtoročných výsledkov prieskumu AMI Digital Index, na ktorom sa zúčastnili slovenskí používatelia internetu.

"Sociálnym sieťam na Slovensku už niekoľko rokov kraľujú Facebook a YouTube, s ktorými má používateľskú skúsenosť drvivá väčšina ľudí všetkých vekových skupín. V poslednom čase sa im však výrazne priblížil Instagram, obľúbený predovšetkým medzi mladšími používateľmi, a rastie aj TikTok, ktorý je doménou najmä takzvanej Generácie Z," uviedol riaditeľ spoločnosti AMI Digital Vladan Crha.

V pätici najväčších sociálnych sietí sa umiestnil aj Pinterest so 44 % a TikTok s 36 %. Práve TikTok je spolu s Instagramom najrýchlejšie rastúcou sociálnou sieťou. Obe platformy si podľa výsledkov prieskumu medziročne polepšili o štyri percentuálne body.

Prieskum ukázal, že až 95 % používateľov internetu navštevuje sociálne siete aspoň raz týždenne, každý deň ich používa už 87 %. Na prístup k sociálnym sieťam slovenskí používatelia čoraz častejšie využívajú mobilný telefón. Tento rok túto technológiu vždy alebo väčšinou preferovalo asi 87 % z nich.

(tasr)

  |  

Najdlhšie slúžiaci izraelský premiér Benjamin Netanjahu má 75 rokov

Patrí medzi najpravicovejších a najkontroverznejších lídrov v histórii Izraela a v roku 1996 sa stal najmladším z dovtedajších predsedov vlády.

Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana. Keď mal 14 rokov, rodina sa presťahovala do Spojených štátov.

V roku 1967 sa vrátil do Izraela, aby absolvoval povinnú vojenskú službu. Vstúpil do elitnej prieskumnej jednotky Sajeret Matkal. Z armády odišiel po šiestich rokoch služby v hodnosti kapitána.

Po vojenskej službe študoval v USA architektúru na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Bostone. Na MIT získal tiež magisterský diplom v odbore manažment a vyštudoval aj politológiu. V štúdiách politických vied pokračoval na Harvardovej univerzite.

Po vypuknutí Jomkipurskej vojny sa začiatkom októbra 1973 vrátil do Izraela a bojoval pri Suezskom prieplave a na Golanských výšinách. V druhej polovici 70. rokov až do začiatku 80. rokov 20. storočia pracoval v súkromnom sektore.

Politickú kariéru začal po smrti brata Jonathana, ktorý zahynul v roku 1976 v ugandskom meste Entebbe pri oslobodzovaní 103 židovských rukojemníkov z lietadla francúzskych aerolínií uneseného palestínskymi teroristami. Po tejto udalosti založil Benjamin Netanjahu na bratovu počesť Jonathanov inštitút na výskum medzinárodného terorizmu.

Od roku 1982 pôsobil dva roky na veľvyslanectve Izraela v Spojených štátoch. V roku 1984 sa stal veľvyslancom Izraela pri OSN. V tejto pozícii pracoval štyri roky a v roku 1987 významne prispel k sprístupneniu dokumentov o nacistických vojnových zločinoch.

Po opätovnom návrate do Izraela sa v roku 1988 stal poslancom parlamentu (Knesetu) za konzervatívnu stranu Likud. Vo vláde premiéra Jicchaka Šamira bol námestníkom ministra zahraničných vecí. V roku 1993 prevzal od Šamira funkciu predsedu strany Likud, ktorú zastával do roku 1999. Šéfom strany sa stal opäť v roku 2005 a je ním dodnes.

Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. mája 1996, sa stal 46-ročný Netanjahu prvým izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách a zároveň najmladším z dovtedajších predsedov vlády židovského štátu. Po skončení vo funkcii premiéra v júli 1999 pôsobil ako poradca vo viacerých veľkých firmách v oblasti vyspelých technológií.

V rokoch 2002 - 2004 sa Netanjahu vrátil do politiky. Najskôr zastával funkciu ministra zahraničných vecí, v roku 2003 bol vymenovaný za ministra financií.

V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. februára 2009, obsadila ním vedená strana Likud druhé miesto za stranou Kadima. Avšak tej sa nepodarilo sformovať vládnu koalíciu, a tak prezident Šimon Peres poveril 20. februára 2009 zostavením vlády Netanjahua. Kabinet vytvoril 31. marca 2009 a Netanjahu sa stal druhýkrát premiérom.

Po predčasných parlamentných voľbách v apríli 2019 schválil Kneset koncom mája svoje rozpustenie. Stalo sa tak potom, keď sa Netanjahuovi nepodarilo vytvoriť koaličnú vládu. Od apríla 2019 až do 1. novembra 2022 išiel Izrael od volieb k voľbám, celkovo sa konalo päť parlamentných volieb. Dvanásťročné vládnutie Benjamina Netanjahua sa skončilo 13. júna 2021, keď poslanci parlamentu vyjadrili dôveru kabinetu Naftaliho Bennetta.

Na čelo vlády sa najdlhšie slúžiaci izraelský premiér Benjamin Netanjahu, prezývaný Bibi, postavil opäť 29. decembra 2022 po predčasných, novembrových parlamentných voľbách. Spolu so svojimi spojencami vytvoril najpravicovejšiu vládu v dejinách krajiny.

Od 7. októbra 2023, po rozsiahlom útoku militantného hnutia Hamas na Izrael, čelí Netanjahu a jeho kabinet najväčšej výzve. Izraelská vláda vyhlásila výnimočný stav a začala sa vojna s islamistickým hnutím Hamas a proiránskym libanonským ozbrojeným hnutím Hizballáh. Počas rok trvajúceho ozbrojeného konfliktu prišlo v Pásme Gazy o život takmer 42.000 ľudí.

S Netanjahuom sa spája viacero korupčných afér. V novembri 2019 ho izraelský generálny prokurátor Avichaj Mandelblit obžaloval z podvodu, porušenia dôvery a úplatkárstva. Samotný Netanjahu všetky podozrenia odmieta.

(tasr)

  |  

Záujem o aktívne zálohy medziročne dvojnásobne stúpol, stále však ide len desiatky ľudí

Do aktívnych záloh sa tento rok v určenom termíne prihlásilo 60 vojakov v zálohe. Aktuálne prebieha posudzovanie splnenia kritérií uchádzačmi. Uviedol to komunikačný odbor Ministerstva obrany (MO) SR.

„Pre porovnanie, pre rok 2024 sa uchádzalo o zaradenie do aktívnych záloh 31 mužov a jedna žena. Zaradených bolo spolu 19 uchádzačov," uviedol rezort s tým, že aktuálne štatistiky budú k dispozícii až po posúdení žiadostí z tohto roka.

Návrh termínu výcviku aktívnych záloh v roku 2025 je momentálne podľa ministerstva v pripomienkovom konaní. Následne bude predložený ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD).

Rezort zdôraznil, že aktívne zálohy zatiaľ na plnenie úloh ozbrojených síl neboli povolané.

„Výcvik aktívnych záloh prebieha od roku 2017, odkedy pravidelné cvičenia absolvovalo vyše 200 vojakov v zálohe. Každý rok niekoľko vojakov ukončí dohodu z rôznych dôvodov a pribúdajú noví vojaci v zálohe zaradení do aktívnych záloh. Motivačný príspevok dostal každý z nich za každý rok zaradenia do aktívnych záloh a pri splnení podmienky absolvovania minimálne 75 percent z dĺžky predpísaného cvičenia," uviedol rezort.

Príspevok vypláca zo svojho rozpočtu ministerstvo obrany.

(tasr)

  |  

Spojené kráľovstvo prestáva byť príťažlivé pre mladých ľudí, mnohí zvažujú odchod

Veľká Británia môže v budúcnosti čeliť odlevu mladých ľudí, ktorým sa nepáčia viaceré aspekty života v tejto ostrovnej krajine. Spokojní ale nie sú ani dospelí. Píše o tom Telegraph.

Podľa prieskumu spoločnosti YouGov zo začiatku aktuálneho roka, na ktorý sa odvoláva, sa chce približne 30 percent mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov presťahovať do zahraničia. Navyše, viac ako tretina Britov si myslí, že na to majú právo a mladých ľudí čaká lepšia budúcnosť, ak emigrujú.

Ďalšie prieskumy podľa Telegraphu priniesli zistenie, že polovica Britov už niekedy zvažovala odchod zo Spojeného kráľovstva za lepšími príležitosťami v zahraničí a dvaja z piatich si myslia, že Spojené kráľovstvo nie je dobrým miestom pre život mladých ľudí.

Z prieskumov vyplynulo, že väčšinu ľudí znepokojujú ceny domov, stagnujúce mzdy a prudko rastúce dane. Každý tretí Brit sa domnieva, že v zahraničí by mohol zarobiť viac peňazí.

Podľa britského štatistického úradu prišlo vlani do Británie viac ako 1,2 milióna ľudí, ale emigrácia sa tiež zvyšuje. Krajinu opustilo v tom čase viac ako pol milióna ľudí, z toho približne 100-tisíc Britov. Telegraph upozorňuje, že mnohé krajiny ich vítajú s otvorenou náručou, hlavne, ak ide o takzvaných digitálnych nomádov.

(bra)