Preskočiť na obsah
  |  

V Berlíne šíri strach klan z Gazy, úrady ešte nezasiahli

Takmer 300 členov rodiny Barbachovcov pravidelne narúša verejný poriadok, zúčastňuje sa násilných propalestínskych demonštrácií a útočí na políciu.

Úrady ich aktivity sledujú, ale výraznejšie nezasahujú. Podľa denníka Bild sa členovia rodiny na sociálnych sieťach identifikujú s hnutím Hamas a prejavujú radikálne islamistické postoje.

Otvorene teda sympatizujú s teroristami a nazývajú sa „Mládež Qassam“ na základe brigád Kassám, vojenského krídla Hamasu. Začiatkom týždňa denník pritom odhalil, že táto mnohopočetná arabská rodina z Khan Younis (mesto v pásme Gazy) pašuje príbuzných do Európy.

Opoziční politici kritizujú pasívny prístup vlády a vyzývajú na prísnejšie opatrenia voči členom klanov a extrémistom z palestínskych území. Ministerstvo vnútra však uvádza, že deportácie na palestínske územia sú vzhľadom na aktuálnu politickú situáciu nemožné.

(mm)

  |  

Mnoho ťažko zranených detí nevie opustiť Pásmo Gazy, upozorňuje UNICEF

Organizácia Spojených národov (OSN) v piatok vyhlásila, že sanitkám s pacientmi väčšinou nedovolia opustiť územie Gazy.

„Tí, ktorí sotva prežili nemilosrdné bombardovanie, sú následne odsúdení na smrť následkom svojich zranení," vyhlásil hovorca Detského fondu OSN (UNICEF) James Elder. Počet evakuovaných detí podľa neho dramaticky klesol od mája, keď zatvorili priechod Rafah na hraniciach s Egyptom.

Napriek nebezpečnej situácii sú postihnutí vydaní na milosť a nemilosť ľahostajnej byrokracii, uviedol hovorca UNICEF-u. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že v Pásme Gazy vyžaduje akútny prevoz do nemocnice mimo oblasti viac ako 12-tisíc pacientov. Hovorca WHO preto vyzval na urýchlené zriadenie humanitárnych koridorov.

DPA pripomína, že izraelská armáda bombarduje a podniká pozemnú ofenzívu v Pásme Gazy už viac ako rok. Cieľom jej operácie je zničiť hnutie Hamas. To pred rokom uskutočnilo útok na Izrael, pri ktorom zomrelo 1 200 ľudí.

Ministerstvo zdravotníctva v Gaze pod kontrolou Hamasu uviedlo, že pri izraelskej operácii zahynulo už viac ako 40-tisíc osôb. Ministerstvo však nerozlišuje medzi civilnými a vojenskými obeťami.

(tasr)

  |  

Nedávny útok v Londýne má dohru, podpaľač chcel podporiť Rusko

Dvadsaťročný Dylan Earl sa v piatok priznal k organizovaniu podpaľačského útoku na komerčnú nehnuteľnosť v britskej metropole spojenú s Ukrajinou.

Útok vykonal v prospech ruského štátu, oznámila britská korunná prokuratúra (CPS).

Earl z grófstva Leicestershire v strednom Anglicku sa priznal k obvineniu z podpaľačstva s priťažujúcimi okolnosťami, ku ktorému došlo v priestoroch priemyselného areálu vo východnom Londýne. Incident sa odohral v marci tohto roka a úmyslom muža bolo zničiť budovu bez ohľadu na ohrozenie života osôb.

Zároveň sa priznal k príprave „činu ohrozujúceho život osoby alebo činu, ktorý predstavuje vážne riziko pre zdravie alebo bezpečnosť verejnosti v Spojenom kráľovstve", čo je v rozpore s novým zákonom o národnej bezpečnosti.

Brit však odmietol ďalšie obvinenie z napomáhania zahraničnej spravodajskej službe. Súdne dokumenty tiež uvádzajú, že Earl bol napojený na teroristickú Vagnerovu skupinu, píše britská tlačová agentúra Press Association (PA).

Prokuratúra uviedla, že tretie obvinenie proti Earlovi nebude vznesené. Pre londýnsky súd ale zdôraznila, že trest za druhý trestný čin sa spája s doživotím.

Traja ďalší muži, Paul English (60), Nii Mensah (21) a Jakeem Rose (22), popreli obvinenie z podpaľačstva s priťažujúcimi okolnosťami. Ďalší dvaja, Ugnius Asmena (19) a Jake Reeves (22), sa v piatok k rovnakému trestnému činu nepriznali. Reeves je však obvinený aj z prijatia finančných prostriedkov od zahraničnej spravodajskej služby.

Siedmy muž Dmitrijus Paulauska na pojednávaní začiatkom októbra priznal, že vedel o teroristických činoch, ale tieto informácie nezverejnil.

Vzťahy Británie s Ruskom sú napätejšie od invázie Moskvy na Ukrajinu v roku 2022. Odvtedy došlo k viacerým vzájomným obvineniam zo špionáže. Šéf britskej kontrarozviedky obvinil ruskú spravodajskú službu zo snahy vyvolať „chaos", a to aj prostredníctvom podpaľačstva.

Súdny proces s obvinenými by sa mal konať v júni budúceho roka.

(tasr, reuters)

  |  

Poľsko odmietlo svoje zbrane dať Zelenskému, chce chrániť vlastnú bezpečnosť

Poľský prezident Andrzej Duda svoje rozhodnutie oznámil v piatok počas návštevy Južnej Kórey.

„Neprichádza do úvahy žiadny scenár, podľa ktorého by sme komukoľvek odovzdali zbrane, ktoré sme nedávno nakúpili za miliardy zlotých z vreciek našich daňových poplatníkov. Tieto zbrane majú slúžiť bezpečnosti a obrane Poľska," citoval poľský portál RMF24 slová Dudu s tým, že išlo o nákup z Južnej Kórey.

Hlava štátu vyhlásila, že aj keby tá súhlasila s transferom zbraní na Ukrajinu, nebudú pochádzať zo zásob Poľska.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol počas štvrtkového stretnutia s Dudom povedal, že Soul by mohol zvážiť poskytnutie zbraní Ukrajine v závislosti od rozsahu vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou.

Obe hlavy štátov počas spoločného vyhlásenia odsúdili vyslanie severokórejských vojakov do Ruska. Jun tiež prisľúbil podporu úsiliu svojej krajiny podpísať do konca roka dodatočnú dohodu s Poľskom o dodávke tankov K2, ktorej odhadovaná hodnota je približne 6,5 miliardy eur.

Poľsko v roku 2022 podpísalo s Južnou Kóreou obranné dohody v hodnote 11,5 miliardy eur na nákup bojových tankov K2, samohybných húfnic K9, ľahkých útočných lietadiel FA-50 a raketometov K239 Čchun-mo s cieľom posilniť svoju vojenskú spôsobilosť vzhľadom na vojnu v susednej krajine.

Následne v decembri 2023 podpísalo Poľsko dohodu na húfnice K9 v hodnote 2,5 miliardy eur a v apríli podpísalo dohodu na systémy K239 Čchun-mo v hodnote 1,5 miliardy eur.

(tasr, pap, jonhap)

  |  

Súd bude rozhodovať o obnove konania v prípade unesenej študentky

O návrhu prokurátora na povolenie obnovy konania v prípade únosu a intoxikácie študentky Sone má Mestský súd Bratislava I rozhodnúť 11. novembra.

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka v júli informoval o návrhu prokurátora na obnovu konania z dôvodu nových skutočností týkajúcich sa posudzovania otázky nepríčetnosti obvineného.

„V predmetnej trestnej veci bol vytýčený termín verejného zasadnutia na rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania na dátum 11. novembra 2024," priblížil hovorca bratislavského krajského súdu Pavol Adamčiak.

„Dôvodom podania návrhu na povolenie obnovy konania je, že po zastavení trestného stíhania vyšli najavo nové skutočnosti, týkajúce sa posudzovania otázky nepríčetnosti obvineného ako okolnosti vylučujúcej jeho trestnú zodpovednosť, prokurátorovi skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a s dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie trestného stíhania voči I. P. tu neboli," uviedol Žilinka.

Polícia prijala oznámenie o nezvestnosti študentky minulý rok v septembri. Našli ju v bezvedomí a intoxikovanú pri nemocnici v bratislavskej Petržalke.

Vyšetrovateľ bratislavskej krajskej kriminálky obvinil vtedy 54-ročného Ivana P. z Bratislavy zo zločinu znásilnenia a z prečinu obmedzovania osobnej slobody. Súd vzal obvineného do väzby.

Koncom apríla zastavila prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry voči Ivanovi P. trestné stíhanie pre jeho duševnú chorobu. Súd vtedy vydal predbežný príkaz na jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia.

(tasr)

  |  

Vyslanie vojakov KĽDR by bolo v súlade s medzinárodným právom, vyhlásil Pchjongjang

Námestník severokórejskej ministerky zahraničia Kim Čong-gju odmietol tvrdenia o nelegálnom zapojení ich ozbrojených síl do rusko-ukrajinskej vojny, zároveň však prítomnosť vojakov otvorene nepotvrdil.

„Pokiaľ sa stalo to, o čom hovoria svetové médiá, myslím si, že to bude akt v súlade s pravidlami medzinárodného práva,“ a to napriek tomu, že niektoré strany sa to snažia označiť za ilegálny krok, povedal Kim Čong-gju, ktorého agendou sú vzťahy s Ruskom.

Oficiálne nasadenie severokórejských jednotiek v Rusku však nepotvrdil s tým, že nezasahuje do záležitostí, ktoré sú v kompetencii ministerstva obrany, citovali ho agentúry Jonhap, Reuters či AFP.

Prvé oficiálne vyjadrenie Pchjongjangu k údajnému vyslaniu vojakov prichádza po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin odmietol tieto správy poprieť s tým, že je záležitosťou Moskvy, ako bude realizovať dohodu o partnerstve s Pchongjangom. Tú lídri oboch krajín uzavreli v júni a obsahuje aj ustanovenia o vzájomnej vojenskej spolupráci.

Reuters pripomína, že Severná Kórea a Rusko od začiatku vojny na Ukrajine nadviazali užšie vzťahy. Ukrajina a západné štáty už dlhšie Severnú Kóreu obviňujú z dodávok zbraní do Ruska, čo Pchjongjang a Moskva popreli.

(tasr)