Preskočiť na obsah
  |  

Washington Post nepodporí žiadneho kandidáta na amerického prezidenta

Washington Post sa tak rozhodol zostať bokom v azda najpolarizujúcejších voľbách v dejinách Spojených štátov prvýkrát od roku 1976.

Ide o návrat „k našim koreňom nepodporovať prezidentských kandidátov", uviedol generálny riaditeľ WP William Lewis. Podľa jeho slov noviny nebudú odporúčať žiadneho z kandidátov ani v ďalších voľbách počas nasledujúcich rokov.

WP vyjadroval podporu niektorému z dvoch hlavných prezidentských kandidátov od roku 1976, keď podporil Jimmyho Cartera. Ten aj voľby vyhral.

Rozhodnutie nasledovalo po pokračujúcich nepokojoch v denníku The Los Angeles Times, kde tento týždeň odstúpil šéf redakčnej rady a dvaja redaktori na protest proti rozhodnutiu majiteľa denníka zabrániť plánovanej prezidentskej podpore pre Kamalu Harrisovú.

(tasr, afp)

  |  

Opozičná strana sa v prieskumoch dostala pred Orbánov Fidesz

Ide podľa servera hang.hu iba o tesný náskok, ktorého hodnota nepresahuje štatistickú chybu.

Politológ Gábor Török na svojom blogu na Facebooku upozornil na skutočnosť, že je to prvýkrát v uplynulých 18 rokoch, čo prieskum verejnej mienky nameral väčšiu podporu opozičnej strane ako Fideszu. Predtým sa niečo také stalo iba v prípade spoločnej kandidátky opozičných strán na jeseň 2021, keď prieskumy niektorých inštitútov namerali vyššiu podporu pre opozíciu ako Fidesz.

Server podotýka, že inštitúty v súčasnosti nemajú ľahkú prácu pri prieskumoch, pričom niektoré z nich majú stranícke väzby, preto ich merania len zriedka zodpovedajú realite.

„Zdá sa, že v Maďarsku sú podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky dve reality politického vývoja. Jednou je, že TISZA dobehla Fidesz, a druhou je, že Fidesz stále výrazne vedie, ako to bolo v júnových voľbách do Európskeho parlamentu," cituje hang.hu Töröka, ktorý však dodal, že obe reality naraz nemôžu platiť.

Výraznú podporu Fideszu nameral vláde blízky inštitút Nézőpont. Podľa jeho výsledkov zverejnených vo štvrtok mal Fidesz 36-percentnú podporu a stranu TISZA preferovalo 25 percent opýtaných.

(tasr)

  |  

Nasadiť severokórejských vojakov je naše suverénne právo, odkazuje Putin

Ruský prezident Vladimir Putin prvýkrát verejne komentoval možné pôsobenie severokórejských síl na ruskom území, pričom ich prítomnosť nepoprel.

Hlava štátu však bližšie vysvetlenie neposkytla. „Je to naše suverénne rozhodnutie. Či už ich využijeme, kde a ako, je naša vec,” uviedol Putin, referuje server Politico.

Na otázku amerického novinára týkajúcu sa satelitných snímok údajne zachytávajúcich prítomnosť severokórejských jednotiek Putin vtipne poznamenal, že „snímky sú vážna vec. Ak sú fotografie, potom niečo zachytávajú”.

Spojené štáty a NATO už v stredu uviedli, že majú dôkazy o prítomnosti severokórejských jednotiek v Rusku, ktoré môžu byť nasadené na Ukrajine. Ukrajinská tajná služba potvrdila pohyb týchto jednotiek v Kurskej oblasti. Pchjongjang však tieto správy označil za „nepodložené fámy“ a ich prítomnosť poprel.

(mm)

  |  

Holandsko sprísňuje azylové pravidlá

Krajina skráti platnosť povolení na pobyt pre žiadateľov o azyl na maximálne tri roky.

Budúci mesiac krajina zároveň zavedie hraničné kontroly v rámci širšieho obmedzenia migrácie, uviedol holandský premiér Dick Schoof. Okrem zrušenia časovo neobmedzených povolení na pobyt pre zaregistrovaných žiadateľov o azyl vláda zruší aj ich zvýhodnené bývanie. Namiesto toho im ponúkne základné spoločné ubytovanie, ktoré obmedzí aj zlučovanie rodín.

Po uplynutí trojročnej lehoty sa povolenia prehodnotia, aby sa rozhodlo, či ich zrušia alebo predĺžia. Podľa Schoofa sa rozšíria aj záchytné centrá pre odmietnutých či neregistrovaných žiadateľov o azyl, aby sa tak urýchlil ich návrat do domovskej krajiny.

Po vzore Nemecka Holandsko koncom novembra zavedie i hraničné kontroly zamerané na boj proti nelegálnej migrácii. Premiér priznal, že v súčasnosti nedokáže vyhodnotiť, aké následky prinesú opatrenia, no zároveň zdôraznil ich nevyhnutnosť. „Uvidíme, čo to ovplyvní, to sa nedá vyjadriť číslami. Avšak tento balík bezpochyby ovplyvní počet ľudí, ktorí do Holandska prídu, ako aj počet tých, ktorí odídu," povedal novinárom.

Holandské združenie mestských rád v piatok tieto plány skritizovalo a uviedlo, že sú ťažko realizovateľné a mohli by priniesť chaos.

Balík opatrení na obmedzenie migrácie predložila vláda vedená krajne pravicovou Stranou slobody (PVV) Geerta Wildersa. Sľuby Wildersa o tvrdom postoji k azylovej politike mu priniesli víťazstvo vo voľbách v novembri minulého roka, hoci počet žiadostí o azyl na obyvateľa v Holandsku nie je vyšší ako priemer EÚ. Po rokoch rozpočtových škrtov má však jediné centrum pre žiadateľov o azyl v krajine problémy zvládnuť prílev migrantov.

(tasr, reuters)

  |  

Von der Leyenová zrušila stretnutie so srbským premiérom, no prezident verí v európsku cestu

Srbský prezident Aleksandar Vučić mal prejav počas konferencie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou v Belehrade.

„Pokiaľ budem prezidentom republiky, nezmeníme hlavné ciele našej vnútornej a zahraničnej politiky. To znamená, že naša európska cesta a presadzovanie európskeho Srbska sú pre náš pokrok kľúčové, Srbsko bude na tejto ceste odhodlane pracovať a dúfame vo výsledky," ozrejmil Vučić.

Oznámil, že s von der Leyenovou viedol veľmi dlhú a mimoriadne otvorenú diskusiu. Európska únia má proti Srbsku v niektorých veciach výhrady, ale podľa jeho slov bola šéfka eurokomisie vždy pripravená vypočuť si aj srbskú stranu.

Vučić spresnil, že spolu diskutovali aj o programe reforiem, ktoré majú napomôcť krajine vstúpiť do EÚ. „Vieme, čo je našou úlohou a čo musíme urobiť v oblasti právneho štátu, najmä v oblasti súdnictva," povedal.

Von der Leyenová na tlačovej konferencii uviedla, že partnerstvo medzi EÚ a Srbskom je čoraz pevnejšie. „Európa je naďalej pevne odhodlaná podporovať európsku budúcnosť Srbska. V časoch konfliktov, vojen a nepokojov je členstvo v EÚ prísľubom mieru a prosperity. A je to prísľub, ktorý môžeme spoločne splniť. Srbsko je už teraz jednou z krajín, ktoré najviac pokročili v prístupovom procese," dodala.

Vučić predtým podľa ruskej agentúry TASS uviedol, že krajina by získala členstvo v EÚ, len ak uzná nezávislosť Kosova a pripojí sa k protiruským sankciám. Srbský vicepremiér Aleksandar Vulin však podľa TASS zdôraznil, že „Srbi nezradia Rusko" a republika sa k sankciám nepridá. Rázne tiež odmietol kompromis v otázke nezávislosti Kosova, a to i v prípade možného vstupu do EÚ.

Šéfka EK počas tohto týždňa cestuje po krajinách západného Balkánu, aby ich ubezpečila, že rozširovanie Únie zostáva pre 27-členný blok prioritou. Do Srbska pricestovala na dvojdňovú návštevu, pričom okrem prezidenta sa má v pláne stretnúť s ďalšími poprednými predstaviteľmi krajiny.

V piatok večer však veľvyslanec EÚ v Srbsku pre agentúru AFP uviedol, že von der Leyenová zrušila stretnutie so srbským premiérom Milošom Vučevićom. Dôvodom je jeho predchádzajúce stretnutie s ruským ministrom hospodárstva Maximom Rešetnikovom.

Srbsko požiadalo o členstvo v EÚ v decembri 2009 a štatút kandidátskej krajiny mu udelili v marci 2012. Prístupové rokovania sa začali v januári 2014. Doteraz sa otvorilo 22 z 35 prístupových kapitol, pričom boli predbežne uzavreté dve z nich. V poslednom období sa však proces výrazne spomalil, najmä pre vzťahy Belehradu s Ruskom a neúspešné snahy o normalizáciu vzťahov s Kosovom.

(tasr, tanjug)

  |  

V Berlíne šíri strach klan z Gazy, úrady ešte nezasiahli

Takmer 300 členov rodiny Barbachovcov pravidelne narúša verejný poriadok, zúčastňuje sa násilných propalestínskych demonštrácií a útočí na políciu.

Úrady ich aktivity sledujú, ale výraznejšie nezasahujú. Podľa denníka Bild sa členovia rodiny na sociálnych sieťach identifikujú s hnutím Hamas a prejavujú radikálne islamistické postoje.

Otvorene teda sympatizujú s teroristami a nazývajú sa „Mládež Qassam“ na základe brigád Kassám, vojenského krídla Hamasu. Začiatkom týždňa denník pritom odhalil, že táto mnohopočetná arabská rodina z Khan Younis (mesto v pásme Gazy) pašuje príbuzných do Európy.

Opoziční politici kritizujú pasívny prístup vlády a vyzývajú na prísnejšie opatrenia voči členom klanov a extrémistom z palestínskych území. Ministerstvo vnútra však uvádza, že deportácie na palestínske územia sú vzhľadom na aktuálnu politickú situáciu nemožné.

(mm)