Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci majú vyššie platy ako ministri, povedal Taraba

Ak kritizujete, že si ministri zvýšili platy cez zvýšenie paušálnych náhrad, navrhnite zrušenie všetkých valorizácií platov poslancov, aby sme šetrili na celej politickej reprezentácii, vyzval vicepremiér Tomáš Taraba poslankyňu Zuzanu Mesterovú.

Taraba pripomenul, že platy ministrov sú zmrazené už niekoľko rokov, a hoci je plat ministra podľa zákona 1,5-násobkom platu poslanca, „táto pani má vyšší plat ako ja“, ukázal Taraba na podpredsedníčku poslaneckého klubu PS Mesterovú.

V relácii televízie TA3 V politike Mesterová kritizovala zvyšovanie paušálnych výdavkov pre členov vlády na pozadí masívnej konsolidácie, ktorá sa podľa nej dotkne občanov namiesto koalície. Taraba jej preto kontroval s odkazom, aby strany navrhli zníženie príspevkov za voľby, keďže „PS stojí túto krajinu sedem miliónov eur“.

(sab)

Minúta  |  

Putin verí, že Západ si vypočul jeho varovanie pred priamym zapojením do vojny

Pod týmto scenárom ruský prezident predstavil možnosť, že by NATO umožnilo Ukrajine používať zbrane dlhého dosahu na ciele v Rusku, píše agentúra AFP.

Vladimir Putin už v septembri varoval, že povolenie používať takéto zbrane by znamenalo, že členské štáty NATO sú vo vojne s Ruskom. Vyjadril sa tak v čase, keď americkí a britskí predstavitelia uvažovali o tom, že by Kyjevu umožnili útočiť na ciele hlboko v ruskom vnútrozemí.

„Nič mi o tom nepovedali, ale verím, že ma počuli,“ odpovedal Putin na otázku novinára o tom, či si myslí, že si Západ vypočul jeho varovanie. „Ukrajinské jednotky nemôžu používať tieto zbrane samostatne. Môžu to robiť jedine špecialisti z krajín NATO, pretože potrebujú satelitné dáta, ktorými Ukrajina prirodzene nedisponuje,“ podotkol šéf Kremľa.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj niekoľko mesiacov žiada svojich západných spojencov o povolenie používať zbrane dlhého dosahu na ciele hlboko v Rusku, pripomína AFP. Podľa jeho slov by tento krok motivoval Moskvu k snahe o mier.

Západní predstavitelia minulý mesiac naznačili, že rozhodnutie v tejto veci sa už blíži. Britský premiér Keir Starmer a americký prezident Joe Biden ho neskôr odložili vzhľadom na hrozby Moskvy.

Americký prezident zľahčoval Putinovo varovanie a americkí predstavitelia tvrdili, že rakety by pravdepodobne mali len obmedzený vplyv na ukrajinskú vojenskú kampaň.

(tasr)

Minúta  |  

Novela trestných kódexov skutočne zvýšila drobnú kriminalitu, tvrdí Mesterová z PS

Poslankyňa Zuzana Mesterová (PS) odmietla vyhlásenia koalície o tom, že sa kriminalita po novele Trestného zákona a Trestného poriadku nezvýšila, poslanec Tibor Gašpar (Smer) podľa nej predložil štatistiky od začiatku roka.

Novely trestných kódexov však platia len niekoľko mesiacov, pripomenula podpredsedníčka PS Zuzana Mesterová v relácii TA3 V politike. Na túto tému zareagoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS), ktorý poukázal na to, že koalícia rieši veľké témy. Spomenul konsolidáciu verejných financií.

„To je prejav vašej politiky, ktorú ste robili. Robili ste ju v Európskom parlamente, kde ste sa snažili docieliť, aby Slovensko prišlo o miliardy eurofondov,“ reagoval Taraba. Bývalá vláda podľa neho zanechala 430 miliónov eur v nevyčerpaných eurofondoch, ktorým hrozilo prepadnutie.

Mesterová vyhlásila, že ku konsolidácii zanechal expremiér Ľudovít Ódor „lego kocky“ jednotlivých návrhov, ktorých sa údajne mohla zhostiť akákoľvek nastupujúca vláda. Na otázku moderátora, prečo Ódor rovno nevypracoval návrh štátneho rozpočtu, odpovedala, že „to je otázka na pána Ódora“.

(sab)

Minúta  |  

Rusko v noci zaútočilo dronmi na Kyjevskú oblasť

Vzdušné sily zaútočili na ukrajinské hlavné mesto v noci na nedeľu v niekoľkých vlnách, oznámil šéf tamojšej správy Serhij Popko s tým, že ide o druhý nočný útok za dva dni.

„Zdá sa, že teraz každú noc bez dlhších prestávok ruské ozbrojené sily útočia na pokojné mesto Kyjev,“ napísal Popko na platforme Telegram a dodal, že „nepriateľ podnikol minulú noc ďalší útok na hlavné mesto“.

Popko spresnil, že Rusko v niekoľkých vlnách vypustilo desať bezpilotných lietadiel z rôznych smerov a v rôznych výškach. Ukrajinská protivzdušná obrana podľa šéfa kyjevskej správy zničila všetky drony smerujúce na ukrajinskú metropolu.

Pri útoku sa nikto nezranil a dosiaľ neboli hlásené žiadne škody, dodal Popko.

Rusko sa k nočnému útoku na Kyjev nevyjadrilo. Obe strany opakovane popierajú cielenie na civilistov v rámci viac ako dva a pol roka trvajúcej vojny. V tejto vojne však zahynuli tisíce civilistov, väčšinou Ukrajincov, píše agentúra Reuters.

Ukrajinská protivzdušná obrana informovala, že zostrelila 41 z 80 dronov, ktoré Rusko v noci na nedeľu vypálilo na Ukrajinu. Vzdušné sily na Telegrame napísali, že 32 dronov sa stratilo z dohľadu a jeden letel smerom na Bielorusko.

(tasr)

Minúta  |  

V ozbrojenom strete s Hizballáhom zomreli štyria izraelskí záložníci

Išlo o armádneho rabína a troch ďalších dôstojníkov, ktorí sa dostali do zriedkavej prestrelky so šíitskými militantmi na juhu Libanonu, v ktorej ďalších 14 vojakov utrpelo zranenia, oznámili Obranné sily Izraela (IDF).

Kapitán Avraham Josef Goldberg (43) pôsobil ako duchovný 8207. práporu brigády Alon, ktorá sa zapojila do obmedzenej pozemnej operácie na oficiálne demilitarizovanom území ako jedna z prvých. Ďalšími zabitými sú rotmajster Gilad Elmaliach (30), kapitán Amit Chajut (29) a major Eliav Amram Abitbol (36).

IDF vyjadrili pozostalým sústrasť, oznámili tiež zabitie troch militantov Hizballáhu, ďalšie podrobnosti incidentu sa vyšetrujú.

Izrael spustil 1. októbra obmedzenú pozemnú operáciu s cieľom eliminácie militantnej skupiny, ktorá od 8. októbra 2023 ostreľuje sever židovského štátu. Hizballáh pritom argumentoval solidaritou s Palestínčanmi v Pásme Gazy.

V dôsledku cezhraničných prestreliek evakuovali od hranice už tisíce ľudí, podľa vlády premiéra Benjamina Netanjahua je jedným z cieľov IDF v Libanone zabezpečiť sever Izraela, aby sa civilisti mohli vrátiť domov.

(sab)

Minúta  |  

Národná rada začne rokovať opäť v pondelok, prvým bodom je odvolávanie Šimkovičovej

O samotnom návrhu poslanci hlasovať nebudú, keďže v pondelky sa zvyčajne ani nerokuje, v piatok 25. októbra však plénum nestihlo prebrať opozičný návrh na odvolanie ministerky kultúry.

Poslanci sa tiež dohodli, že vo štvrtok 31. októbra nebudú rokovať. Okrem vládnych a poslaneckých návrhov majú zákonodarcovia na októbrovej 22. schôdzi prebrať ešte viaceré výročné správy organizácií či návrhy uznesení. Čakajú ich tiež personálne voľby.

Poslanci majú následne v utorok 29. októbra prerokovať balík zákonov z dielne Ministerstva financií SR. Definitívne by mali rozhodnúť o novele zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vďaka nej by mali mať ich majitelia aj v budúcnosti možnosť na schôdzi vlastníkov hlasovať elektronicky. Táto možnosť sa do zákona zaviedla počas pandémie, avšak iba dočasne do konca tohto roka.

Rovnako v druhom čítaní je návrh novely zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorým sa má rozšíriť dohľad Národnej banky Slovenska (NBS) v oblasti digitálnej odolnosti dohliadaných subjektov.

V prvom čítaní má rezort financií návrh novely zákona o cenách, ktorým sa má informačný systém MF SR doplniť o webové sídlo slúžiace na porovnanie cien potravín predávaných v maloobchode, ako aj návrh novely zákona o DPH a zákona o dorovnávacej dani.

Parlament má definitívne rozhodnúť o trojici návrhov z dielne ministerstva školstva. V uplynulom týždni stihli poslanci prebrať financovanie materských škôl zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo kultúry zase predložilo návrh, podľa ktorého sa má výška príspevku štátu cirkvám upravovať mierou rastu minimálnej mzdy.

Národná rada má rokovať aj o návrhu z dielne rezortu zdravotníctva, ktorým sa majú okrem iného rozšíriť kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súvisiace s ozdravným plánom.

V stredu 30. októbra majú poslanci prebrať viaceré výročné správy. Voliť majú tiež členov Rady pre mediálne služby, člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR), ako aj predsedu Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Na programe majú aj návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR).

Svoje návrhy predložili aj poslanci. Skupina koaličných poslancov cez zmenu zákona o prokuratúre navrhuje novelizáciu trestných kódexov zameranú na zvyšovanie efektivity ochrany finančných záujmov Európskej únie. Poslanci Hlasu chcú zmeniť zákon o priestupkoch, aby medzi sankcie za priestupky mohlo patriť aj vykonanie menších obecných služieb, navrhujú tiež zvýšiť horné hranice pokút.

Na programe je v druhom čítaní aj návrh SNS o neziskových organizáciách, ktoré by mali byť povinné zverejňovať informácie o prispievateľoch a veriteľoch, ktorých príspevky presiahnu 5-tisíc eur.

Opozičné hnutie Slovensko navrhuje, aby sa volebné obdobie dalo skrátiť aj referendom. Podali preto novelu Ústavy SR, hoci počas ich predošlej vlády takýto návrh odmietli. Progresívne Slovensko chce napríklad posilniť právo osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby v zdravotníckom zariadení. KDH chce zase upraviť počet a obsah preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov, navrhuje okrem iného zníženie frekvencie prehliadok detí aj dospelých. SaS by chcela presadiť oslobodenie poberateľov dávky v hmotnej núdzi od platenia správneho poplatku za vydanie občianskeho preukazu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.