Napriek snahe záchranárov sa muža nepodarilo oživiť.
„Na miesto boli privolané všetky záchranné zložky, ako aj príslušníci poriečneho oddelenia PPZ,” informuje bratislavská Polícia. Predmetná udalosť je v štádiu vyšetrovania.
(mm)
Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Napriek snahe záchranárov sa muža nepodarilo oživiť.
„Na miesto boli privolané všetky záchranné zložky, ako aj príslušníci poriečneho oddelenia PPZ,” informuje bratislavská Polícia. Predmetná udalosť je v štádiu vyšetrovania.
(mm)
Teherán pôvodne hlásil dve obete z radov ozbrojených síl. Príslušníci ozbrojených síl islamskej republiky podľa úradov zahynuli pri obrane krajiny.
Všetci štyria padlí iránski vojaci boli členmi jednotiek protivzdušnej obrany.
(čtk)
Štáty Spoločenstva národov (Commonwealth) sa zhodli na tom, že nastal čas na diskusie o dedičstve „opovrhnutiahodného" transatlantického obchodu s otrokmi a „reparačnej spravodlivosti".
Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení prijatom v sobotu na záver summitu spoločenstva združujúceho 56 štátov, ktorý sa prvýkrát konal v tichomorskom ostrovnom štáte Samoa.
„Dozrel čas na zmysluplné, pravdivé a úctivé rozhovory, ktoré budú formovať spoločnú budúcnosť," píše sa vo vyhlásení.
O znenie záverečného vyhlásenia sa podľa AFP viedli dlhé diskusie, napriek tomu nie je v otázke otroctva taká konkrétna, ako niektoré štáty dúfali. Mnohé štáty Commonwealthu chcú, aby Veľká Británia a iné bývalé koloniálne mocnosti s nimi začali rokovať o reparáciách za otroctvo a iné dedičstvá kolonializmu.
Britský premiér Keir Starmer bol proti rozhovorom o vyplácaní kompenzácií. Na summite sa podľa neho nediskutovalo o peniazoch. Postoj jeho vlády k reparáciám „veľmi jasný", povedal Starmer.
Na summite mal prejav aj britský kráľ Karol III. Niektorí účastníci chceli, aby sa ospravedlnil za otroctvo, z ktorého mala veľký úžitok aj britská kráľovská rodina, to sa však nestalo.
Pre bahamského premiéra Philipa Davisa je otázka kompenzačných platieb stále otvorená. „Hrôzy otroctva zanechali v našich komunitách hlbokú ranu naprieč generáciami, boj za spravodlivosť a odškodnenie sa ani zďaleka neskončil," povedal pre agentúru AFP.
Počas štyroch storočí bolo z Afriky odvlečených do otroctva desať až 15 miliónov ľudí. Kráľ Karol III. na summite vyjadril pochopenie pre požiadavky bývalých kolónií. „Z rozhovorov v rámci Commonwealthu som pochopil, že najbolestivejšie aspekty našej minulosti stále rezonujú," povedal. Cieľom je poučiť sa z minulosti "a nájsť kreatívne spôsoby, ako odstrániť existujúce nerovnosti", povedal.
Zástupcovia štátov Commonwealthu sa dohodli i na Deklarácii o oceánoch, v ktorej sa zaväzujú uznávať súčasné námorné hranice aj pri stúpajúcej hladine morí. Dohodli sa tiež, že do roku 2030 budú chrániť 30 percent rozlohy oceánov a obnovia najmenej 30 percent poškodených morských ekosystémov.
Účastníci summitu sa dohodli na vymenovaní ghanskej ministerky zahraničných vecí Shirley Ayorkorovej Botchweyovej za novú generálnu tajomníčku Commonwealthu.
(tasr, afp)
Zoskupenie štyroch opozičných strán v parlamentných voľbách v Gruzínsku podľa predbežných výsledkov nedokázalo poraziť vládnucu proruskú stranu Gruzínsky sen.
Vyplýva to z údajov zakladajúcich sa na sčítaní hlasov v 72 percentách okrskov, ktoré večer zverejnila ústredná volebná komisia.
Podľa ústrednej volebnej komisie získala vládnuca strana Gruzínsky sen po sčítaní 72 percent volebných okrskov 53 percent hlasov, blok štyroch opozičných strán má vyše 38 percent. Volebná účasť dosiahla 58,96 percenta.
Agentúra Reuters však upozorňuje na rozdiely vo zverejnených exit polloch. Jeden prieskum ukázal, že vo voľbách zrejme zvíťazí Gruzínsky sen, zatiaľ čo na základe dvoch ďalších prieskumov získa väčšinu v parlamente zoskupenie štyroch opozičných strán.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, podporujúca európsku orientáciu krajiny, ostro odsúdila násilné incidenty, ku ktorým došlo pri viacerých volebných miestnostiach, a poukázala na narastajúce napätie. Na sociálnej sieti X uviedla, vychádzajúc z jedného z exit pollov, že "európske Gruzínsko vyhráva s 52 percentami napriek pokusom o zmanipulovanie volieb a bez hlasov diaspóry".
Gruzínske médiá informovali o bitke pri volebnej miestnosti na okraji Tbilisi, do ktorej sa zapojili desiatky ľudí, vrátane stúpencov vládnucej proruského hnutia Gruzínsky sen a volebných pozorovateľov.
Sociálnymi sieťami medzitým kolujú videozáznamy, kde muž v meste Marneuli vkladá do volebnej urny väčšie množstvo hlasovacích lístkov. Ministerstvo vnútra začalo vyšetrovanie tohto prípadu a ústredná volebná komisia vyhlásila výsledky na tomto mieste za neplatné.
Kým vládnuca strana Gruzínsky sen obhajuje proruskú orientáciu a varuje, že víťazstvo opozície by mohlo vyústiť do vojnového konfliktu, opozícia sa snaží priblížiť krajinu k Európskej únii. Gruzínsko má status kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, ale vzhľadom na súčasnú vládnu politiku bol prístupový proces pozastavený.
Gruzínsky sen je pri moci od roku 2012. Spočiatku mal liberálnu prozápadnú politickú agendu, avšak v posledných dvoch rokoch strana zmenila svoju politickú orientáciu a kritici ju obviňujú z potláčania demokracie a približovania sa k Rusku.
V predvolebnej kampani strana šírila konšpiračné teórie o vťahovaní Gruzínska do konfliktu na Ukrajine a o bezprostredne hroziacej vojne, ktorej dokáže zabrániť len ona, komentuje AFP. Kremeľ v piatok obvinil Západ zo zasahovania do parlamentných volieb v Gruzínsku.
Voľby v Gruzínsku v sobotu sprevádzalo aj viacero násilných incidentov. Ústredná volebná komisia oznámila, že eviduje viac ako 100 porušení pravidiel pri hlasovaní.
Správu aktualizujeme.
(tasr, reuters, afp, mm)
Demonštrácie sa začali po zatknutí protiimigračého lídra Tommyho Robinsona.
V piatok 25. októbra bol pred pondelkovým súdnym pojednávaním vzatý do väzby Robinson, vlastným menom Stephen Christopher Yaxley-Lennon, zakladateľ a bývalý vodca antiislamistickej Ligy na obranu Anglicka (EDL). Robinson je obvinený z porušenia nariadenia najvyššieho súdu z roku 2021, keď mu súd zakázal opakovať hanlivé obvinenia voči sýrskemu utečencovi, ktorý ho zažaloval.
Deň nato, 26. októbra, sa v Londýne konala aj demonštrácia proti rasizmu organizovaná ľavicovými skupinami.
Zároveň v Londýne prebiehala aj tretia demonštrácia, na ktorej sa zúčastnila rodina muža zastreleného policajtom, ktorého v pondelok zbavili obvinenia z vraždy.
V Londýne pre obavy z možných stretov protestujúcich výrazne posilnili policajné hliadky a presunuli tam policajtov z celej krajiny.
(tasr, afp, reuters)
V predvečer piatkových odvetných leteckých úderov na Irán zaslal Izrael Teheránu varovanie, aby v záujme udržania stability regiónu nereagoval na pripravované akcie.
Izrael podľa serveru Axios, ktorý sa odvoláva na dôveryhodné diplomatické zdroje, údajne oboznámil Teherán s cieľmi útokov a oblasťami, ktoré zostanú mimo zásahu. Odkaz mal byť sprostredkovaný nešpecifikovanými tretími stranami.
Podľa zdrojov z Izraela a USA sa útoky uskutočnili v troch vlnách. Prvá vlna bola zameraná na iránsku protivzdušnú obranu, zatiaľ čo ďalšie dve sa sústredili na objekty spojené so zbrojným priemyslom a raketovými systémami. Iránske úrady informovali, že útoky si vyžiadali životy dvoch vojakov a spôsobili „obmedzené škody.“
(mm)
Hizballáh tvrdí, že vypálil rakety na päť obytných oblastí v severnom Izraeli.
V sérii vyhlásení sa Hizballáh prihlásil k raketovým útokom na obytné oblasti v severnom Izraeli vrátane predmestia Krajot pri meste Haifa. Hizballáh tiež oznámil, že podnikol dronový útok na izraelskú leteckú základňu Tel Nof južne od Tel Avivu a raketami zasiahol aj spravodajskú základňu v meste Safed na severe Izraela. Vo svojom vyhlásení uviedol, že vypálil raketovú salvu namierenú na základňu Meishar, ktorú označil za „spravodajskú centrálu Izraela pre severnú oblasť".
Izraelská armáda podľa portálu The Times of Israel (TOI) zostrelila nad územím Izraela štyri bezpilotné lietadlá vypustené z Libanonu. Hasiči na viacerých miestach na severe krajiny bojujú s požiarmi, ktoré vypukli po útokoch Hizballáhu.
Boje medzi Izraelom a Hizballáhom pretrvávajú od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorá vypukla po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023. Hizballáh tvrdí, že podniká útoky na Izrael na znak solidarity s palestínskym Hamasom. V posledných týždňoch sa však boje zintenzívnili a Izrael na začiatku októbra začal s pozemnými zásahmi v Libanone a Hizballáh zas odpaľuje rakety hlbšie do Izraela.
(tasr, reuters, afp)
Počas útoku na juhovýchode Iránu zahynulo najmenej desať príslušníkov polície, informovali miestne médiá. Úrady považujú incident za teroristický útok. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP, DPA a Reuters.
Útok sa odohral 26. októbra v iránskej provincii Sístán a Balúčistán, uviedla štátna tlačová agentúra IRNA. Iránsky minister vnútra nariadil vyšetrovanie incidentu, pri ktorom "mučeníckou smrťou“ zahynulo niekoľko policajtov, informovala agentúra IRNA.
K incidentu sa zatiaľ nikto neprihlásil. V provincii je však aktívna islamistická skupina Džajš al-Adl (Armáda spravodlivosti). Tá v poslednom čase zintenzívnila svoje útoky v oblasti, patriacej medzi najchudobnejšie v Iráne, upozorňuje DPA.
Provincia Sístán a Balúčistán leží pri hraniciach s Pakistanom a Afganistanom. Väčšinu obyvateľov tvoria sunniti na rozdiel od zvyšku Iránu, kde dominujú šiiti. V tejto oblasti často dochádza k stretom medzi iránskymi bezpečnostnými silami a sunnitskými militantmi, ako aj pašerákmi drog.
Vzťahy medzi sunnitskými moslimami, prevažujúcimi obyvateľmi oblasti, a iránskou šiitskou teokraciou sú tu dlhodobo napäté.
(tasr)
Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že zdržanlivosť by mohla otvoriť cestu k mieru v regióne.
„Môj odkaz Iránu je jasný: nemôžeme pokračovať v masívnej eskalácii reakcií. To sa musí skončiť. Len tak môžeme otvoriť možnosť mierového vývoja na Blízkom východe," napísal Scholz na sieti X.
Nemecký kancelár zároveň vyzval na prímerie v Pásme Gazy a Libanone a na prepustenie rukojemníkov zadržiavaných militantným hnutím Hamas v palestínskej enkláve.
Vyzval tiež na dodržiavanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 o zastavení bojov medzi Izraelom a Hizballáhom. „Očakávame, že sa Hizballáh stiahne za rieku Lítaní, aby umožnil mierový vývoj," dodal Scholz.
Izrael v noci na sobotu podnikol v troch vlnách útoky na vojenské ciele v Iráne, pričom zahynuli dvaja vojaci. Podľa Izraela išlo o odplatu za iránsky útok zo začiatku októbra, keď Irán vypálil smerom na Izrael takmer 200 rakiet. Po naliehavých výzvach spojencov a susedov na zdržanlivosť, sa podľa agentúry Reuters nezdalo, že by bola izraelská odveta zameraná na najcitlivejšie ropné a jadrové ciele krajiny. Irán po sobotnom izraelskom útoku prisľúbil odvetu.
Egyptská letecká spoločnosť EgyptAir v sobotu oznámila zrušenie letov do irackého Bagdadu a mesta Arbíl na severe Iraku, s odvolaním na vývoj v regióne po izraelských útokoch na susedný Irán. Spoločnosť taktiež zrušila sobotňajší let do Ammánu, hlavného mesta Jordánska, a dodala, že pozastavenie letov bude trvať, kým nedôjde k stabilizácii situácie.
(tasr, afp, reuters)
Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že Moskva neplánuje zastaviť tranzit plynu do Európy cez Ukrajinu.
Kyjev však podľa neho musí predĺžiť existujúci kontrakt, ktorý vyprší v decembri 2024. Putin tvrdí, že Ukrajina zmeškala termín na rezerváciu ďalších dodávok a zatiaľ nepristúpila na obnovenie dohody. Kyjev už dlhšie deklaruje nezáujem pokračovať v preprave ruského plynu do Európy, referuje ruský portál rbc.ru.
Rusko sa zaviazalo dodržať aktuálne zmluvné záväzky cez plynovodnú stanicu Sudža v Kurskej oblasti, pričom druhú trasu cez Sochranovku Ukrajina uzavrela už v roku 2022.
Putin ponúkol alternatívne trasy na dodávky plynu do Európy, ako sú Turkish Stream a Blue Stream, ktoré vedú do Turecka. Zároveň pripomenul, že jedna z vetiev plynovodu Nord Stream zostáva funkčná a môže byť spustená do týždňa.
Ukrajina, ktorá odmieta predĺženie zmluvy s Gazpromom, navrhla ako alternatívu dodávky azerbajdžanského plynu cez Slovensko.
(mm)
Strana je súčasťou klubu Igora Matoviča, s Krajniakom na čele prichádza otázka, či sa pokúsi emancipovať od Matoviča a reálne súperiť s KDH.
Milana Krajniaka zvolili delegáti na sobotnom sneme strany v Nimnici. Vo funkcii strieda Annu Záborskú, ktorá stranu viedla od roku 2019. Na Krajniakovi bola širšia zhoda v strane, ktorá vznikla po eurovoľbách, Záborská vo voľbách na predsedu nekandidovala, prijala post čestnej predsedníčky KÚ.
Krajniak ako jediný kandidát na post predsedu získal 29 hlasov z 32 možných. Na sneme predstavil svoju víziu strany. „Ak chceme naštartovať ekonomiku Slovenska, potrebujeme viac ekonomickej slobody, menej regulácie, menej daní a menej papierovania. Ak chceme obnoviť Slovensko ako štát, potrebujeme posunúť kompetencie z vlády na mestá, obce a prirodzené regióny. Znamená to zoštíhliť vládu a znížiť počet ministerstiev na tretinu," uviedol Krajniak.
Povedal tiež, že politici KÚ sú „konzervatívni rebeli, a preto napriek väčšinovému hejterstvu a konfrontácii chceme na Slovensku obnoviť úctu a rešpekt k sebe aj k oponentom. Začneme od seba a budeme sa k sebe aj k iným správať dôstojne – s úctou, pokorou a rešpektom. Lebo to je náš vlastný konzervatívny a kresťanský politický štýl.“
Krajniak je bývalým ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny za Sme rodina, predtým bol členom menších straníckych projektov, strany Nova s Danielom Lipšicom a ešte predtým KDH. V politike začínal ako člen mládežníckej organizácie blízkej bývalej ODÚ-VPN, postupne patril ku konzervatívnemu krídlu v každej strane, kde pôsobil.
Krajniak bol počas Matovičovej a Hegerovej vlády považovaný za kompetentného politika, presadil viacero pro-rodinných opatrení, okrem iného rodičovský dôchodok, ktorý významne znižoval diskrimináciu rodičov, ktorí vychovali deti, ktoré financujú dôchodky pre všetkých dôchodcov. Ten bol nedávno súčasnou vládou zrušený a nahradený asignáciou dane, ktorú mnohí ani neplatia.
Najväčšou otázkou pre Krajniaka bude, či dokáže mini-stranu, ktorá je už niekoľko volieb odkázaná na účasť na kandidátke inej strany, zviditeľniť a emancipovať od Igora Matoviča, respektíve od KDH. A tiež, či pri tom všetkom dokáže udržať jednotu poslancov, ktorí si zvykli myslieť viac na krúžky ako úspech strany.
Záborská viedla stranu viac ako päť rokov. „Kresťanská únia sa za tých päť rokov stala relevantnou stranou, novinári sa pýtajú na náš názor, predkladáme v Národnej rade naše vlastné návrhy, takže si nemáme prečo sypať popol na hlavu," poznamenala.
Jej odchod z predsedníckeho postu neznamená rozlúčku s politikou. „Naďalej budem s Richardom Vašečkom v parlamente hlasom, ktorý presadzuje kresťanské princípy a hodnoty. Celý čas som sa snažila, aby politika išla cestou spoločného dobra. Prevládajú dobrá osobné, dobrá politických strán či finančných skupín. No za spoločné dobro, pre každého a pre všetkých, akoby sa neoplatilo obetovať," dodala Záborská.
Podpredsedami ostávajú poslanec Richard Vašečka a zakladajúci člen strany Ľubomír Šteiniger. Delegáti si minútou ticha uctili nedávno zosnulého kolegu a člena predsedníctva, Michala Považana. Delegáti snemu sa, okrem iného, uzniesli na tom, že strana bude naďalej aktívne predkladať v parlamente zákony zamerané na ochranu života a komunikovať tému vo verejnom priestore.
(fed, tasr)
Z dôvodu výskytu ohniska vírusu vtáčej chrípky v komerčnom chove husí pri českom meste Hodonín, neďaleko hraníc so Slovenskom, vydala Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) Senica viaceré opatrenia v pásme dohľadu.
Ako podľa webov samospráv informuje TASR, Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) Senica zaviedla opatrenia pre obce, chovateľov hydiny a poľovné združenia v pásme dohľadu, ktoré je vymedzené vo vzdialenosti minimálne desiatich kilometrov od ohniska nákazy v katastrálnom území miest Skalica a Holíč, tiež v katastri obcí Vrádište, Trnovec, Prietržka, Kopčany a Kátov.
RVPS Senica nariadila okrem iného týmto obciam vykonať do 31. októbra súpis všetkých chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí.
Chovatelia sú zas povinní zabezpečiť umiestnenie hydiny a vtákov chovaných v zajatí v uzavretých priestoroch alebo v iných priestoroch v chove tak, aby nemohlo dôjsť ku kontaktu chovanej hydiny alebo iných chovaných vtákov s voľne žijúcim vtáctvom alebo s inými zvieratami.
Musia tiež minimalizovať počet ľudí, ktorí prichádzajú do styku s hydinou a vtákmi chovanými v zajatí. Poľovné združenia majú nariadený okrem iného aj zvýšený dohľad nad populáciami voľne žijúcich vtákov, predovšetkým vodných vtákov.
Až do odvolania je na základe rozhodnutia RVPS Senica zakázané "akékoľvek premiestňovanie živej alebo zabitej hydiny a iného vtáctva, celých tiel alebo častí mŕtvych voľne žijúcich alebo držaných vtákov (vrátane peria), ich vajec, mäsa a iných produktov živočíšneho pôvodu a ich vedľajších živočíšnych produktov v rámci pásma dohľadu, z pásma dohľadu a do pásma dohľadu".
Zakázané je aj premiestňovanie, rozhadzovanie a iná manipulácia s použitou podstielkou, hnojom a kalom, ktoré pochádzajú od držaného vtáctva v pásme dohľadu, z pásma dohľadu a do pásma dohľadu.
Tiež konanie trhov, výstav, prehliadok a iné zhromažďovanie hydiny alebo iného vtáctva v pásme dohľadu a aj vypúšťanie vtáctva s cieľom zazverenia revírov. Ohnisko sa objavilo v chove hydiny spoločnosti Rybárstvo Hodonín, v ktorom sa nachádza asi 7000 vtákov - chovných aj výkrmových husí či kačíc.
Chovateľ tamojšej krajskej veterinárnej správe nahlásil zvýšený úhyn výkrmových husí. Od začiatku roka ide v Česku už o ôsme ohnisko v českom komerčnom chove a ďalších 27 ich bolo potvrdených v drobnochovoch.
(tasr)
Izraelské letectvo v noci útočilo na vojenské ciele v Iráne, kde zahynuli dvaja vojaci, ale straty na životoch hlásia aj z Libanonu. Viaceré arabské štáty útok odsúdili, Irán hovorí o práve na odvetu.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí podľa CNN tvrdí, že „sa považuje za oprávnené a povinné brániť sa“ po tom, ako Izrael v noci zasiahol vojenské objekty v rámci troch vĺn leteckých úderov.
Ministerstvo vo svojom vyhlásení izraelské útoky odsúdilo a označilo ich za „jasné porušenie“ medzinárodného práva.
„Iránska islamská republika zdôrazňuje využitie všetkých možností iránskeho národa na obranu svojej bezpečnosti a životných záujmov,“ uvádza sa vo vyhlásení.
V predchádzajúcom vyhlásení z toho istého dňa Irán zrejme bagatelizoval vplyv útoku, keď tvrdil, že jeho protivzdušná obrana úspešne čelila úderom v troch provinciách - Teherán, Ilam a Chúzistán - a že škody boli „obmedzeného rozsahu“.
Irán po nočných útokoch uzavrel svoj vzdušný priestor napriek tomu, že štátne médiá pôvodne vykreslili izraelské útoky ako neškodné. Hneď ráno však všetky lety obnovili.
„Lety sa vrátia do normálnej prevádzky v sobotu od 9.00 hod. (07.30 hod. SELČ),“ avizoval hovorca iránskeho úradu civilného letectva.
(red)
Izraelský útok, pri ktorom zahynuli dvaja iránski vojaci, odsúdil Pakistan, Sýria či Egypt, ktoré obvinili Izrael z eskalácie konfliktu na Blízkom východe.
Izraelská armáda uviedla, že desiatky stíhačiek dokončili pred úsvitom tri vlny úderov na vojenské objekty v Iráne a vyzvala krajinu, aby útoky neopätovala.
"Čo najdôraznejšie odsudzujeme sionistickú agresiu proti Iránskej islamskej republike a útoky na vojenské objekty vo viacerých provinciách," uviedol Hamas vo svojom vyhlásení. Tento krok Izraela označilo hnutie za "hrubé porušenie iránskej suverenity a eskaláciu, ktorá ohrozuje bezpečnosť regiónu".
Pakistanské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení tvrdí, že Izrael nesie plnú zodpovednosť za súčasný cyklus eskalácie a rozširovania konfliktu. "Tieto útoky podkopávajú cestu k regionálnemu mieru a stabilite a zároveň predstavujú nebezpečnú eskaláciu v už aj tak nestabilnom regióne," vyhlásilo ministerstvo.
Pakistanský premiér Šábház Šaríf v príspevku na sieti X vyjadril "hlboké znepokojenie nad najnovším aktom izraelskej agresie voči Iránu". Premiér dodal, že jeho krajina stojí po boku Iránu a ostatných susedov a v snahe o mier vyzval všetky strany, aby konali zdržanlivo a vyhli sa ďalšej eskalácii.
Pakistan je spojencom Spojených štátov, ktoré sú hlavným podporovateľom Izraela, a s Iránom má viac ako 900 kilometrov dlhú hranicu. Izraelský útok v sobotu odsúdila aj Sýria. Jej ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení vyjadrilo solidaritu s Iránom a uviedlo, že podporuje "právo Iránu brániť sa a chrániť svoje územie a životy svojich občanov".
Izraelská armáda údajne v noci na sobotu útočila okrem Iránu aj na vojenské ciele na juhu a v strednej časti Sýrie. Oznámili to sýrske médiá. Izrael dosiaľ túto informáciu nepotvrdil. Irak po sobotňajšom útoku Izraela odsúdil "mlčanie medzinárodného spoločenstva voči izraelským akciám" a obvinil Izrael z rozširovania konfliktu na Blízkom východe.
Útok odsúdili aj Egypt a Katar, ktoré sú spolu s USA sprostredkovateľmi rokovaní o prímerí v Pásme Gazy, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia a Jordánsko. Britský premiér Keir Starmer v reakcii na útok vyzval strany konfliktu, aby preukázali zdržanlivosť a vyhli sa tak eskalácii v regióne. Irán by podľa jeho slov nemal reagovať na izraelský útok.
(tasr)
Boje v okolí Selydove na východe Ukrajiny sa nevyvíjajú pre Ozbrojené sily Ukrajiny (ZSU) vôbec dobre a pre záchranu životov ukrajinských vojakov bude nevyhnutné sa z obranných postavení stiahnuť, tvrdí generálporučík ZSU Ihor Romanenko.
Romanenko v Radio NV ozrejmil, že ústupu sa ukrajinské sily s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhnú. Podľa správy agentúry Unian zvádzajú obrancovia tvrdé boje priamo v meste.
Ozbrojené sily Ruskej federácie (VS RF) pokračujú v postupe na východnej Ukrajine a vyvíjajú zúrivý tlak na brániace sa frontové jednotky. Za posledný deň sa im podarilo dosiahnuť určité úspechy.
«Вже всередині (Селидове) є диверсійно-розвідувальні групи, які утворюють засідки і працюють по нашій логістиці» pic.twitter.com/OVLTNjIXUJ
— Олег (@UA__oleg) October 25, 2024
Podľa serveru DeepState, ktorý má blízko k ukrajinskej armáde, Rusi postupovali v Selydove a pri ďalších piatich dedinkách: tlaku sú tak vystavené Katerynovka, Vyšnev, Šachťorsk, Novodmitrovka a Bohojavlenka. Selydove sa nachádza asi 14 kilometrov juhovýchodne od Pokrovska.
Селидове.
— Serg (@NHunter007) October 24, 2024
✙ Хамелеон pic.twitter.com/ps8sq4DIiX
"Nepriateľ vstúpil priamo do mesta. Dôležité je aj to, čo sa deje v okolí. Ako bude zaistená logistická podpora jednotiek," priblížil Romanenko a doplnil, že "situácia sa zhoršuje tým, ako Rusi ostreľujú logistické trasy – situácia tylového zabezpečenia sa tiež zhoršuje, takže vyhliadky na obranu mesta sú negatívne".
Rusi sa podľa dôstojníka teraz sústredili na južné krídlo v smere od Pokrovska, a to na mestá Vuhledar, Kuračovo a následne na Pokrovsk.
Силам оборони доведеться залишити Селидове, - Згурець https://t.co/QagApzwIEi
— Еспресо (@EspresoTV) October 25, 2024
"Pred viac ako mesiacom vykonávali útočné akcie predovšetkým na Pokrovsk, ale boli odrážaní a tak sa sústredili na južné krídlo Pokrovska," dodal generál s tým, že najväčšia činnosť a postup sú badateľné pri Kuračove, pričom Rusi neupustili od úmyslu dobyť Pokrovsk.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
Pôvodne sa uvažovalo, že bude zachránená len časť steny, ktorá stojí v koridore budúcej električkovej trate.
Hlavné mesto presunie v prvej polovici budúceho týždňa protitankovú stenu, ktorá sa nachádza v trase predĺženia električkovej trate v bratislavskej Petržalke.
Zachovaná zostane nakoniec celá, nielen jej časť, potvrdil hovorca magistrátu Peter Bubla. Objekt neďaleko zdravotného strediska na Strečnianskej ulici patrí medzi vojenské pamätihodnosti hlavného mesta a viaže sa k obdobiu druhej svetovej vojny.
„Posun oproti pôvodne plánovanému termínu spôsobilo, že, aj po komunikácii s občianskym združením Bunker a po zvážení, že by sme predsa len radi zachovali celý objekt a nielen jeho časť, bolo potrebné vypracovať nový projekt. A zabezpečiť špeciálne technológie potrebné na jeho presunutie," skonštatoval Bubla.
Rozmery a tvar protitankovej steny zistili až po celkovom odokrytí jej podzemnej časti. Vypracovaný bol technologický postup a dokumentácia na jej presunutie o pár metrov ďalej od jej pôvodnej polohy. Nachádza sa totiž v koridore električkovej trate, ktorá je projektovaná cez pôvodné koryto metra a nie je možné ju odkloniť tak, aby sa vyhla tejto stene. Pri téme zmeny polohy prebiehali aj konzultácie s bunkrológmi, aby bola zachovaná hodnota objektu.
„Uvedomujeme si dôležitosť tejto pamiatky, a preto venujeme veľa úsilia a času tomu, aby pri presune nebola poškodená. Je naším záujmom, aby tu zostala aj pre ďalšie generácie," poznamenal Bubla s tým, že po odkopaní celej steny a prieskume okolia sa podarilo získať aj ďalšie informácie.
Realizáciu prác skomplikovalo niekoľko nepredvídateľných udalostí, napríklad nález nevybuchnutej munície. Vyžiadalo si to pyrotechnický prieskum a zmenu režimu odkopávania. Začiatkom júla tam našli 18 granátov, ktoré previezli na bezpečnú likvidáciu. Okrem toho bolo v rámci pyrotechnického prieskumu pri stavbe trate nájdených a zlikvidovaných do desať delostreleckých granátov.
Podľa dostupných informácií z evidenčného listu pamätihodnosti mesta by malo ísť v tomto prípade o časť mohutnej železobetónovej strieľne s otvorom na protitankový kanón. V Petržalke sa zachovalo viacero takýchto stien, napríklad dve sú pri bunkri B-S 8.
„Avšak táto je zaujímavá tým, že sa v súčasnosti nachádza v strede sídliska na voľnom priestranstve," uvádza sa v dokumente. Nie je vylúčené, že mohla byť v minulosti súčasťou systému opevnenia budovaného v 40. rokoch 20. storočia. Dve takéto steny mali byť pritom zničené na inom mieste pri výstavbe jedného z petržalských obchodných centier.
(tasr)
Na diaľnici vrazilo auto do zvodidiel.
Vážna dopravná nehoda spôsobila v sobotu ráno dočasné uzavretie rýchlostnej cesty R1 v smere Dolná Streda - Nitra. V súčasnosti už nehodu odstránili. Zelená vlna STVR o tom informovala na sociálnej sieti.
Auto podľa Zelenej vlny narazilo za výjazdom Dolná Streda v okrese Galanta, pred opravovaným mostom Váhovce, do zvodidiel. Obchádzka bola vedená cez Galantu a Sereď.
(tasr)
Novinári počas útoku spali, libanonská vláda udalosť odsúdila ako vojnový zločin.
Traja novinári boli usmrtení počas izraelského leteckého útoku v južnom Libanone. Podľa Financial Times (FT) šlo o dvoch kameramanov a jedného technika televízií Al Mayadeen a Al Manar.
Libanonské ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že na mieste boli zranení ďalší traja ľudia a v areáli sa nachádzalo dovedna 18 žurnalistov zo siedmich rôznych médií.
Novinári v čase útoku spali v obytnom komplexe, určenom pre pracovníkov médií. Miestne médiá priniesli z miesta udalosti zábery, na ktorých vidieť viacero bungalovov v troskách a zopár zničených áut s viditeľným označením „PRESS“.
Ako dodáva FT, Izrael pôvodne útočil na Libanon so zámerom vytlačiť militantov z Hizballáhu od hraníc s Izraelom. Zdá sa však, že po zabití veľkej časti vedenia Hizballáhu rozšíril rozsah cieľov a začal letecké útoky po celom Libanone.
(bra)
Prítomnosť Severokórejčanov na svojom území nepopiera ani Rusko, zatiaľ však nie je známy spôsob ich budúceho nasadenia.
Viaceré videá, ktoré sa v poslednej dobe objavili na sociálnych sieťach, ukazujú desiatky údajných severokórejských vojakov, ktorí sa podľa všetkého pripravujú na nasadenie v rámci rusko-ukrajinského konfliktu.
Denník Washington Post analyzoval viacero takýchto videí a podľa jeho zistení výcvik prebieha na vojenskom cvičisku neďaleko hraníc so Severnou Kóreou. Satelitné snímky, ktoré denníku poskytla spoločnosť Maxar Technologies, ukazujú zvýšenú aktivitu vo výcvikovom priestore v posledných týždňoch.
Na analyzovaných záznamoch vidieť v Sergejevke, vzdialenej viac ako 5000 kilometrov od ukrajinských hraníc, desiatky mužov, ktorí sú zrejme kórejského pôvodu. Vo videu počuť útržky kórejských fráz so severokórejským prízvukom.
Prítomnosť severokórejských vojakov vo svojej krajine tento týždeň nepoprel ani ruský prezident Vladimír Putin. „Je to naše suverénne rozhodnutie. Či už ich využijeme, kde a ako, je naša vec,” uviedol Putin, ktorého citoval server Politico.
Severná Kórea má jednu z najväčších armád na svete s približne 1,2 milióna vojakov, ale väčšina z nich je nedostatočne vybavená a aj živená. Totalitný štát ich využíva skôr ako pracovnú silu než na vojenské operácie.
Vojaci vyslaní do Ruska však sú však podľa Postu, ktorý sa odvoláva na juhokórejskú spravodajskú službu, príslušníkmi elitného armádneho zboru.
Pripomína ale, že je veľmi nezvyčajné, aby Severná Kórea vysielala svoje bojové jednotky do zahraničia, najmä v takom veľkom rozsahu. To vyvoláva obavy, čo chce vodca Kim Čong-un získať od Ruska na oplátku.
Podľa niektorých zdrojov by v Rusku mohlo byť nasadených okolo 10 000 až 12 000 severokórejských vojakov. Zatiaľ však nie je jasné, či sa zúčastnia priamo na bojových operáciách, alebo budú plniť podporné úlohy.
(bra)
Počet osôb, ktoré si podali prihlášku do Ozbrojených síl Slovenskej republiky je vyšší než súhrn odchádzajúcich.
Za prvých deväť mesiacov roka 2024 skončil služobný pomer 799 profesionálnym vojakom. Ozbrojené sily (OS) SR spomedzi nových uchádzačov vybrali 1109 ľudí. Pre Uviedol to Generálny štáb OS SR.
„Do OS SR si podalo v období od 1. januára 2024 do 30. septembra 2024 prihlášku 2886 občanov," spresnil generálny štáb. Dodal, že v armáde je v súčasnosti neobsadených 4907 tabuľkových miest.
Minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer) koncom júla vyhlásil, že tento rok by malo byť do armády prijaté rekordné množstvo nového personálu.
Tak dejiny, ako aj súčasné dianie v bezprostrednej blízkosti našich hraníc dokazujú, že práve ozbrojené sily sú najlepšou zárukou bezpečnosti a stability krajiny. Vyšší záujem o službu v Ozbrojených silách či o výcvik v rámci dobrovoľnej vojenskej prípravy môže byť aj dôsledkom sprehľadnenia prijímacieho konania a výdatnej propagácie.
(tasr, laj)
Izraelská armáda údajne v noci na sobotu útočila okrem Iránu aj na vojenské ciele na juhu a v strednej časti Sýrie. Oznámili to sýrske médiá s tým, že k raketovým útokom došlo aj z Izraelom okupovaných Golanských výšin.
K raketovým útokom došlo aj z Izraelom okupovaných Golanských výšin, tvrdia sýrske médiá. Židovský štát dosiaľ tieto informácie nepotvrdil.
Sýrska štátna tlačová agentúra SANA s odvolaním sa na nemenovaný vojenský zdroj informovala, že k útokom došlo okolo 2.00 hodiny miestneho času (1.00 h SELČ). Izrael len krátko predtým oznámil, že podniká „presné" útoky na vojenské ciele v susednom Iráne.
Sýria v dôsledku útokov, údajne v okolí Damasku, aktivovala svoju protivzdušnú obranu. Škody dosiaľ nehlásila a podľa agentúry SANA ich aktuálne preveruje.
Izraelská armáda podnikla v noci na sobotu útoky na vojenské ciele v Iráne. Útočila vo viacerých vlnách, pričom izraelské médiá krátko pred svitaním informovali, že svoju operáciu už ukončila. Irán už medzičasom opäť pohrozil odvetou.
Najnovšie izraelské útoky sa očakávali, keďže sú považované za odvetu za iránsky útok z 1. októbra, pri ktorom Teherán odpálil proti židovskému štátu takmer 200 balistických rakiet. Irán vtedy zaútočil na Izrael po tom, keď Izrael zabil niekoľko vplyvných vodcov vplyvných proiránskych skupín. Teherán podporuje sieť militantných hnutí vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a jemenských povstalcov húsíov, ktoré podnikajú útoky proti Izraelu.
(tasr)
Neistota vrcholných predstaviteľov Únie sa týka najmä dvoch oblastí, chcú však zachovať dobré vzťahy s USA.
Najvyšší predstavitelia Európskej únie sa v poslednej dobe, naposledy 24. a 25. októbra, stretávajú s veľvyslancami 27 členských krajín, aby sa porozprávali o tom, čo by znamenalo, ak by republikánsky kandidát Donald Trump vyhral prezidentské voľby v USA.
Ako informuje Politico, rozhovory sa týkali dvoch oblastí, v ktorých sú predstavitelia EÚ na pochybách: či bude Washington naďalej podporovať Ukrajinu, a aké sú možnosti zvýšenia amerických ciel na všetok dovážaný tovar.
Trump v minulosti pohrozil, že jeho administratíva uvalí 10- až 20-percentné clá na všetok dovoz do USA s cieľom vrátiť do krajiny čo najviac pracovných miest, ktoré zanikli v dôsledku importu.
V tejto súvislosti kritizoval nezáujem európskych štátov o výrobky USA. „Neodoberajú naše autá, naše poľnohospodárske produkty, neodoberajú nič. S EÚ máme obchodný deficit 312 miliárd dolárov,“ povedal Trump s tým, že Únia je podľa neho „mini-Čína“.
Hovorkyňa Európskej komisie Arianna Podestà reagovala, že EÚ sa pripravuje na voľby v USA a jej predstavitelia zvažujú všetky možné výsledky. „Sme odhodlaní zachovať úzke partnerstvo s USA,“ konštatovala.
(bra)
Irán ohlásil v sobotu ráno obnovenie civilných letov potom, ako pre izraelské útoky nakrátko zatvoril svoj vzdušný priestor.
„Lety sa vrátia do normálnej prevádzky v sobotu od 9.00 hodiny (07.30 hodiny SELČ)," avizoval hovorca iránskeho úradu civilného letectva, ktorého citovala tamojšia štátna agentúra IRNA. Cestujúcim sa však odporúča, aby pred letom kontaktovali svoje letecké spoločnosti a zistili si aktuálne informácie.
Obnovenie letov oznámil približne v rovnakom čase aj susedný Irak, ktorý svoj vzdušný priestor taktiež bezprostredne po útokoch nakrátko uzatvoril, informuje agentúra Reuters.
Izraelská armáda podnikla v noci na sobotu útoky na vojenské ciele v Iráne. Útočila v troch vlnách, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu už ukončila.
Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa oboznámeného so situáciou necielila na iránsku energetickú infraštruktúru ani jadrové zariadenia.
USA boli o útokoch vopred informované, do tejto operácie však neboli zapojené, uvádza ďalší nemenovaný americký predstaviteľ, ktorého cituje Reuters.
Iránske médiá zase medzičasom informovali, že výbuchy, ktoré bolo počuť v Teheráne, súviseli „so systémami protivzdušnej obrany, ktoré reagovali" na izraelské útoky v okolí hlavného mesta.
Terčom útokov bolo podľa tamojšej agentúry Fars niekoľko vojenských základní ležiacich na západe a juhozápade od Teheránu. Iné miestne médiá uviedli, že napadnuté základne iránskych Revolučných gárd neboli poškodené.
Izraelské útoky sa očakávali, pričom sú považované za odvetu za iránsky útok na Izrael z 1. októbra, pri ktorom Teherán odpálil proti židovskému štátu takmer 200 balistických rakiet. Irán vtedy zaútočil na Izrael po tom, keď Izrael zabil niekoľko vplyvných vodcov spojencov Teheránu.
Ten podporuje sieť militantných skupín vrátane Hizballáhu v Libanone, palestínskeho hnutia Hamas v Pásme Gazy a jemenských povstalcov húsíov, ktoré podnikajú útoky proti Izraelu.
(tasr)
Spoločnosť, ktorá pôvodne vznikla ako Československé štátne aerolínie, skončí po 101 rokoch a stane sa len značkou v portfóliu spoločnosti Smartwings.
Večer 26. októbra pristane na Letisku Václava Havla v Prahe posledný komerčný let Českých aerolínií (ČSA). Lietadlo by malo vyraziť z Paríža o 20.15 h s očakávaným pristátím v pražskej Ruzyni o 21.55 h.
Podľa šéfredaktora servera zdopravy.cz Jana Sůru bol dlho vypredaný a zaplnili ho predovšetkým fanúšikovia a leteckí nadšenci. Hoci značku ČSA bude aj naďalej možné vidieť na niekoľkých lietadlách, jej lety bude od 27. októbra zaisťovať výhradne Smartwings. Dôvodom tohto kroku je podľa predsedu predstavenstva tejto spoločnosti Jiřího Jurána „zefektívnenie prevádzky skupiny".
„Je potrebné neustále optimalizovať náklady na prevádzku spoločností v rámci skupiny, zjednodušovať procesy a diverzifikovať riziká. Ide o kroky, ktoré budú mať na prevádzku skupiny pozitívny vplyv," uviedol Jurán.
Podľa šéfredaktora Sůru sa menší hráči, akými boli práve ČSA či maďarské aerolinky Malév, ktoré zanikli v roku 2012, v súčasnosti na trhu neudržia. Ako podotkol server Aktuálne.cz, úplne opačne je na tom poľská letecká spoločnosť LOT, ktorá plánuje expanziu. Už teraz lieta aj do veľmi vzdialených destinácií ako New York, Los Angeles či Tokio.
Prvý let spoločnosti s pôvodným názvom Československé štátne aerolínie sa uskutočnil 28. októbra 1923, teda pred 101 rokmi. Lietadlo vtedy len symbolicky obkrúžilo okolo pražského letiska. Až nasledujúci deň sa uskutočnil prvý diaľkový let z Prahy do Bratislavy, ktorý vtedy trval približne tri hodiny. V nasledujúcom roku trasu predĺžili do Košíc. Prvá zahraničná letecká linka ČSA bola spustená v roku 1930 do Záhrebu.
ČSA patrili medzi päť najstarších leteckých spoločností na svete a boli tiež zakladajúcim členom Medzinárodného združenia leteckých dopravcov (IATA). Ekonomické problémy spoločnosti začali už v 90. rokoch. Podľa Českého rozhlasu jej séria manažérskych chýb spôsobila výrazné straty, ktoré sa potom kompenzovali predajom majetku.
Ďalšie ťažkosti jej priniesla ekonomická kríza, vzostup nízkonákladových aeroliniek a tiež následky opatrení súvisiacich s COVID-19. V roku 2020 utlmila svoju činnosť a nasledujúci rok sa dostala do úpadku.
(tasr)
Situácia v ruskom regióne, na ktorý zaútočili ukrajinské ozbrojené sily, je podľa analytikov iná ako tvrdí ruský prezident.
Analytici z Inštitútu pre štúdium (ISW) vojny sa podľa Ukrajinskej Pravdy domnievajú, že ruský prezident Vladimir Putin zámerne zveličuje postup ruských jednotiek v Kurskej oblasti ako i straty Ozbrojených síl Ukrajiny (ZSU), aby tak ospravedlnil neschopnosť svojej armády obsadiť oblasť.
Zámerom Putina je zrejme uistiť domáce obyvateľstvo o schopnosti Ozbrojených síl Ruskej Federácie (VS RF) čeliť ukrajinského útoku priamo na území Ruska.
Skreslené informácie sa týkajú napríklad dĺžky frontovej hranice v danej oblasti či bojových úspechov ruskej armády. Ide konkrétne napríklad o údajné obkľúčenie ukrajinských jednotiek v Kurskej oblasti, ktoré je podľa vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Olexandra Syrského dezinformáciou.
(bra)
Poľské bezpečnostné zložky zadržali skupinu štyroch ľudí, ktorých obvinili z odosielania zápalných zariadení a výbušnín leteckou dopravou v mene cudzích spravodajských služieb. Informovala o tom v piatok agentúra DPA.
Podľa vyšetrovateľov skupina údajne posielala balíky so skrytými výbušninami a inými nebezpečnými látkami prostredníctvom kuriérskych služieb do iných krajín EÚ a Spojeného kráľovstva.
Zároveň mala v pláne posielať takéto zásielky aj do Kanady. Balíky boli zostrojené tak, aby počas prepravy vybuchli alebo sa vznietili. Vyšetrovatelia zatiaľ nemajú informácie o tom, či niektorý z balíkov vybuchol.
Po ďalších dvoch podozrivých v prípade sa pátra na medzinárodnej úrovni, uviedla prokuratúra pre poľskú tlačovú agentúru PAP.
Zadržanie tejto skupiny v Poľsku prišlo po tom, čo nemecké spravodajské služby minulý týždeň varovali, že incident s obdobným balíkom v júli mohol spôsobiť haváriu lietadla.
V logistickom stredisku spoločnosti DHL v nemeckom Lipsku sa údajne vznietila zásielka odoslaná z pobaltských štátov. Úrady nevylúčili možnosť, že išlo o ruskú sabotáž.
Podľa šéfa úradu vnútroštátneho spravodajstva (BfV) Thomasa Haldenwanga len šťastná náhoda zabránila tomu, aby balík vybuchol na palube lietadla.
Poľsko začiatkom tohto týždňa zatvorilo ruský generálny konzulát v Poznani. Minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski rozhodnutie odôvodnil sabotážnymi aktivitami Ruska v Poľsku a Európe.
(tasr)
Sobotňajšie izraelské útoky na ciele v Iráne vraj nezostanú bez odvety, informuje agentúra DPA s odvolaním sa na iránske štátne médiá.
„Niet pochýb o tom, že Izrael sa dočká primeranej odpovede na akúkoľvek akciu," citovala iránska tlačová agentúra Tasním anonymný zdroj z vlády.
Irán po útokoch uzavrel svoj vzdušný priestor napriek tomu, že štátne médiá pôvodne vykreslili izraelské útoky ako neškodné. Podľa štátnej televízie boli výbuchy, ktoré boli počuť v okolí hlavného mesta Teherán, spôsobené aktiváciou systémov protivzdušnej obrany.
V skorých ranných hodinách však bolo počuť aj výbuchy v centre mesta a bolo vidieť paľbu protivzdušnej obrany. Nateraz nie je jasné, aké ciele izraelské útoky zasiahli, poznamenala DPA.
Izraelská armáda v sobotu podnikla letecké útoky na vojenské ciele v Iráne. Útoky sú považované za odvetu za útok Iránu na Izrael z 1. októbra, pri ktorom Irán odpálil proti židovskému štátu takmer 200 balistických rakiet.
Irán zaútočil po tom, keď Izrael zabil niekoľko vplyvných vodcov spojencov Teheránu. Ten podporuje sieť militantných skupín vrátane Hizballáhu v Libanone, palestínskeho hnutia Hamas v Pásme Gazy a jemenských povstalcov húsíov, ktoré podnikajú útoky proti Izraelu.
Iránske Islamské revolučné gardy (IRGC) v posledných dňoch opakovane zdôraznili, že budú rázne reagovať na akúkoľvek agresiu zo strany Izraela.
(tasr)
Venezuelská opozičná strana Vôľa ľudu (Voluntad Popular; VP) oznámila, že jej aktivista Edwin Santos bol zavraždený.
Strana 25. októbra uviedla, že Santosa zavraždili po tom, čo ho v stredu „uniesli" príslušníci štátnych bezpečnostných síl. Opozičná strana z údajnej vraždy obvinila režim úradujúceho prezidenta Nicolása Madura.
Aktivistu našli mŕtveho ráno 25. októbra na zrútenom moste, ktorý bol stredobodom jeho agitácie. Naposledy ho živého videli v stredu, kedy ho podľa očitých svedkov zadržali agenti štátnej bezpečnostnej služby.
Ešte vo štvrtok bolo strane potvrdené, že Santos bol vo väzbe v sídle venezuelskej vojenskej kontrarozviedky v meste Guasdualito.
Opozičný prezidentský kandidát Edmundo González Urrutia, ktorý žije Španielsku v exile, vyzval na sociálnej sieti X v súvislosti so Santosovou smrťou na spravodlivosť. „Venezuela chce a potrebuje pravdu," napísal.
Venezuelskí opoziční aktivisti sa stali terčom rozsiahlych útokov od júlových prezidentských volieb, v ktorých zvíťazil Maduro. Urrutia skončil druhý so ziskom 44,2 percenta hlasov, hoci vo viacerých prieskumoch viedol s veľkým náskokom. Opozícia preto odmietla uznať Madurove víťazstvo.
(tasr)
Chorvátsky prezident Zoran Milanović vyhlásil, že nové veliteľstvo Severoatlantickej aliancie (NATO) s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU) je „vojnovou činnosťou", s ktorou by sa nemalo náhliť.
„Nechcem, aby sa na tom (chorvátski vojaci) podieľali, a tu by sa mal v zásade rozhovor s normálnou vládou a premiérom skončiť," vyhlásil Milanović 25. októbra v súvislosti s možnou účasťou chorvátskych dôstojníkov v NSATU. Prezident a vláda dlhodobo vedú spory vo viacerých otázkach vrátane zahraničnej politiky.
Prezident vyhlásil, že schválil 90 percent misií, na ktorých by sa mali zúčastniť chorvátski vojaci. V prípade NSATU tak však nechce urobiť pretože ide o „vojnovú činnosť".
Deň predtým premiér Andrej Plenković podporil rozhodnutie predsedu parlamentu, aby sa hlasovanie o účasti Chorvátska v NSATU, ktoré si vyžaduje podporu dvoch tretín poslancov, uskutočnilo v balíku s ďalšími 12 navrhovanými misiami.
Milanović sa domnieva, že tento krok bol motivovaný zlým úmyslom, pretože teraz musia na rozhodnutie čakať stovky iných chorvátskych vojakov, ktorí by sa mali zúčastniť na iných misiách.
Prezident uviedol, že Chorvátsko by malo poskytovať humanitárnu pomoc Ukrajine a byť s ňou solidárne. „To však neznamená, že by sme mali byť solidárni aj s Washingtonom alebo Berlínom," vyhlásil.
Milanović sa taktiež domnieva, že časť chorvátskych vojakov NSATU bude vykonávať svoje aktivity priamo na území Ukrajiny. Plenković to odmieta a poukazuje na to, že by o tom musel rozhodnúť parlament.
Vláda taktiež hlavu štátu kritizuje za to, že prezident sa na júlovom samite NATO vo Washingtone, kde sa rozhodnutie o NSATU prijímalo, hlasoval za. Milanović v piatok vyhlásil, že na summite prijali deklaráciu, v ktorej sa uvádza, že misia bude len na území členských štátov, „štruktúry NATO však okamžite začali plánovať inak," vyhlásil.
NATO na summite vo Washingtone schválilo vytvorenie nového veliteľstva, ktoré bude plánovať, koordinovať a zabezpečovať poskytovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Pozostávať bude z približne zo 700 príslušníkov spojeneckých krajín NATO a vybraných partnerov. Ústredie misie je vo Wiesbadene v Nemecku, pričom kľúčové logistické uzly budú na východnom krídle Aliancie.
(tasr)
Letecké útoky zasiahli ciele v okolí Teheránu, na severe aj juhu Iránu, aj mestá Damask a Basra v Sýrii a Iraku.
Hovorca izraelskej armády o 2:30 v noci nášho času oznámil, že Izrael podniká "presne cielené údery na vojenské ciele v Iráne". Prvé ciele mali byť zasiahnuté o 5:45 ráno teheránskeho času, krátko predtým, keď nad mestom práve začalo vychádzať slnko.
Podľa novších správ boli podniknuté celkovo tri vlny útokov, zasiahnutých malo byť vyše 20 vojenských cieľov.
Druhá a tretia vlna útokov mala smerovať na ciele, ktoré sú spájané s výrobou vojenských dronov a rakiet.
Izraelské útoky by podľa oficiálnych zdrojov mali pokračovať niekoľko hodín do sobotného rána. Podniká ich izraelské letectvo, nasadených malo byť vyše 100 stíhačiek vrátane lietadiel F-35. Útok riadi izraelský minister obrany Yoav Gallant, úrad premiéra zverejnili aj fotografie ministra obrany a vedenia armády s premiérom Netanjahuom.
The PMO releases an image of Prime Minister Benjamin Netanyahu, Defense Minister Yoav Gallant and military officials at the IDF's underground HQ amid the strikes on Iran. pic.twitter.com/XosGgIdABP
— Emanuel (Mannie) Fabian (@manniefabian) October 25, 2024
Dva izraelské zdroje pre New York Times potvrdili, že Izrael útočí na vojenské ciele a základne, ktoré boli priamo zapojené do útoku na Izrael, ku ktorému došlo začiatkom októbra. Ten bol zase reakciou na predchádzajúce izraelské útoky na iránske ciele vrátane útoku v Teheráne a iránskej ambasády v Libanone.
Irán aktivizoval vzdušnú obranu. Podľa agentúry AFP tri hodiny po útoku nehlásil žiadne obete. Hlásené sú tiež plošné výpadky internetu z územia Iránu. Prerušená alebo odklonená bola civilná letecká doprava v regióne.
Nad ránom nášho času Irán vyhlásil, že útoky smerovali na ciele v troch iránskych provinciách a ich úspešnosť je "obmedzená", spôsobili údajne menšie škody, vďaka aktivácii iránskej vzdušnej obrany.
Tvrdenia o úspechoch protivzdušnej obrany iné zdroje popierajú.
Iranian Air Defenses continuing to do absolutely nothing in the Sky over Tehran. pic.twitter.com/8TNjwjFl5q
— OSINTdefender (@sentdefender) October 26, 2024
Krátko pred šiestou hodinou nášho času izraelské zdroje oznámili, že útok sa skončil a varovali Irán pred ďalšou eskaláciou.
Izraelské médiá tiež informujú, že útoky boli podniknuté aj na ciele v Sýrii a Iraku, výbuchy sú zaznamenané v okolí Damasku v Sýrii a v Basre v Iraku.
#BREAKING More strikes right now from #Israel intercepted by #Iran #Tehran pic.twitter.com/eCBHY1wrYw
— Iran Eye point (@Danialfard10) October 26, 2024
Podľa nemenovaného zdroja útoky nesmerovali na energetickú infraštruktúru ani ropné objekty a ropný priemysel v Iráne.
Podľa novín Jerusalem Post bolo v noci v Teheráne počuť päť výbuchov, útoky tiež mali smerovať na blízke mesto Karadž, ktoré je od hlavného mesta vzdialené asi 20 kilometrov.
Druhá vlna útokov smerovala na okolie mesta Šíráz na juhu Iránu, ktoré je od hlavného mesta vzdialené asi 700 kilometrov.
BREAKING:
— Visegrád 24 (@visegrad24) October 26, 2024
Israeli fighter jets filmed over Jordan as they fly east to strike targets in Iran pic.twitter.com/RjkiX1Jf6l
Americká vláda bola podľa Reuters o izraelskom útoku informovaná, ale nie je do neho zapojená.
Americký minister obrany Lloyd Austin oznámil, že telefonoval so svojím izraelským kolegom Gallantom a uistil ho, že podpora USA voči Izraelu zostáva "pevná ako pancier".
Niektoré anonymizované zdroje na sociálnej sieti X tvrdia, že útoku predchádzala zvýšená prítomnosť amerických lietadiel, ktoré sú určené na zabezpečenie čerpania paliva pre stíhačky vo vzdušnom priestore.
Útoky sú podľa hovorcu IDF reakciou na mesiace trvajúce útoky Iránu na štát Izrael. Hovorca oznámil, že Izrael má na odplatu právo rovnako ako každý iný štát. Dodal, že Izrael je plne pripravený na reakciu zo strany Iránu. Neskôr vo vyhlásení doplnili, že Irán varujú pred reakciou a ďalšou eskaláciou.
In response to months of continuous attacks from the regime in Iran against the State of Israel—right now the Israel Defense Forces is conducting precise strikes on military targets in Iran.
— Israel Defense Forces (@IDF) October 25, 2024
The regime in Iran and its proxies in the region have been relentlessly attacking… pic.twitter.com/OcHUy7nQvN
Izraelský útok je prvý priamy útok na Irán od vojny Iraku s Iránom v 80. rokoch minulého storočia.
Útok zvýšil riziko, že dôjde k otvorenej vojne medzi Iránom a Izraelom. Otázkou je, ako úspešné boli letecké útoky Izraela, či došlo k poškodeniu alebo zničeniu jadrového programu, prípadne iným väčším škodám. Mierne upokojujúcim signálom je, že útoky nesmerovali na energetické ciele, na čo by Irán musel reagovať.
Ďalšia etapa závisí od vyhodnotenia útokov zo strany Iránu, až doteraz platilo, že reakcie Iránu boli považované za miernejšie, aby tak Teherán predišiel eskalácii. Všeobecne sa očakávalo, že k izraelskej odvete príde ešte pred americkými voľbami.
„Niet pochýb o tom, že Izrael sa dočká primeranej odpovede na akúkoľvek akciu,“ citovala iránska tlačová agentúra Tasním anonymný zdroj z vlády.
Iránske Islamské revolučné gardy (IRGC) v posledných dňoch opakovane zdôraznili, že budú rázne reagovať na akúkoľvek agresiu zo strany Izraela.
Irán po nočných útokoch uzavrel svoj vzdušný priestor napriek tomu, že štátne médiá pôvodne vykreslili izraelské útoky ako neškodné. Hneď ráno však boli obnovené.
„Lety sa vrátia do normálnej prevádzky v sobotu od 9.00 hodiny (07.30 hodiny SELČ),“ avizoval hovorca iránskeho úradu civilného letectva.
Počas izraelského leteckého útoku v južnom Libanone prišli o život dvaja kameramani a jeden technik televízií Al Mayadeen a Al Manar.
Libanonské ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že na mieste boli zranení ďalší traja ľudia a v areáli sa nachádzalo dovedna 18 žurnalistov zo siedmich rôznych médií.
(fed, x, nyt, jp)
Číňania sa pokúsili získať informácie o komunikácii Donalda Trumpa a JD Vancea, uviedli v piatok pre New York Times ľudia oboznámení so záležitosťou.
Kompetentní sa v súčasnosti snažia zistiť, aké údaje, ak vôbec nejaké, sa podarilo hackerom získať. Vyšetrovanie rozsahu tohto útoku a prípadného ohrozenia národnej bezpečnosti je v počiatočnom štádiu.
Momentálne je ťažké zistiť, či útočníci mohli monitorovať alebo nahrávať telefonické rozhovory, prípadne čítať alebo zachytávať textové správy, uviedli pre americký denník zdroje pod podmienkou anonymity. Záviselo by to podľa nich od toho, ktoré kanály na zasielanie správ používali.
Trumpov volebný tím na zverejnené informácie bezprostredne nereagoval. Prípadné získané informácie by mohli byť pre spravodajskú službu zlatou baňou a pre krajinu, ako je Čína, veľmi cenné, uviedli pre New York Times predstavitelia.
Tento druh údajov o komunikácii by mohol byť ešte užitočnejší, ak by telefóny dokázali hackeri monitorovať v reálnom čase. Terčom útoku sa stalo údajne množstvo ľudí vrátane vládnych predstaviteľov.
Trumpov volebný tím sa stal cieľom aj počas leta. Iránskym hackerom sa vtedy podarilo získať časť informácií o prebiehajúcej kampani.
(tasr, nyt)
Predseda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a súčasný kancelár Karl Nehammer, ktorý je poverený zostavením novej vlády, v piatok vyhlásil, že rokovania o koalícii budú dlhé a náročné.
V úvodnom kole rokovaní lídri strán riešili najmä organizačné otázky a naplánovali ďalšie rozhovory, ktoré budú rozdelené podľa jednotlivých tém. Nehammer vyhlásil, že hlavnými prioritami by mali byť hospodárstvo a migrácia. "Máme pred sebou dlhú a pravdepodobne miestami strastiplnú cestu," uviedol Nehammer po tom, čo sa prvýkrát stretol s predstaviteľmi Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ).
Pozitívnejšie bol naladený líder SPÖ Andreas Babler. "Dnešná diskusia vo mne vyvolala veľmi pozitívny pocit, že tieto rokovania, ak budú pokračovať so vzájomnou dôverou, môžu pokojne viesť k vytvoreniu vlády," vyhlásil po stretnutí.
Reuters pripomína, že ÖVP a SPÖ budú musieť prekonať veľké ideologické rozdiely, a to najmä v oblasti zvyšovania daní z majetku a dedičstva, ktoré je jedným z najdôležitejších bodov programu SPÖ.
V prípade utvorenia koalície by však ľudovci so sociálnymi demokratmi mali väčšinu iba o jedného poslanca. Nehammer už naznačil, že pre stabilitu bude preto nutné do koalície prizvať tretiu stranu.
Pravdepodobné je, že rokovať bude s liberálnou stranou NEOS. Trojkoalícia od vyhlásenia nezávislosti po druhej svetovej vojne ešte v Rakúsku nevládla.
Rakúsky prezident Alexander van der Bellen poveril Nehammera zostavením vlády napriek tomu, že jeho ľudovci skončili až druhí za pravicovou národnokonzervatívnou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ).
Okrem troch spomenutých strán sa do rakúskej Národnej rady dostali ešte dve strany – Nehammerov doterajší koaličný partner Zelení a strana NEOS.
(tasr, reuters)
Program pre viac ako 3-tisíc účastníkov zorganizovala strana Jednotné Rusko prezidenta Vladimira Putina.
Niektorí účastníci si pobyt v tábore Artek na Kryme platili, iným ho ruskí organizátori poskytli ako odmenu za úspechy v školských a iných súťažiach.
Počas pobytu deti absolvovali návštevy historických miest, ako napríklad Livadijský palác, kde sa konala Jaltská konferencia, či múzeum spisovateľa Juliana Semjonova. Okrem toho sa stretli s ruskými vojakmi, ktorí sa zúčastnili bojov na Ukrajine, informuje nemecký web t-online.
Organizátori zdôraznili význam „detí ako diplomatov“ a snažili sa účastníkov presvedčiť o ruských tradičných hodnotách. Zaujímavosťou bol aj „Klub priateľov Ruska“, do ktorého boli mladí prijatí s cieľom šíriť priaznivý obraz o krajine vo svojich domovských štátoch.
Aktivity boli dôkladne dokumentované na sociálnych sieťach a v ruských médiách, vrátane kanálu RT, ktorý zameral svoje reportáže na nemeckých účastníkov.
Kritici varujú, že Artek, pôvodne obľúbený tábor pre mladých, teraz slúži na ovplyvňovanie zahraničných detí a budovanie pro-ruského sentimentu v čase, keď je Rusko kvôli konfliktu s Ukrajinou v medzinárodnej izolácii.
(mm)
Washington Post sa tak rozhodol zostať bokom v azda najpolarizujúcejších voľbách v dejinách Spojených štátov prvýkrát od roku 1976.
Ide o návrat „k našim koreňom nepodporovať prezidentských kandidátov", uviedol generálny riaditeľ WP William Lewis. Podľa jeho slov noviny nebudú odporúčať žiadneho z kandidátov ani v ďalších voľbách počas nasledujúcich rokov.
WP vyjadroval podporu niektorému z dvoch hlavných prezidentských kandidátov od roku 1976, keď podporil Jimmyho Cartera. Ten aj voľby vyhral.
Rozhodnutie nasledovalo po pokračujúcich nepokojoch v denníku The Los Angeles Times, kde tento týždeň odstúpil šéf redakčnej rady a dvaja redaktori na protest proti rozhodnutiu majiteľa denníka zabrániť plánovanej prezidentskej podpore pre Kamalu Harrisovú.
(tasr, afp)
Ide podľa servera hang.hu iba o tesný náskok, ktorého hodnota nepresahuje štatistickú chybu.
Politológ Gábor Török na svojom blogu na Facebooku upozornil na skutočnosť, že je to prvýkrát v uplynulých 18 rokoch, čo prieskum verejnej mienky nameral väčšiu podporu opozičnej strane ako Fideszu. Predtým sa niečo také stalo iba v prípade spoločnej kandidátky opozičných strán na jeseň 2021, keď prieskumy niektorých inštitútov namerali vyššiu podporu pre opozíciu ako Fidesz.
Server podotýka, že inštitúty v súčasnosti nemajú ľahkú prácu pri prieskumoch, pričom niektoré z nich majú stranícke väzby, preto ich merania len zriedka zodpovedajú realite.
„Zdá sa, že v Maďarsku sú podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky dve reality politického vývoja. Jednou je, že TISZA dobehla Fidesz, a druhou je, že Fidesz stále výrazne vedie, ako to bolo v júnových voľbách do Európskeho parlamentu," cituje hang.hu Töröka, ktorý však dodal, že obe reality naraz nemôžu platiť.
Výraznú podporu Fideszu nameral vláde blízky inštitút Nézőpont. Podľa jeho výsledkov zverejnených vo štvrtok mal Fidesz 36-percentnú podporu a stranu TISZA preferovalo 25 percent opýtaných.
(tasr)
Ruský prezident Vladimir Putin prvýkrát verejne komentoval možné pôsobenie severokórejských síl na ruskom území, pričom ich prítomnosť nepoprel.
Hlava štátu však bližšie vysvetlenie neposkytla. „Je to naše suverénne rozhodnutie. Či už ich využijeme, kde a ako, je naša vec,” uviedol Putin, referuje server Politico.
Na otázku amerického novinára týkajúcu sa satelitných snímok údajne zachytávajúcich prítomnosť severokórejských jednotiek Putin vtipne poznamenal, že „snímky sú vážna vec. Ak sú fotografie, potom niečo zachytávajú”.
Spojené štáty a NATO už v stredu uviedli, že majú dôkazy o prítomnosti severokórejských jednotiek v Rusku, ktoré môžu byť nasadené na Ukrajine. Ukrajinská tajná služba potvrdila pohyb týchto jednotiek v Kurskej oblasti. Pchjongjang však tieto správy označil za „nepodložené fámy“ a ich prítomnosť poprel.
(mm)

Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…

Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…

Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…

Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…

Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…

Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …

Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…

Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…

Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…

Stúpajúce ceny palív a narastajúci finančný tlak podnecujú verejné rozhorčenie vo Francúzsku, a to len niekoľko mesiacov pred prez…