Preskočiť na obsah
  |  

Izraelský útok na Irán by sa nemal zveličovať, ale ani bagatelizovať, vyhlásil ajatolláh

Alí Chameneí, najvyšší duchovný vodca Iránu, sa vyjadril k útoku Tel Avivu z noci na sobotu, citovala ho agentúra AFP.

„Zlo, aké pred dvoma nocami spáchal sionistický režim (Izrael), sa nesmie zveličovať ani bagatelizovať,“ napísal v príspevku na platforme X. Útok Izraela zároveň bez ďalších podrobností označil za chybu, respektíve „prerátanie sa“.

Vzdušné sily Izraela (IAF) zaútočili vo viacerých vlnách na vojenské ciele v Iráne, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu ukončili. Útoky boli odvetou za iránsky útok z 1. októbra, pri ktorom Teherán odpálil proti židovskému štátu stovky balistických rakiet.

Pri útokoch, ktoré podľa Teheránu spôsobili len škody menšieho rozsahu na niekoľkých radarových systémoch, zahynuli aj prinajmenšom štyria iránski vojaci. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján im vzdal hold, pričom vyzdvihol, ako „bez strachu obraňovali svoju vlasť“.

Obranné sily Izraela (IDF) po útokoch vyzvali Irán, aby sa vyhol ďalšej odvete. Iránski predstavitelia a médiá následne izraelské útoky a nimi spôsobené škody bagatelizovali, pričom vyzdvihovali svoje obranné schopnosti. Priamo však odvetu neprisľúbili.

(tasr)

  |  

Gruzínske opozičné strany odmietli uznať výsledky volieb, v ktorých vyhral Gruzínsky sen

Dôvodom na túto formu protestu je údajná manipulácia s výsledkami hlasovania, vládnuca strana si podľa opozičných predstaviteľov kupovala hlasy, píše agentúra AFP.

„Neuznávame sfalšované výsledky ukradnutých volieb,“ vyhlásila v noci na nedeľu líderka opozičnej strany Zjednotené národné hnutie (UNM) Tina Bokučavová. Predstaviteľ Koalície za zmenu Nika Gvaramia zase obvinil Gruzínsky sen z „uzurpácie moci a ústavného prevratu“.

Z údajov zakladajúcich sa na sčítaní hlasov v 72 percentách okrskov, ktoré v sobotu večer zverejnila ústredná volebná komisia, vyplýva, že Gruzínsky sen oligarchu Bidzinu Ivanišviliho získal 53 percent hlasov, zatiaľ čo blok štyroch opozičných strán vyše 38 percent.

Najviac hlasov , vyše 11 percent, dostala z opozičného bloku Koalícia za zmenu, nasledovaná stranami Jednota – národné hnutie založenou exprezidentom Michailom Saakašvilim (9,8 percenta), Silné Gruzínsko (9,06 percenta) a Za Gruzínsko (8,3 percenta).

Podľa volebnej komisie dosiahla účasť voličov takmer 59 percent. Jej predseda Giorgij Kalandarišvili tvrdí, že hlasovanie bolo pokojné a slobodné a voľby prebehli v súlade s medzinárodnými štandardmi.

Prieskumy verejnej mienky pred voľbami naznačovali, že spomínané štyri opozičné strany by mohli získať dostatok hlasov na vytvorenie koalície a poraziť tak vládnuci Gruzínsky sen.

Bezprostredne po zatvorení volebných miestností o 20.00 h miestneho času (18.00 h SELČ) zverejnili dve proopozičné televízne stanice exit polly, podľa ktorých voľby vyhral opozičný blok so ziskom 52, respektíve 48 percent hlasov. Paralelné sčítanie, ktoré uskutočnila jedna z opozičných strán, však ukázalo, že Gruzínsky sen je na ceste k získaniu väčšiny.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišiliová a domáci volební pozorovatelia tvrdia, že vládnuca strana bola zapojená do rozsiahleho kupovania hlasov a iných foriem ovplyvňovania volieb.

(tasr)

  |  

Leyenová odsúdila údajnú hybridnú vojnu Ruska na destabilizáciu západného Balkánu

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová uviedla, že Európska únia denne bojuje za odhalenie dezinformácií v prospech celého regiónu.

Šéfka EK počas tohto týždňa navštívila krajiny západného Balkánu, aby ich ubezpečila, že rozširovanie Únie zostáva pre 27-členný blok naďalej prioritou.

V Kosove sa stretla s prezidentkou Vjosou Osmaniovou a premiérom Albinom Kurtim. Ocenila hospodársky pokrok Kosova a oznámila, že EÚ poskytne krajine pravdepodobne ešte v tomto roku 60 miliónov eur, píše agentúra HINA. Zároveň privítala dohodu, na základe ktorej tento mesiac Kosovo uvoľnilo bezpečnostné opatrenia pre tovar dovážaný zo Srbska.

Kosovská prezidentka vyzvala na okamžité zrušenie opatrení EÚ voči Kosovu. „EÚ musí uznať a oceniť to, čo sme dosiahli. Je najvyšší čas, aby sa nespravodlivé opatrenia voči Kosovu konečne zrušili," povedala Osmaniová.

Von der Leyenová v sobotu navštívila aj Čiernu Horu a ocenila úsilie krajiny na ceste do EÚ. Čiernohorská vláda je podľa AP spolužitím medzi proeurópskymi a proruskými frakciami. Predsedníčka EK vyzvala na jednotu v rozdelenej krajine s cieľom dosiahnuť pokrok smerom k členstvu v Únii.

„Chcem vás ubezpečiť, že rovnako ako počas môjho prvého mandátu bude rozšírenie v nasledujúcich piatich rokoch na prvom mieste politického programu," uviedla Leyenová. „Máme teraz k dispozícii všetky potrebné prostriedky, všetky potrebné nástroje, tak to urobme, zrealizujme to a pracujme na tomto spoločnom cieli," dodala šéfka EK.

Šéfka EK sa počas svojej štvrtej návštevy regiónu zavítala do Albánska, Severného Macedónska, Bosny, Srbska, Kosova a Čiernej Hory. Diskusie o rozšírení EÚ o štáty západného Balkánu trvajú už 20 rokov. Podľa AP ruská invázia na Ukrajinu podnietila európskych lídrov, aby na týchto šesť krajín naliehali, aby sa pripojili k bloku. Situácia sa však v prípade jednotlivých krajín vyvíja rozdielne, pričom najďalej od členstva má Kosovo, ktoré neuznáva päť členských krajín Únie, a najväčší pokrok dosiahla Čierna Hora.

(tasr, ap)

  |  

Podľa Teheránu zasiahol Izrael len radary

Generálny štát iránskej armády informoval, že izraelské stíhačky nevstúpili do iránskeho vzdušného priestoru a rakety dlhého vypálili na ciele v Iráne z oblastí pri hraniciach s Irakom.

„Iracký vzdušný priestor okupuje, ovláda a kontroluje americká armáda. Záver: Spoluúčasť USA na tomto zločine je istá," píše sa v príspevku.

Generálny štát iránskej armády informoval, že izraelské stíhačky nevstúpili do iránskeho vzdušného priestoru a rakety dlhého vypálili na ciele v Iráne z oblastí pri hraniciach s Irakom. Podľa armády poškodené boli iba radarové systémy.

„Vďaka včasnej reakcii protivzdušnej obrany spôsobili útoky obmedzené škody a bolo poškodených niekoľko radarových systémov," uviedol generálny štáb vo vyhlásení prečítanom v štátnej televízii.

Podľa vyhlásenia sa podarilo zlikvidovať veľké množstvo rakiet „a nepriateľským lietadlám bolo zabránené vstúpiť do vzdušného priestoru krajiny". Izraelské lietadlá odpálili iba malý počet rakiet dlhého doletu zo vzdušného priestor susedného Iraku, ktorý strážia USA.

Vo vyhlásení sa tiež konštatuje, že „aj keď si Irán vyhradzuje svoje zákonné a legitímne právo reagovať vo vhodnom okamihu, prioritu má trvalé prímerie v Pásme Gazy a Libanone".

Izraelská armáda podnikla v noci na sobotu útoky na vojenské ciele v Iráne. Útočila v troch vlnách, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu už ukončila.

Agentúra IRNA s odvolaním sa na oznámenie armády v sobotu večer uviedla, že počet obetí izraelských útokov na vojenské základne v Iráne sa zvýšil z dvoch na štyri.

(tasr, afp)

  |  

Rusi môžu mať s integráciou severokórejskych vojakov problémy

Ako uvádza ukrajinská vojenská rozviedka (HUR), každý prekladateľ by mal obsluhovať skupinu tridsiatich vojakov, no ruskí vojaci pochybujú o efektivite tejto taktiky.

Rádiová komunikácia, ktorú zachytila rozviedka, odhalila rozporuplné názory a frustráciu na ruskej strane, referuje Kyjiv Post.

„Jeden prekladateľ na 30 ľudí. Jediná vec, ktorej nerozumiem, je, kde vziať našich troch ľudí,“ povedal. Ďalší ruský vojak označil Severokórejčanov za „Číňanov“. „Prekliati Číňania. Prišli sem a ja netuším, čo s nimi,“ posťažoval sa.

Podľa HUR sa počet severokórejských vojakov v Rusku pohybuje okolo 12-tisíc, medzi nimi je 500 dôstojníkov a traja generáli.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil toto nasadenie za eskaláciu konfliktu a vyzval západných spojencov na rozhodnú reakciu.

(mm)

  |  

Únia po izraelských útokoch vyzvala na zdržanlivosť

EÚ vyzvala na upokojenie situácie a uviedla, že útoky sa uskutočnili v čase „vážneho a rastúceho regionálneho napätia".

Izrael v noci na sobotu podnikol útoky na vojenské zariadenia v Iráne. Podľa izraelskej armády išlo o odvetu za útok Iránu, ktorý začiatkom mesiaca vypálil na Izrael takmer 200 rakiet.

„Nebezpečný cyklus útokov a odvetných úderov môže spôsobiť ďalšie rozšírenie regionálneho konfliktu," uviedla EÚ vo svojom vyhlásení. „Hoci EÚ uznáva právo Izraela na sebaobranu, vyzýva všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a zabránili nekontrolovateľnej eskalácii, ktorá nie je v záujme nikoho," dodal euroblok.     

„EÚ je naďalej plne odhodlaná znížiť napätie a prispieť k deeskalácii a za týmto účelom zostáva v úzkom kontakte so všetkými príslušnými aktérmi," vyhlásila.

Irán pohrozil odvetou za sobotňajší útok, pri ktorom zahynuli dvaja vojaci. Izrael však varoval, že Irán „zaplatí vysokú cenu" v prípade, že bude reagovať na útoky.

Znepokojenie nad eskaláciou násilia na Blízkom východe vyjadril aj generálny tajomník OSN António Guterres. Šéf OSN "naliehavo opakuje svoju výzvu všetkým stranám, aby zastavili všetky vojenské akcie vrátane akcií v Pásme Gazy a Libanone," uviedol vo vyhlásení Guterresov hovorca Stéphane Dujarric. Dodal, že generálny tajomník vyzýva na maximálne úsilie s cieľom zabrániť vypuknutiu regionálnej vojny a návrat na diplomatickú cestu.

(tasr, afp)