Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Holandsko plánuje deportácie Sýrčanov, no čelí kritike za ohrozenie ich bezpečnosti

Holandská vláda predstavila návrhy na vysťahovanie utečencov do častí Sýrie, ktoré by boli vyhlásené za bezpečné.

Rozhodnutie však vzbudilo obavy medzi ľudskoprávnymi organizáciami, ako aj medzi OSN, ktorá upozorňuje na bezpečnostné riziká pre vrátených utečencov. Podľa ministerstva zahraničných vecí Holandska sa pripravuje aktualizovaná správa o bezpečnosti v Sýrii, ktorá má byť dokončená do konca roka a bude určovať nové kritériá pre deportácie, informuje web NL Times.

Holandský premiér Dick Schoof zdôraznil, že utečenci nebudú vrátení do nebezpečných oblastí, pretože vláda očakáva, že sa postupne niektoré časti Sýrie stanú bezpečnými. 

Ľudskoprávne organizácie, vrátane Amnesty International, považujú tento plán za „neľudský a potenciálne nebezpečný“, keďže sa obávajú, že navrátení utečenci môžu čeliť prenasledovaniu či násiliu. Holandsko sa inšpirovalo aj podobnými opatreniami v iných európskych krajinách ako Rakúsko a Taliansko, ktoré tiež zvažujú deportácie do Sýrie.

(mm)

Minúta  |  

Gruzínska opozícia žiada opakovanie volieb pod dohľadom úradu zo zahraničia

Na zhromaždení, ktoré opozícia zvolala na pondelok večer do centra Tbilisi, to vyhlásil Giorgi Vašadze, jeden z lídrov strany Jednota-Národné hnutie.

Opakované voľby by sa mali podľa Vašadzeho konať pod dohľadom medzinárodnej volebnej autority.

Na výzvu proeurópskej opozície prišli pred budovu parlamentu v centre Tbilisi vyše 15-tisíc ľudí, aby protestovali proti výsledkom sobotňajších parlamentných volieb, ktoré považujú za sfalšované.

Vašadze v príhovore vyhlásil, že opozícia a jej prívrženci považujú sobotňajšie voľby za nelegitímne. Informoval, že opozícia bude bojkotovať parlament, ktorý vzišiel z týchto volieb, a odmieta všetky poslanecké mandáty.

Deklaroval, že opozícia je odhodlaná „bojovať, kým nevyhráme, a sľubujeme, že vyhráme".

Opätovné konanie parlamentných volieb označil za „veľmi špecifickú požiadavku", pričom zdôraznil, že ich „musí usporiadať medzinárodná ustanovizeň" špecializujúca sa na volebný proces.

Vašadze tiež uviedol, že opozícia nemieni viesť žiadne rokovania s deklarovaným víťazom volieb, doteraz vládnucou stranou Gruzínsky sen. Doplnil, že akékoľvek „rokovania a dohody sa budú týkať jedine opakovaných volieb".

Zhromaždeným sa prihovorila aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová. Informovala, že hovorila so západnými lídrami, s ktorými sa zhodli, že parlamentné voľby v Gruzínsku boli nelegitímne.

„Budeme bojovať, aby sme ochránili vaše ústavné právo voliť. Teraz nie je čas na pesimizmus. Teraz je dôležité pokojne a so zdvihnutými hlavami brániť svoje hlasy," zdôraznila prezidentka.

Prisľúbila zhromaždeným, že bude po ich boku „až do konca tejto európskej cesty a kým sa nedostaneme k dverám Európy, čo nie je len náš sen, ale naša realita a budúcnosť". „Nemáme inú alternatívu," zdôraznila.

Gruzínske médiá i spravodajský web Echo Kavkaza predtým uviedli, že demonštranti s vlajkami Gruzínska a EÚ vypískali kolónu áut s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý v pondelok pricestoval na návštevu Tbilisi, keď odchádzala spred hotela Marriott na Rustaveliho triede.

Gruzínske médiá pripomenuli, že Viktor Orbán sa stal prvým a jediným západným lídrom, ktorý zablahoželal vládnej strane Gruzínsky sen k víťazstvu.

Ako napísala agentúra Reuters, maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý Orbána v Tbilisi sprevádza, v pondelok na sociálnej sieti napísal, že výsledok volieb v Gruzínsku je pre liberálov „škaredou porážkou".

(tasr, echo kavkaza)

Minúta  |  

Po sčítaní takmer všetkých hlasov už Bulharsko pozná víťaza volieb

Stredopravicová strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) konzervatívneho expremiéra Bojka Borisova zjavne zvíťazila v nedeľných predčasných parlamentných voľbách, ktoré boli už siedmimi za necelé štyri roky.

Vyplýva to z takmer konečných výsledkov, ktoré zverejnila tamojšia ústredná volebná komisia.

Sčítaných bolo už 99,7 percenta z odovzdaných hlasov. GERB získala 26,4 percenta, za ňou s rozdielom až 12 percentuálnych bodov skončila prozápadná reformistická koalícia Pokračujeme v zmene - Demokratické Bulharsko. Tretia je ultranacionalistická, populistická a prorusky orientovaná strana Obnova, ktorej pripadá 13,38 percenta hlasov.

Potrebnú štvorpercentnú hranicu na získanie kresiel v 240-člennom jednokomorovom parlamente prekonalo zrejme ešte ďalších päť až šesť strán, celkovo by tak v novom parlamente mohlo zasadnúť až deväť zoskupení. O štyroch najmenších z nich píše AP ako o populistických a proruských stranách.

AP však upozorňuje, že môže trvať ešte aj niekoľko dní, kým komisia ohlási oficiálne výsledky. Ak sa potvrdia uvedené čísla, Borisov získa mandát na zostavenie novej vlády, ktorá by tak mohla byť už jeho štvrtou.

Borisov označil víťazstvo svojej strany za "kategorické" a nateraz signalizoval, že je pripravený robiť kompromisy pri zostavení vlády a rokovať so všetkými stranami, ktoré sa do parlamentu prebojovali, okrem Obnovy. Podľa AP ho však zrejme čakajú neľahké rozhovory, výsledky volieb sa totiž veľmi nelíšia od šiestich predchádzajúcich hlasovaní a nový parlament bude veľmi roztrieštený. Analytici nevylučujú ani prípadné konanie ďalších volieb.

Siedme parlamentné voľby za necelé štyri roky boli vyvolané tým, že bulharské politické strany sa po patových voľbách, ktoré sa konali 9. júna paralelne s voľbami do Európskeho parlamentu, nedohodli na zostavení koaličnej vlády. Júnové voľby zasa vyvolal marcový rozpad tzv. neformálnej koalície pozostávajúcej z GERB, Zväzu demokratických síl (SDS) a PP-DB.

Obe aliancie, GERB-SDS a PP-DB, sú síce orientované pro-európsky aj pro-podnikateľsky, sužuje ich však množstvo vzájomných sporov a osobná rivalita. Po júnových voľbách sa vládu nepodarilo zostaviť ani jednej z nich.

(tasr, ap, bpa)

Minúta  |  

Biden už odvolil. Hlas odovzdal Harrisovej

Americký prezident Joe Biden hlasoval predčasne vo svojom domovskom štáte Delaware.

Pred novinármi sa vyjadril, že je presvedčený o jej víťazstve, informovala americká spravodajská stanica.

Podobne ako Biden, ktorý sa v júli vzdal svojej kandidatúry a odstúpil z boja o svoje znovuzvolenie, hlasujú predčasne aj mnohí voliči v USA. Oficiálnym dňom volieb je budúci utorok - 5. novembra.

Okrem Kamaly Harrisovej sa o prezidentský úrad uchádza aj republikánsky kandidát Donald Trump. Okrem týchto najsilnejších kandidátov o priazeň voličov bojujú aj Jill Steinová a Chase Oliver, ako i napr. Cornel West či Claudia De La Cruz.

Všetci kandidáti vstupujú dnes do posledného úplného týždňa kampane prezidentských volieb roku 2024.

Očakáva sa, že kľúčovým podujatím Harrisovej kampane bude príhovor v utorok večer vo Washingtone - na mieste, kde sa 6. januára 2021 zhromaždili Trumpovi stúpenci, ktorí neskôr vzali útokom Kapitol USA. V stredu bude kampaňovať v Severnej Karolíne, Pensylvánii a Wisconsine a vo štvrtok budú nasledovať zhromaždenia v Nevade a Arizone.

Trump po svojom nedeľňajšom zhromaždení v Madison Square Garden, ktoré bolo plné urážok, v pondelok zamieri do štátu Georgia - považovaného za rozhodujúci na jeho ceste k víťazstvu -, kde prednesie prejav na summite viery, po ktorom bude nasledovať večerné zhromaždenie v Atlante. Trump sa v najbližších dňoch chystá na kampaň v štátoch Pensylvánia a Wisconsin, doplnila CNN.

(tasr, cnn)

Minúta  |  

Von der Leyenová vyzvala na prešetrenie nezrovnalostí pri voľbách v Gruzínsku

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová trvá na tom, že Gruzínci „majú právo vedieť, čo sa stalo".

„Ľudia v Gruzínsku sa už mnoho rokov usilujú a bojujú za demokraciu. Majú právo vedieť, čo sa tento víkend stalo. A majú právo na to, aby sa volebné nezrovnalosti vyšetrili rýchlo, transparentne a nezávisle," povedala Ursula von der Leyenová počas prejavu na belgickej univerzite College of Europe v meste Bruggy.

Na prešetrenie nezrovnalostí okolo hlasovania vyzval v nedeľu gruzínske úrady aj predseda Európskej rady Charles Michel. Nezrovnalosti, na ktoré poukázala predbežná správa medzinárodných pozorovateľov, je podľa jeho slov potrebné „riešiť a objasniť".

Medzinárodní pozorovatelia vyjadrili znepokojenie z prípadov zastrašovania voličov, fyzických útokov voči nim, kupovania hlasov či prípadov viacnásobného hlasovania, oznámila v nedeľu Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Pozorovatelia vyzvali na prešetrenie takýchto incidentov a zároveň naliehali na ďalšie demokratické reformy v krajine.

Podľa oficiálnych výsledkov vo voľbách zvíťazila strana Gruzínsky sen so ziskom 54 percent hlasov. Opozícia na čele s prozápadne orientovanou prezidentkou Salome Zurabišviliovou výsledky volieb spochybňuje a taktiež upozorňuje na nezrovnalosti a viaceré incidenty počas volebného dňa.

Prezidentka už skôr obvinila Moskvu, že stojí za volebnými podvodmi v Gruzínsku. Podľa nej sú súčasťou „ruskej špeciálnej operácie" a vyzvala občanov, aby vyšli do ulíc. Kremeľ jej obvinenia odmieta a zo zasahovania do volieb obviňuje Západ. Niektoré opozičné strany vyzvali na opakovanie volieb a uviedli, že ich zvolení poslanci si neprevezmú mandáty.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Ukrajinskí piloti v začiatkoch vojny útočili na ruskú vojenskú infraštruktúru

Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat odhalil, že ukrajinské lietadlá v prvých týždňoch ruskej invázie podnikali misie zamerané na vojenské ciele v Rusku.

Cieľom bolo narušiť ruskú ofenzívu a zničiť logistické trasy smerujúce k Ukrajine. 

Ukrajinskí piloti prenikali cez ruskú protivzdušnú obranu a zničili množstvo ruských jednotiek a obrnených vozidiel, čím výrazne prispeli k víťazstvu v boji o Kyjev. Ihnat však spomenul, že tieto operácie boli sprevádzané veľkými stratami medzi pilotmi, referuje Ukrajinská pravda.

Momentálne sa ukrajinské letectvo sústreďuje na používanie a efektívne nasadenie západných zbraní v kľúčových strategických misiách.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.