Preskočiť na obsah
  |  

Počet a obsah preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov sa meniť nebude

Národná rada v utorok odmietla opozičný návrh novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia.

Do parlamentu ju predložili Peter Stachura a František Majerský (obaja KDH), ktorí ňou chceli odstrániť neprimeranú frekvenciu preventívnych prehliadok aj tolerovanie duplicitných vyšetrení.

„Súčasný systém preventívnych prehliadok hradených z verejného zdravotného poistenia, ktorý zahŕňa široké spektrum vyšetrení vo vysokej periodicite, od 18 rokov každé dva roky, sa neodráža na zlepšení zdravotného stavu našej populácie. Časté preventívne prehliadky predovšetkým mladých zdravých ľudí do 35 rokov neprinášajú pre pacientov zásadný benefit," skonštatovali predkladatelia.

Navrhli preto okrem iného redukciu počtu prehliadok pri deťoch do jedného roka života na šesť a pri deťoch do 18 rokov na 14. Zmeniť plánovali tiež frekvenciu preventívnych prehliadok dospelých.

Chceli presadiť, aby sa pri osobách do 35 rokov vykonávali každých šesť rokov a pri ľuďoch nad 35 rokov každé tri roky. Navrhli tiež vypustiť viaceré výkony z obsahu preventívnej prehliadky.

(tasr)

  |  

Parlament vzal na vedomie správy ombudsmana aj detského komisára

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský porušenie základných práv a slobôd konštatoval za rok 2023 v 67 podnetoch, pričom vybavil dovedna 1902 podaní.

"Vybavovanie podnetov bolo poznačené potrebou vysporiadať sa prioritne s podnetmi, ktoré právnici a právničky preskúmali, zanalyzovali a pripravili na schválenie ešte v roku 2022, počas ôsmich mesiacov bez obsadenej funkcie verejného ochrancu práv. Na celkový objem vybavených podnetov mali podstatný vplyv aj ďalšie skutočnosti organizačno-technického, ako aj odborného charakteru. Najvýznamnejší vplyv mala, a do budúcnosti ešte bude mať, určitá zmena v politike presadzovania práv a slobôd, dôraz na prijímanie systémových zmien a opatrení, vyššia miera zapájania sa do medzirezortného legislatívneho procesu, zefektívnenie spolupráce s inými subjektmi a podstatne výraznejšia aktivita vo vzťahu k Národnej rade," poznamenal ombudsman v správe.

Verejný ochranca práv tiež uviedol, že v roku 2023 navrhol 50 systémových opatrení vo vzťahu k ôsmim rezortom. Pozitívny posun eviduje vo viacerých oblastiach. V správe zdôraznil potrebu jeho úradu v rámci deľby moci, poukázal aj na konkrétne prípady pomoci či dohliadania na dodržiavanie práv ľudí. Za osobitne dôležité označil aj poskytovanie pomoci zraniteľným skupinám.

"Vnímam to najmä v oblasti uplatňovania sociálnych práv, kde pochybenie v rozhodovaní, ale aj nekonanie orgánu, majú priamy dosah na schopnosť človeka zabezpečovať si základné životné potreby," skonštatoval v správe.

Komisár pre deti Jozef Mikloško vlani evidoval 406 podnetov. Z nich bolo 310 nových a 96 prenesených z minulých období. Aj jeho správu vzala Národná rada na vedomie.

Podnety sa týkali napríklad oblasti dodržiavania práv detí, ktoré sa ocitli v rodičovskom či v rovesníckom konflikte alebo sa stali obeťami fyzického, psychického násilia či šikany. Komisár riešil aj prípady fyzického násilia, sexuálneho zneužívania či zanedbávania v domácom alebo inštitucionalizovanom prostredí.

Rovnako sa podnety týkali užívania látok HHC a HHC-P. V danej oblasti komisár konal už pred podaním podnetu občanmi z vlastnej iniciatívy.

Mikloško vlani realizoval viaceré aktivity. Ako sa uvádza v odobrenej správe, opierali sa najmä o presadzovanie princípu zohľadňovania najlepšieho záujmu dieťaťa a systémový prístup k riešeniu problémov spojených s ochranou práv dieťaťa.

"Významným know-how a pracovným nástrojom komisára boli najmä výsledky výskumu názorov detí, ktorý bol dokončený na konci roka 2022 a jeho využitie v praxi prebiehalo počas celého roka 2023. Z výsledku výskumu vyplynula potreba všestrannej podpory rodín, aby mohli naplniť svoje poslanie voči deťom, potreba ochrany detí pred rozpadom rodiny, pred chudobou a stratou bývania, násilím a šikanovaním, osobitne v online priestore, ale tiež pred psychickými problémami," uvádza sa v správe.

(tasr)

  |  

Rusko údajne skúšalo sabotážne útoky na lietadlá smerujúce na Západ

Spravodajské zdroje sa domnievajú, že organizovanie tejto sabotáže má na svedomí ruské Hlavné spravodajské riaditeľstvo (GRU), ktoré spadá pod ruské ministerstvo obrany.

Ako uvádza web Moscow Times, západné spravodajské agentúry podozrievajú Rusko z prípravy podpaľačských útokov na palube nákladných a osobných lietadiel smerujúcich do Spojených štátov a Kanady.

Podľa zdrojov pre The Wall Street Journal (WSJ) realizovali testovacie pokusy o takéto útoky v júli tohto roku v logistických skladoch DHL v Spojenom kráľovstve a Nemecku, kde začali horieť zásielky. Požiare, ktoré vznikli v distribučnom sklade v Birminghame a na letisku v Lipsku, boli zrejme pokusmi otestovať spôsob, ako by sa podobné zariadenia mohli vznietiť na palube lietadiel smerujúcich do Severnej Ameriky.

Poľská národná prokuratúra uviedla, že ruské spravodajské služby údajne skúmali, ako by takéto zásielky mohli byť prepašované do USA a Kanady.

Zdroje tvrdia, že v skladoch vzplanuli elektrické masážne prístroje, ktoré obsahovali horľavú látku na báze horčíka. Tento materiál by po vzplanutí predstavoval vážny problém, keďže horľavý horčík sa nedá účinne uhasiť bežnými hasiacimi systémami, ktoré sú na palubách lietadiel dostupné. Podľa odborníkov by lietadlo muselo núdzovo pristáť, čo by bolo mimoriadne náročné nad oceánom.

Spravodajské zdroje pre WSJ uviedli, že nemajú potvrdené, či Kremeľ schválil tieto operácie GRU. Takéto sabotáže by v prípade leteckej havárie mohli viesť k vážnej eskalácii konfliktu medzi Ruskom a Západom.

Britský Národný protiteroristický úrad prípad v Spojenom kráľovstve intenzívne vyšetruje. Úrady sa obávajú možného zapojenia ruských špiónov do spomínaných incidentov v Birminghame a Lipsku.

Európski predstavitelia sa obávajú nárastu sabotážnych aktivít ruských spravodajských služieb. Šéf nemeckej federálnej spravodajskej služby Bruno Kahl dokonca naznačil, že by sa v prípade eskalácie hybridných operácií zo strany Ruska a USA mohlo diskutovať o využití doložky kolektívnej obrany NATO.

(lup)

  |  

Filipíny nariadili evakuáciu, tajfún môže ohroziť až 24 miliónov ľudí

Filipínske úrady v očakávaní tajfúnu Jin-sing, ktorý by mal zasiahnuť pevninu v noci zo štvrtka na piatok, nariadili v odľahlejších oblastiach preventívnu evakuáciu obyvateľov, keďže záchranári by tam v prípade potreby neboli schopní zasiahnuť.

Úrady zároveň zabezpečujú zásoby potravín a z priehrad v predstihu vypúšťajú vodu. V pohotovosti sú v prípade potreby aj vojaci.

V súčasnosti sa tajfún nachádza 380 kilometrov od hlavného filipínskeho ostrova Luzon. Aktuálne ho sprevádza vietor s rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu. Podľa miestnej civilnej obrany tajfún priamo zasiahne do životov približne 24 miliónov ľudí.

Jin-sing je už treťou silnou tropickou búrkou, ktorá počas necelého mesiaca ohrozuje Filipíny. Luzon zasiahla v uplynulých týždňoch tropická búrka Trami aj supertajfún Kchang-žuej. Zahynulo pri nich dovedna 151 ľudí a ďalších 21 osôb je naďalej nezvestných.

(tasr)

  |  

Ukrajinci sa prvýkrát stretli v boji so severokórejskými vojakmi, tvrdí ukrajinský minister

Šéf ukrajinského rezortu obrany Rustom Umerov uviedol, že išlo o "menšie" stretnutie, avšak nešpecifikoval, kde a kedy k nemu presne došlo.

Podľa portálu České noviny to Umerov oznámil počas rozhovoru pre juhokórejskú televíziu KBS. Podľa ministra by tento incident mohol znamenať začiatok priamej vojenskej účasti KĽDR vo vojne na Ukrajine. Doteraz sa objavovali len správy o podpore Ruska zo strany KĽDR, najmä formou dodávok zbraní a munície.

Súčasne s touto informáciou médiá uvádzajú, že ruské jednotky na východe Ukrajiny obsadili ďalšiu dedinu. Ukrajinská obrana však v reakcii informovala o zostrelení 48 ruských dronov, z ktorých viaceré sa zrútili.

(lup)

  |  

Exminister Krajčí je na strane lekárov. Plánuje predložiť návrh, ktorý im má pomôcť

Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (hnutie Slovensko) tvrdí, že Robert Fico (Smer) je už rok vo vláde, avšak zdravotníci a zdravotníctvo nie sú jeho prioritou.

„Premiér Fico sa tvári, že sa ho to netýka a že to má riešiť minister. Z obdobia v roku 2022, keď podobnú krízu riešila Hegerova vláda, mal plné ústa toho, že krízy má riešiť premiér, že krízu má riešiť prezidentka a všetci sú ticho, čo, samozrejme, pravda nebola. A teraz sa skrýva za svojho ministra, ktorý je, mimochodom, na svojej pozícii chvíľu," zhodnotil Krajčí aktuálnu krízu v zdravotníctve s tým, že sa vôbec nevie, čo minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) predtým v tomto rezorte robil.

Plán B neexistuje

Upozornil, že kým bol Fico v opozícii, žiadal pre atestovaného lekára s 30-ročnou praxou 6 149 eur, pričom v súčasnosti im núka o 1 396 eur menej. Pri neatestovanom lekárovi so štvorročnou praxou požadoval z opozičného kresla 2 717 eur základný plat, teraz im ponúka plat nižší o 552 eur.

„Minister Šaško sa síce tvári, že má situáciu pod kontrolou a pripravuje sa na plán B, no ten neexistuje. Presvedčili sme sa o tom aj v roku 2022, jediným riešením je dohoda s lekármi. V opačnom prípade už pred Vianocami skolabujú kľúčové oddelenia v nemocniciach," vyhlásil s dôvetkom, že lekári chcú len dodržiavanie dohôd.

Neopomenul, že z roku 2022, keď so zdravotníkmi uzavreli dohody, im pracovné zmluvy garantujú takmer desaťpercentné navýšenie mzdy aj v ďalšom roku. „Majú sľúbené viac v pracovných zmluvách, ako im chce súčasná vláda pridať na budúci rok," konkretizoval Krajčí.

Na utorkové rokovanie výboru majú pripravený aj pozmeňujúci návrh, keďže predpokladajú, že návrh o platoch v rámci konsolidácie - prejednávaný v skrátenom legislatívnom konaní - bude "vládna koalícia chcieť v utorok posunúť veľmi rýchlo ďalej".

Takzvaným "pozmeňovákom" budú chcieť vrátiť koeficienty, a teda aby platil zákon, ktorý platil doteraz. „Sme aj za to, aby sa ďalej rokovalo s lekármi a plnilo sa memorandum. Lekárom nejde o peniaze, skôr ohrozujú svoje výplaty, ale o to, aby sa menil charakter zdravotníctva, v ktorom máme našliapnuté veľmi zle," uzavrel.

Nechcú výpovede

„Pán minister ani vláda nás zatiaľ neoslovili, napriek tomu, že od začiatku hovoríme, že chceme problémy riešiť za rokovacím stolom a nie výpoveďami. Podceňovaním ani útokmi túto krízu ministerstvo ani vláda nevyrieši," skonštatoval šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský v pondelok s tým, že evidujú už 3 200 výpovedí lekárov.

Lekári podľa jeho slov žiadajú len to, aby vláda konečne riešila kolabujúce zdravotníctvo, „ktoré na Slovensku neslúži pacientom, ale finančným skupinám“.

Rezort zdravotníctva na margo aktuálnej situácie uviedol, že rokovania so zástupcami LOZ budú pokračovať. „Ministerstvo zdravotníctva bude o nich včas informovať," doplnili z komunikačného oddelenia ministerstva.

Lekári z nemocníc po celom Slovensku minulý týždeň začali podávať výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Sú ochotní ďalej rokovať a výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s LOZ podpísal vtedajší vládny kabinet.

Zároveň žiadajú, aby vláda verejne deklarovala, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Minister Šaško potvrdil, že táto téma momentálne nie je na stola a je pripravený s lekármi rokovať ďalej. Verí, že otázka rastu platov lekárov nebude prekážkou pri hľadaní dohody.

(max)