Preskočiť na obsah
  |  

Tisíce demonštrantov žiadajú zadržanie osôb zodpovedných za zrútenie strechy v Novom Sade

Opoziční aktivisti vyšli v pondelok večer do ulíc Belehradu aj napriek dažďu.

Demonštranti vyjadrili svoju frustráciu z toho, že v súvislosti so zmienenou tragédiou nebol nikto zadržaný či vyšetrovaný, pričom z incidentu obviňovali nedbanlivosť a korupciu úradov. Žiadali aj odstúpenie srbského premiéra Miloša Vučeviča.

Nešťastie v Novom Sade sa stalo 1. novembra, keď sa náhle zrútila časť strechy pri vchode do železničnej stanice, pričom zahynulo 14 ľudí, vrátane detí, a traja ďalší boli vážne zranení. Zmienenú stanicu v rekonštruovali v rokoch 2021 a 2022, pričom s menšími stavebnými prácami tam pokračovali až do júla tohto roka.

"Toto nebola nehoda... Zabila ich korupcia, zločin, nezverejnené zmluvy, nedbalosť a chamtivosť," povedal z pódia právnik Jovan Rajič. "Preto sme tu všetci, aby sme žiadali zodpovednosť a spravodlivosť," dodal.

Demonštranti plánovali odovzdať prezidentovi Aleksandrovi Vučičovi svoje požiadavky, vrátane demisie premiéra Miloša Vučeviča a starostu Nového Sadu Milana Djuriča. Prezidentský palác bol však zamknutý a obohnaný políciou, preto vyhlásili, že svoje požiadavky vrátane zverejnenia tajných zmlúv o rekonštrukcii železničnej stanice odovzdajú parlamentu. Dodal, že ak ich požiadavkám nevyhovie, bude opozícia v parlamente iniciovať hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde.

V reakcii na nešťastie už minulý týždeň odstúpil srbský minister dopravy a výstavby Goran Vesič, protesty v krajine však aj napriek tomu pokračovali aj v ostatných dňoch, píše agentúra AFP. V Novom Sade vyšlo v piatok do ulíc približne 20-tisíc ľudí. Demonštráciu však poznačili násilnosti, štrnásť ľudí zadržali pre obvinenia z útoku na tamojšiu radnicu, rozbíjania okien či hádzania zápalných predmetov.

Premiér Vučevič obvinil opozíciu zo "zneužívania tragédie" a tiež z toho, že chce v krajine "prevziať moc bez volieb". Zároveň avizoval, že v nadchádzajúcich dňoch dôjde k ďalšiemu vyvodeniu zodpovednosti, respektíve rezignáciám. "Čo sa stalo, je strašné a nemôžeme to len tak ignorovať. Je zrejmé, že došlo k zlyhaniam," dodal.

(tasr)

  |  

Americká armáda zaútočila v Sýrii na deväť cieľov Iránom podporovaných skupín

Príslušníci armády Spojených štátov tak reagovali na útoky na americké jednotky v krajine.

"Tieto údery znížia schopnosť Iránom podporovaných skupín plánovať a uskutočňovať budúce útoky na americké a koaličné sily," uviedlo Centrálne velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v príspevku na sociálnej sieti. Nešpecifikovalo však, ktoré skupiny boli terčom útokov.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) informovalo, že pri útokoch prišli o život štyria členovia proiránskych skupín.

Spojené štáty majú v Sýrii asi 900 vojakov v rámci medzinárodnej koalície založenej na boj proti teroristickej organizácii Islamský štát. Od vypuknutia vojny v Pásme Gazy proiránske skupiny viackrát podnikli útoky proti americkým silám v Iraku a Sýrii. Odôvodnili to tým, že USA podporujú Izrael, pripomína AFP.

(tasr)

  |  

Trump si vybral poradcu pre národnú bezpečnosť a zrejme aj šéfa zahraničia

Donald Trump si za svojho poradcu pre národnú bezpečnosť vybral republikánskeho kongresmana Mikea Waltza, napísali agentúry Reuters, AP a americký denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Waltz (50), ktorý v minulosti slúžil v Národnej garde USA ako plukovník, je kritikom aktivít Číny v Ázii a Tichomorí a je zástancom toho, aby boli Spojené štáty pripravené na prípadný konflikt v indicko-tichomorskom regióne.

Poradca pre národnú bezpečnosť je dôležitá funkcia, ktorá si nevyžaduje potvrdenie Senátom USA, vysvetľuje Reuters. Waltz bude v prípade vymenovania zodpovedný za informovanie prezidenta o kľúčových otázkach národnej bezpečnosti a za koordináciu s rôznymi agentúrami.

Nový poradca kritizoval administratívu prezidenta USA Joea Bidena za chaotické stiahnutie vojakov z Afganistanu v roku 2021 a verejne chválil Trumpove zahraničnopolitické názory. Po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 Waltz spočiatku vyzýval Bidenovu administratívu, aby Ukrajine poskytla viac vojenskej pomoci. V októbri však povedal, že je potrebné prehodnotiť ciele Spojených štátov na Ukrajine. Rovnako ocenil, že Trump tlačí na členské krajiny NATO, aby vynakladali viac prostriedkov na obranu, pripomína Reuters.

Za ministra zahraničných vecí si zasa Trump pravdepodobne zvolí senátora za štát Florida Marca Rubia. Napísal to v noci na utorok denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na tri nemenované zdroje oboznámené so záležitosťou.

Zdroje pre denník povedali, že rozhodnutie v tejto veci ešte nie je konečné. Rubio bol počas uplynulých dní neustále označovaný za jedného z favoritov na post šéfa americkej diplomacie spolu s bývalým americkým veľvyslancom v Nemecku Richardom Grenellom. "Vždy som mal záujem slúžiť tejto krajine," povedal senátor minulý týždeň pre televíziu CNN v reakcii na otázku o možnej funkcii v Trumpovej administratíve.

Rubio sa narodil v roku 1971 v Miami, jeho rodičia emigrovali na Floridu z Kuby. V roku 2016 bol Trumpovým súperom v boji o nomináciu Republikánskej strany do prezidentských volieb. Novozvoleného prezidenta vtedy označil za podvodníka a "najvulgárnejšieho človeka, ktorý sa kedy uchádzal o prezidentský úrad", pripomína AFP.

Rubio v uplynulých rokoch presadzoval tvrdú zahraničnú politiku voči geopolitickým nepriateľom USA vrátane Číny, Iránu a Kuby.

(tasr)

  |  

Severná Kórea ratifikovala obrannú zmluvu o vzájomnej vojenskej pomoci s Ruskom

Ruský prezident túto dohodu v júni označil za "prelomový dokument".

Dekrét o ratifikácii obranného paktu podpísal v pondelok severokórejský vodca Kim Čong-un, napísala agentúra KCNA. "Zmluva nadobudne platnosť dňom, keď si obe strany vymenia ratifikačné listiny," dodala.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa agentúry Reuters minulý týždeň podpísal zákon, ktorým ratifikoval obrannú zmluvu s KĽDR. S ratifikáciou predtým súhlasili obe komory ruského parlamentu.

Putin a Kim v podpísali v júni tohto roku dohodu o komplexnom strategickom partnerstve. Dohoda okrem vzájomného poskytnutia vojenskej pomoci v prípade napadnutia jednej zo strán zahŕňa aj spoluprácu v oblasti jadrovej energie, výskumu vesmíru či energetickej bezpečnosti.

Spojené štáty, Južná Kórea a Ukrajina informovali, že v Rusku sa nachádza viac ako 10-tisíc severokórejských vojakov. Washington a Kyjev tvrdia, že časť z nich sa zapojila do bojov v ruskej Kurskej oblasti, ktorej časť od augusta kontrolujú ukrajinské jednotky.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň povedal, že boje ukrajinských ozbrojených síl so severokórejskými vojakmi bojujúcimi na strane Ruska otvorili cestu k ďalšej nestabilite vo svete.

(tasr)

  |  

Sovietske tanky zapožičané z múzeí Nemci používali na výcvik Ukrajincov

Inštruktori zo 17 krajín vycvičili v Nemecku približne 18-tisíc ukrajinských vojakov na obsluhu špičkových tankov a presných systémov protivzdušnej obrany a svoje zručnosti odovzdali aj ostreľovačom, ženistom a zdravotníkom.

Tanky, vrátane tých, ktoré boli zapožičané z múzeí, sa v Nemecku používali na výcvik ukrajinských jednotiek v taktike nástražných výbušných systémov, ktoré na bojisku používajú ruskí vojaci.

Nemecká armáda tiež vykopala zákopové systémy podľa ruských štandardov a požičala si z múzeí tanky zo sovietskej éry, aby získala praktické skúsenosti na niektorých svojich výcvikových priestoroch. „Tieto muzejné systémy sa používajú na ruskej strane a niekedy do opustenej techniky nastražia nástražné výbušné systémy,“ povedal Andreas Marlow, šéf veliteľstva špeciálneho výcviku EÚ neďaleko Berlína.

„Poskytnutie takýchto vozidiel pri výcviku uľahčuje demonštrovať, kde treba byť opatrný, aby ste sa uistili, že nespôsobíte výbuch, ak ich nájdete na bojisku a otvoríte dvere,“ dodal.

(mja)

  |  

Nepokoje v ilavskej väznici. Za dva dni sa tam stali dva incidenty

Príslušníci väzenskej a justičnej stráže museli zasahovať proti odsúdeným. Bitku na dvore v jeden deň vystriedala o 24 hodín agresivita takmer dvoch desiatok väzňov, ktorí demolovali celu.

Rušný záver minulého týždňa v ilavskej väznici odštartovala 7. novembra bitka odsúdených. Pustili sa do seba dvaja väzni, ku ktorým sa pridali ďalší štyria. 

Tento konflikt sa podľa generálneho riaditeľstva podarilo príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže uhasiť bez použitia donucovacích prostriedkov. To však ešte netušili, čo ich čaká na druhý deň. 

Vášne sa rozhoreli opäť, tentokrát vo väčšom meradle. Podľa zdrojov z prostredia väznice všetko sa údajne začalo kontrolou odsúdených zameranou na nelegálne veci, napríklad rôzne tabletky, ktoré sa väzňom podarilo dostať dnu. 

Tá mala byť v dvoch celách so stredným stupňom stráženia. Po nej sa v jednej cele, kde je umiestnených 19 odsúdených, rozbehli nepokoje. Podľa vyjadrenia z generálneho riaditeľstva spozoroval službukonajúci príslušník búchanie na mreže a vykrikovanie. „Po kontrole situácie zistil, že odsúdení zároveň ničia zariadenie cely,“ uviedla Anna Bečková Ragasová, hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Zdroje hovoria, že väzni mali byť agresívni. Padali slovné vyhrážky. Jedného z príslušníkov sa údajne pokúsili napadnúť a vtiahnuť ho dnu ako nejakého rukojemníka. Túto informáciu však z prostredia väznice oficiálne nepotvrdili. „Údajné branie rukojemníka sa ani v jednom prípade nezakladá na pravde,“ vyhlásila Bečková Ragasová.

Faktom je, že nepokoje na cele s takmer dvoma desiatkami odsúdených musel vyriešiť až zásah. „Po márnej zákonnej výzve, aby väzni upustili od svojho protiprávneho konania, bol príslušníkmi vykonaný služobný zákrok za použitia donucovacích prostriedkov,“ ozrejmila hovorkyňa.

Takto sa nakoniec podarilo situáciu upokojiť. K zraneniam na jednej či druhej strane podľa oficiálnych informácií neprišlo. Väzňov potom preubytovali v rámci ústavu, čím sa mala situácia stabilizovať.

Podľa generálneho riaditeľstva spolu tieto dve udalosti nesúvisia. Okolnosti nepokojov na cele aktuálne vyšetrujú.

(tvnoviny.sk)