Prečo bol Korec vysvätený za biskupa u Haťapkovcov

V čase najväčšieho komunistického teroru bol neskorší kardinál Ján Chryzostom Korec tajne vysvätený za biskupa prenasledovanej katolíckej cirkvi biskupom Pavlom Hnilicom v noci z 24. na 25. augusta 1951. Nie každý však vie, že to bolo v dome rodiny evanjelikov na Turčianskej 46 v Bratislave, ktorej členom bola aj neskoršia česko-slovenská a slovenská cyklistická legenda Kamil Haťapka.

Na úvod svojho článku sa musím priznať, že aj ja som donedávna patril medzi dominantnú skupinu tých, ktorí ani v najmenšom netušili, že neskorší kardinál Ján Chryzostom Korec bol tajne vysvätený za biskupa v bratislavskom dome rodiny Haťapkovcov. Vždy, keď si na to spomeniem, poviem si, že to bolo Božie riadenie dozvedieť sa o tejto významnej historickej udalosti v tú danú osudovú chvíľu.

Pri príležitosti stého výročia narodenia otca kardinála Jána Chryzostoma Korca som si z dôvodu čistej zvedavosti vypočul zo záznamu prejav premiéra Roberta Fica. Nemal som od neho žiadne veľké očakávania. Vedel som len, že premiér si vždy otca kardinála veľmi vážil. Predpokladal som preto, že z jeho úst odznejú iba pre mňa dovtedy známe veci. Na moje milé prekvapenie som sa nečakane mýlil. Predseda vlády bez akýchkoľvek okolkov vyhlásil, že Ján Chryzostom Korec bol tajne vysvätený za biskupa v dome, v ktorom býval Kamil Haťapka.

Bol to pre mňa obrovský šok. Kamila Haťapku som už vtedy takmer dva roky osobne poznal. Ako bývalý doktorand expredsedu poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany vo Federálnom zhromaždení v rokoch 1990 až 1992 a neskoršieho vysokoškolského pedagóga Pavla Hrivíka, som zbieral svedectvá všetkých dostupných žijúcich slovenských poslancov česko-slovenského zákonodarného zboru, vrátane Kamila Haťapku, ktorí 25. novembra 1992 hlasovali za ústavný zánik Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Hneď ako som sa dozvedel o týchto skutočnostiach, volal som našej legende slovenskej cyklistiky, či je to naozaj pravda. Dostal som odpoveď - áno. Zaujímavé je na tom práve to, že nikdy predtým sa Kamil Haťapka o tom pri mne nezmienil. Zrejme jeho skromnosť nemala potrebu kdekoľvek o tom hovoriť pokiaľ niekto iný neotvoril túto tému.

Budúci spoluzakladateľ demokratickej slovenskej štátnosti, poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia za Slovenskú národnú stranu Kamil Haťapka, sa začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia prvýkrát spoznal s vtedajším novokňazom Jánom Korcom. So svojou mamou v tom čas bývali v ich trojizbovom dome v bratislavskom Ružinove na Turčianskej 46. Bolo to obdobie politických procesov, ktorých obeťou bol aj jeho otec. Ako účastníka SNP ho uväznili v procese s Viliamom Žingorom. Z týchto dôvodov nemala rodina Haťapkovcov dostatok finančných prostriedkov. Preto sa jeho mama rozhodla prenajať jednu izbu. Začali hľadať nejakého podnájomníka. Po istom čase sa im prihlásil, ako spomína Kamil Haťapka, na prvý pohľad veľmi slušný pán. Zo začiatku samozrejme vôbec nevedeli, kto to v skutočnosti bol. Predstavil sa im ako Ján Korec a povedal im, že pracuje ako pomocný robotník v Tatracheme. Podľa slov cyklistickej legendy nijako nedával o sebe vedieť, že bol tajne vysväteným kňazom. Až postupne sa dozvedeli o jeho skutočnej identite. Medzi Jánom Korcom a rodinou Kamila Haťapku sa tak vytvorila vzájomná dôvera.

V čase tajnej vysviacky novokňaza Jána Korca sa Kamil Haťapka zdržiaval vo svojom dome. „V tom čase som chodil ešte do školy. Vysviacka sa konala skoro po príchode pána Korca k nám, v roku 1951. Boli sme nesmierne hrdí a poctení, že neskorší kardinál Korec bol tajne vysvätený za biskupa biskupom Pavlom Hnilicom v noci z 24. na 25. augusta 1951 práve v našom dome. A viete, čo je na tom paradoxné? Ja a moja mama sme evanjelici. Otec bol katolík. Vnímali sme to preto ako úžasnú zhodu okolností. Keďže náš otec bol väznený a Ján Korec sa v našom dome stal tajne biskupom cirkvi, ktorá bola vtedy silne prenasledovaná, prijali sme to ako zadosťučinenie. V našich očiach sme to vnímali aj ako istú formu odporu.“

Podľa Kamila Haťapku fakt, že Ján Korec bol tajne vysvätený za biskupa v dome evanjelikov vnímal ako symboliku, že katolíci a evanjelici sú rovnako Božími deťmi. O tom, či osobne poznal niektorých ľudí, ktorí navštevovali Jána Korca v jeho dome hovorí, že nie. „Ja som sa do jeho osobných záležitostí nestaral. On mal svoje vlastné kľúče a mohol si prijímať na návštevy, koho chcel.“ Prezradil tiež, že s novovysväteným biskupom Jánom Korcom mala jeho rodina veľmi dobrý vzťah. „Za ten čas, keď býval u nás a ja som bol doma, dosť často sme diskutovali o všetkom možnom. Musím povedať, že to bol veľmi múdry a sčítaný človek. Veľmi dobre sa počúvali jeho slová, ktoré ma vždy ako mladého človeka duševne povzbudili.“

V dome rodiny Haťapkovcov na Turčianskej 46 býval biskup Ján Korec takmer päť rokov. Kamil Haťapka hovorí, že po otcovom návrate z väzenia, sa po istom čase odsťahoval na neďalekú Liptovskú ulicu. „Stále sme však, keď sa dalo, udržiavali blízke kontakty, keďže ja som musel narukovať ako syn väzneného „protištátneho živla v tzv. Žingoriáde“ do Pomocného technického práporu (PTP) na Ostravsko do Bane Fučík II. v Petřvalde.“

Na svoje najpôsobivejšie osobné stretnutie s Jánom Korcom po Nežnej revolúcii spomína nasledovne: „Bolo na Bratislavskom hrade na slávnostnej recepcii počas silvestrovskej noci 1992, keď sa rodila samostatná Slovenská republika. Stále mám pred očami ako išiel hore po schodoch. Len čo ma uvidel na hornom poschodí, hlasno vykríkol: „Kamil!“ Vyšiel za mnou hore. Keď sa vymanil zo zovretia prekvapených „dám“, priskočil ku mne a objal ma. Bola to pre mňa tá najväčšia pocta, akú som mohol dostať.

Poviem vám ešte jednu zaujímavú vec. Od tohto stretnutia mi kardinál Ján Korec vykal. Predtým mi vždy, najmä ako mladému študentovi, tykal. Niekoľkokrát som ho žiadal, aby mi opäť tykal. On moju žiadosť odmietol s odôvodnením na moje vtedajšie postavenie. Povedal mi, že takto sa to patrí. Od tohto momentu som ho už ani ja neoslovoval pán Korec, ale Vaša Eminencia.“ Spomenul mi tiež, že boli spolu v nepretržitom kontakte až do jeho smrti 24. októbra 2015. „On mi často písaval. Dokonca i keď sa zdržiaval v Ríme na stretnutí kardinálov. Písaval mi aj ku každému roku, ako sa za nás všetkých modlí a ako rád spomína na Turčiansku ulicu.“

Potom ako som sa dozvedel z prejavu premiéra Roberta Fica, že Ján Korec bol tajne vysvätený za biskupa práve v dome rodiny Haťapkovcov, ma od Kamila Haťapku tiež zaujímala otázka, prečo podľa jeho názoru dodnes málo ľudí vie, že sa tento akt stal práve na Turčianskej 46 v Bratislave. Odpovedal mi nasledovne: „Nechcem špekulovať, ale zrejme môj pôvod a politické presvedčenie nespĺňajú vhodné „kritériá“, aby sa o mojom príbehu v katolíckych médiách a kruhoch hovorilo. Ale kto chce, môže si aspoň prečítať knihu Morálna autorita Slovenska (Ján Chryzostom kardinál Korec). Napísal ju pri príležitosti jubilea Jeho Eminencie kolektív autorov okolo Petra Korca. Na strane 35 mám v nej svoju spomienku pod názvom Náš podnájomník biskup Korec...“

Zaujímala ma tiež odpoveď na otázku ako vnímal kardinál Ján Chryzostom Korec, že aj jeho pričinením, ako poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia, vznikla samostatná demokratická Slovenská republika ako subjekt medzinárodného práva. „Bol nadšený, že býval u človeka, ktorý svojím hlasom poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia 25. novembra 1992 hlasoval za ústavný zánik Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Kardinál Korec miloval Slovenskú republiku a všetkých jej obyvateľov.“

Ako hrdý Slovák a kresťan si úprimne želám, aby sa konečne dozvedala slovenská verejnosť o vzťahu Jána Chryzostoma Korca s Kamilom Haťapkom a jeho rodinou. Uvedomujem si, že pre značnú časť politikov a voličov KDH je pre svoju príslušnosť k Slovenskej národnej strane v deväťdesiatich rokoch minulého storočia neprijateľný. Podľa môjho skromného názoru už však dozrel čas na to, aby po tridsiatich rokoch konečne prekonali svoje osobné animozity...

Hydepark je priestor určený na slobodnú diskusiu pre akademikov, politikov či predstaviteľov verejného života. Publikovaní názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.