Preskočiť na obsah
  |  

Pred 30 rokmi Nóri v referende rozhodli, že sa ich krajina nepripojí k EÚ

Napriek tomu sa prostredníctvom Dohody o európskom hospodárskom priestore Nórsko stalo súčasťou európskeho jednotného trhu a participuje aj na niektorých programoch EÚ bez hlasovacích práv.

Pred 30 rokmi, 28. novembra 1994, nórski voliči v referende rozhodli, že sa ich krajina nepripojí k Európskej únii (EÚ). Za vstup do EÚ hlasovalo 47,5 percenta voličov, proti bolo 52,5. Nórov analytici považovali už pred referendom za najmenej ochotných vstúpiť do EÚ.

Aj v roku 1972 väčšina Nórov odmietla vstup do vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS). Vtedy hlasovalo proti 53,5 percenta voličov a 46,5 percenta bolo za.

Začlenenie do EÚ v roku 1994 podporovali Nóri väčšinou iba v hustejšie osídlených regiónoch okolo hlavného mesta Oslo. Vo všetkých ostatných obvodoch mali prevahu odporcovia vstupu a na severe to bolo viac ako 70 percent hlasov. Za "nie" hlasovali podľa povolebných analýz zväčša ženy a prekvapujúco aj obyvatelia väčších miest.

Naopak, pre vstup do EÚ sa v tomto období rozhodli obyvatelia Švédska, Rakúska a Fínska a tieto dovtedy neutrálne štáty sa od 1. januára 1995 stali členmi EÚ.

Napriek tomu sa prostredníctvom Dohody o európskom hospodárskom priestore Nórsko stalo súčasťou európskeho jednotného trhu a participuje aj na niektorých programoch EÚ bez hlasovacích práv. Ide najmä o oblasti podnikania, životného prostredia, výskumu a vzdelávania.                 

Na oblasť spoločnej poľnohospodárskej politiky a rybolovu sa dohoda nevzťahuje, aj napriek tomu je Nórsko pre EÚ najväčší dodávateľ rýb. Na politike a ekonomike EÚ sa Nórsko podieľa viac ako hocijaká iná nečlenská krajina. Aktívne sa tiež snaží zapájať do procesu tvorby Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, s ktorou je spojené prostredníctvom členstva v NATO.

Nórsko je pre EÚ piaty najvýznamnejší dovozca po Číne, USA, Švajčiarsku a Rusku. Z hľadiska vývozu z EÚ mu patrí siedme miesto.

(tasr)

  |  

Z potopenej lode v Egypte zachránili ďalších päť ľudí

Sedem osôb zostáva stále nezvestných, kým záchranári s pomocou vojenskej techniky pokračujú v pátraní.

Po pondelňajšom potopení výletnej lode v Červenom mori, neďaleko egyptského pobrežia, sa v utorok podarilo zachrániť ďalších päť ľudí. Oznámili to miestni záchranári. Z mora vytiahli aj štyri bezvládne telá dosiaľ neidentifikovaných obetí.

Podľa agentúry AFP nezvestných naďalej zostáva sedem ľudí. Medzi nimi sú naďalej aj dvaja Poliaci a jeden Fín, uviedli ministerstvá zahraničných vecí týchto dvoch krajín.

Celkový počet zachránených osôb stúpol na 33, pričom len v utorok sa podarilo zachrániť dvoch Belgičanov, jedného Švajčiara, jedného Fína a jedného Egypťana, priblížil guvernér provincie Červené more Amr Hanafí. „Záchranné operácie pokračujú... okrem viacerých potápačov sa zapája aj vojenský vrtuľník a fregata," dodal.

Do nemocnice v egyptskom letovisku Marsá Alam bolo podľa miestneho nemenovaného predstaviteľa v pondelok nakrátko z potopenej lode prijatých šesť zahraničných turistov (dvaja Nemci, dvaja Briti, Španiel a Švajčiar), a traja Egypťania s ľahkými poraneniami.

Loď Sea Story s 31 turistami a 13 členmi posádky na palube sa 25. novembra prevrátila neďaleko útesu Satája. Potopila sa v priebehu piatich až siedmich minút pre vysoké vlny a silný vietor, čo následne viedlo aj k uzavretiu námornej dopravy.

Kancelária guvernéra uviedla, že na palube lode sa nachádzali turisti z Belgicka, Británie, Číny, Fínska, Nemecka, Írska, Slovenska, Poľska, Španielska, Švajčiarska a Spojených štátov.

(tasr)

  |  

Biden a Macron pomohli k dohode o prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom

Spojené štáty a Francúzsko prisľúbili pomoc pri realizácii dohody a obnove bezpečnosti na hraniciach.

Prímerie medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh ukončí boje a ochráni Izrael pred hrozbou tejto militantnej skupiny aj ďalších teroristických organizácií. Uviedli to v utorok neskoro večer v spoločnom vyhlásení americký prezident Joe Biden a francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorých krajiny pomohli dohodu sprostredkovať, oznámila agentúra AFP.

Dvojica svetových lídrov vyzdvihla „mnoho týždňov neúnavnej diplomacie", ktoré viedli k dohode. Dodala, že dohoda „vytvorí podmienky na obnovenie trvalého pokoja a umožní obyvateľom oboch krajín bezpečný návrat do svojich domovov" na oboch stranách hranice.

Americký prezident povedal, že dohodu prijali obe strany, pričom prímerie podľa jeho slov začne platiť v stredu o 4.00 h ráno miestneho času (03.00 h SEČ) a bude trvalé. Denník Times Of Israel však pôvodne uvádzal, že prímerie začne platiť až o desiatej hodine ráno miestneho času.

Spojené štáty a Francúzsko sa zároveň zaviazali k spolupráci s Izraelom a Libanonom, aby dosiahli úplnú implementáciu dohody. Paríž a Washington budú okrem toho viesť aj medzinárodné snahy zamerané na posilnenie libanonskej armády a budú sa usilovať o podporu ekonomického rozvoja v celom Libanone s cieľom dosiahnutia stability a prosperity v regióne, uviedli Biden s Macronom.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa Bidenovi v telefonáte poďakoval za jeho „účasť na zabezpečení dohody". Uviedla to Netanjahuova kancelária s tým, že premiér oceňuje Bidenovo „pochopenie pre to, že Izrael si zachová slobodu konania v presadzovaní" tejto dohody.

Netanjahu vo svojom skoršom prejave varoval, že na každé prípadné porušenie dohody o prímerí zo strany Hizballáhu bude Izrael „rázne reagovať".

(tasr)

  |  

Polícia vo Francúzsku postrelila muža ohrozujúceho nožmi ľudí na vianočnom trhu

Po príchode privolanej hliadky mestskej polície sa muž dal na útek. Polícia ho prenasledovala a pri pokuse o zadržanie podozrivého použila strelnú zbraň.

Polícia v meste Saint-Étienne v departemente Loire v strednom Francúzsku v utorok popoludní smrteľne postrelila muža ozbrojeného dvoma nožmi, ktorými ohrozoval náhodných okoloidúcich. Informoval o tom denník Le Figaro.

Ozbrojený muž sa pohyboval v blízkosti vianočných trhov, pričom niektorých návštevníkov začal prenasledovať a naháňať s nožom v ruke. Následne sa zmocnil staršej ženy, ktorej priložil nôž ku krku. Žena pritom utrpela ľahké zranenia.

Po príchode privolanej hliadky mestskej polície sa muž dal na útek. Polícia ho prenasledovala a pri pokuse o zadržanie podozrivého použila strelnú zbraň. Muža previezli do nemocnice, kde svojim zraneniam podľahol.

Miesto, kde došlo k streľbe, polícia uzavrela a odkláňala odtiaľ individuálnu aj hromadnú dopravu, čo v meste spôsobilo chaos, konštatoval denník Le Figaro.

Prípad prevzala príslušná prokuratúra, ktorá zatiaľ nepreveruje podozrenie, že mohlo ísť o pokus o teroristický čin. Postup policajnej hliadky pri zásahu proti podozrivému analyzuje policajná inšpekcia.

(tasr)

  |  

Zatiaľ sa nenašli dôkazy o terorizme alebo sabotáži pri havárii lietadla v Litve

Zaistené boli obe čierne skrinky obsahujúce letové údaje a záznam komunikácie posádky, ktoré preskúmajú vyšetrovatelia.

Oznámili to v utorok litovská prokuratúra a vláda.

Stroj nemeckej spoločnosti DHL sa v pondelok nadránom zrútil na obytný dom neďaleko medzinárodného letiska v litovskom hlavnom meste Vilnius. O život prišiel jeden zo štyroch ľudí na palube lietadla, zvyšní utrpeli zranenia.

Litovská generálna prokuratúra vedie jedno z dvoch oficiálnych vyšetrovaní havárie Boeingu 737-400, ktorý prevádzkovala španielska letecká spoločnosť Swiftair.

„Naše prvotné informácie nenaznačujú, že by sme museli vyšetrovať niečo závažnejšie," uviedol vo vyhlásení prokurátor Arturas Urbelis s tým, že vyšetrovanie stále prebieha. „Pri vyšetrovaní môžeme nájsť známky aktivít iného druhu," dodal.

Na vyšetrovaní sa budú podieľať aj zahraniční experti. Podľa litovských médií už pricestovali vyšetrovatelia z Nemecka a očakáva sa aj príchod expertov zo Španielska a USA vrátane tých z firmy Boeing.

Litovský prezident Gitanas Nauséda vyzval na zdržanlivosť ohľadom príčin havárie. Podozrenie z možnej sabotáže netreba podľa neho preceňovať, ale ani bagatelizovať. Zároveň nemožno vylúčiť ani takúto verziu.

Havária lietadla vyvoláva podľa agentúry DPA otázky najmä preto, že nemecké bezpečnostné orgány koncom augusta varovali pred "nekonvenčnými zápalnými zariadeniami", ktoré neznáme osoby posielajú prostredníctvom zásielkových služieb. Svoje varovanie vtedy dali do súvislosti s incidentom v logistickom centre DHL v Lipsku, kde v júli začal horieť balík odoslaný z Pobaltia obsahujúci zápalný predmet. V rámci vyšetrovania došlo začiatkom novembra k zatknutiu viacerých osôb aj v Litve, čo potvrdila tamojšia generálna prokuratúra.

(tasr, reuters)

  |  

Deti musia mať k športu vzťah, pomôže to predchádzať obezite, vyhlásil minister športu

Minister športu Dušan Keketi v utorok na zasadnutí Rady ministrov v Bruseli navrhol vytvoriť mechanizmy zapojenia profesionálnych klubov do športových aktivít miestnych komunít, aby bol podľa jeho slov šport naďalej „prístupný pre všetkých".

Minister sa vo svojom vystúpení dotkol aj problematiky obezity detí, pričom je podľa neho nevyhnutné, aby si deti vytvorili k športu vzťah. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva cestovného ruchu a športu SR.

V súvislosti s pohybovými aktivitami detí ako prevencii obezity hovoril Keketi o potrebe systémových zmien. „Zlepšenie metodiky výučby, podpora tímových aktivít a vytvorenie vzťahu detí k športu sú kľúčové pre budúcnosť," vyhlásil minister.

Príhovorom otvoril zasadnutie ministrov prezident Únie európskych futbalových zväzov (UEFA) Aleksander Čeferin, podľa ktorého je v športe kľúčová najmä solidarita a inklúzia.

Ministri v Bruseli diskutovali aj na tému „kľúčových prvkov európskeho modelu športu", pričom sa zaoberali ochranou hodnôt športu či metódami na podporu spolupráce medzi profesionálnymi a amatérskymi športovými klubmi.

(tasr)