Napriek tomu sa prostredníctvom Dohody o európskom hospodárskom priestore Nórsko stalo súčasťou európskeho jednotného trhu a participuje aj na niektorých programoch EÚ bez hlasovacích práv.
Pred 30 rokmi, 28. novembra 1994, nórski voliči v referende rozhodli, že sa ich krajina nepripojí k Európskej únii (EÚ). Za vstup do EÚ hlasovalo 47,5 percenta voličov, proti bolo 52,5. Nórov analytici považovali už pred referendom za najmenej ochotných vstúpiť do EÚ.
Aj v roku 1972 väčšina Nórov odmietla vstup do vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS). Vtedy hlasovalo proti 53,5 percenta voličov a 46,5 percenta bolo za.
Začlenenie do EÚ v roku 1994 podporovali Nóri väčšinou iba v hustejšie osídlených regiónoch okolo hlavného mesta Oslo. Vo všetkých ostatných obvodoch mali prevahu odporcovia vstupu a na severe to bolo viac ako 70 percent hlasov. Za „nie“ hlasovali podľa povolebných analýz zväčša ženy a prekvapujúco aj obyvatelia väčších miest.
Naopak, pre vstup do EÚ sa v tomto období rozhodli obyvatelia Švédska, Rakúska a Fínska a tieto dovtedy neutrálne štáty sa od 1. januára 1995 stali členmi EÚ.
Napriek tomu sa prostredníctvom Dohody o európskom hospodárskom priestore Nórsko stalo súčasťou európskeho jednotného trhu a participuje aj na niektorých programoch EÚ bez hlasovacích práv. Ide najmä o oblasti podnikania, životného prostredia, výskumu a vzdelávania.
Na oblasť spoločnej poľnohospodárskej politiky a rybolovu sa dohoda nevzťahuje, aj napriek tomu je Nórsko pre EÚ najväčší dodávateľ rýb. Na politike a ekonomike EÚ sa Nórsko podieľa viac ako hocijaká iná nečlenská krajina. Aktívne sa tiež snaží zapájať do procesu tvorby Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, s ktorou je spojené prostredníctvom členstva v NATO.
Nórsko je pre EÚ piaty najvýznamnejší dovozca po Číne, USA, Švajčiarsku a Rusku. Z hľadiska vývozu z EÚ mu patrí siedme miesto.
(tasr)