Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Barrot: Niektorí svetoví lídri by mohli mať voči Medzinárodnému trestnému súdu imunitu

Francúzsky minister zahraničia reagoval na vydanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a exministra obrany Joava Galanta, píše agentúra AFP.

Na otázku, či by Francúzsko zatklo Netanjahua, ak by vstúpil na francúzske územie, Jean-Noël Barrot pre rozhlasovú stanicu Franceinfo povedal, že Francúzsko „je oddané spravodlivosti a bude uplatňovať medzinárodné právo“.

Dodal však, že Rímsky štatút, na základe ktorého ICC vznikol, „sa zaoberá otázkami imunity niektorých čelných predstaviteľov“. Podľa šéfa francúzskej diplomacie „v konečnom dôsledku o veci rozhodnú súdne orgány“.

ICC so sídlom v Haagu vydal minulý týždeň zatykače okrem Netanjahua a Galanta aj na lídra vojenského krídla Hamasu Muhammada Dajfa pre podozrenia zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov počas konfliktu v Pásme Gazy.

Rozhodnutie kritizovalo viacero štátov na čele s USA, ktoré však jurisdikciu súdu neuznávajú. Maďarský premiér Viktor Orbán v reakcii na zatykače pozval izraelského premiéra na návštevu Maďarska a zaručil sa mu, že zatýkací rozkaz by maďarské orgány nedodržali.

Krajiny ako Taliansko a Británia však uviedli, že v prípade, ak by Netanjahu vstúpil na ich územie, dodržali by záväzky vyplývajúce z Rímskeho štatútu a pristúpili by k jeho zatknutiu.

Berlín zrejme Netanjahua nezatkne pre nacistickú históriu Nemecka

Mohlo by Vás zaujímať Berlín zrejme Netanjahua nezatkne pre nacistickú históriu Nemecka

(tasr)

Minúta  |  

Učitelia vzdelávajú v čiernom, protestom vyjadrujú nespokojnosť s financovaním

Pripomenuli, že vláda sa zaviazala zabezpečiť každoročne rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepšiť odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl.

"Nie sme spokojní s financovaním slovenského regionálneho a vysokého školstva a nesúhlasíme s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2025. Upozorňujeme, že podľa tohto návrhu už druhý rok po sebe nebudú valorizované tarifné platy zamestnancov školstva, čo je v rozpore so záväzkom vlády z jej programového vyhlásenia," uviedol vo videu na sociálnej sieti Odborový zväz školstva s tým, že v stredu budú vzdelávať žiakov v čiernom ako symbol smútku s financovaním slovenského školstva.

Pripomenuli, že vláda sa zaviazala zabezpečiť každoročne rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov, a zlepšiť odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl.

"Konsolidačné opatrenia spôsobia zvýšenie inflácie, v dôsledku čoho výrazne klesnú reálne platy zamestnancov školstva. Podľa prognózy Inštitútu vzdelávacej politiky bude na Slovensku v najbližších rokoch chýbať 1 600 až 2 100 učiteľov," dodali.

Nástupný plat učiteľa s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa je podľa zväzu len 1 200 eur v hrubom.

Učitelia v čiernom protestujú: Školstvo trpí nedostatočným financovaním

Mohlo by Vás zaujímať Učitelia v čiernom protestujú: Školstvo trpí nedostatočným financovaním

"Situácia je dlhodobo neúnosná aj pri nepedagogických zamestnancoch v regionálnom školstve, aj na vysokých školách. V niektorých regiónoch dochádza ku kritickým problémom s personálnym zabezpečením prevádzky škôl a školských zariadení, keď základná tarifná tabuľka začína pod úrovňou minimálnej mzdy a v najbližších rokoch hrozí jej ďalší prepad pod túto úroveň," spresnili.

Riaditelia a rektori musia podľa odborárov týmto zamestnancom doplácať zo zdrojov, ktoré sú určené na odmeny či osobné príplatky. "Navrhovaná jednorazová odmena v roku 2025 v sume 800 eur tieto problémy nevyrieši. Preto Rada zväzu odmietla podpísať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na roky 2025 a 2026, čím nezaručila sociálny zmier v oblasti školstva," vyjadrili sa.

Financovanie školstva označili ako "nejednotné a spôsobujúce diskrimináciu pri odmeňovaní rôznych skupín zamestnancov".

"Príklad je kompenzačný príspevok, na ktorý nebudú mať v roku 2025 nárok zamestnanci základných umeleckých škôl, školských klubov, internátov, školských jedální, CVČ, jazykových škôl a ktorí budú naďalej financovaní z rozpočtu samosprávy, nie priamo z kapitoly ministerstva školstva," poznamenali.

(max)

Minúta  |  

Hamas je pripravený na uzavretie prímeria s Izraelom

Palestínske militantné hnutie reagovalo na správy o začatí prímeria medzi Tel Avivom a šíitskými militantmi z libanonského Hizballáhu, píše agentúra AFP.

„Informovali sme sprostredkovateľov v Egypte, Katare a Turecku, že Hamas je pripravený na dohodu o prímerí a serióznu dohodu o výmene väzňov,“ uviedol pre AFP vysokopostavený predstaviteľ Hamasu. Izrael obvinil, že bráni uzavretiu dohody.

Hamas pripravenosť na uzavretie prímeria deklaruje už dlhšie. V polovici novembra člen jeho politického vedenia Básim Naím vyhlásil, že „Hamas je pripravený uzavrieť prímerie v Pásme Gazy, ak bude predložený návrh a pod podmienkou, že ho Izrael bude rešpektovať“.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok povedal, že po uzavretí prímeria s Hizballáhom ostal Hamas osamote a deklaroval, že izraelský tlak voči nemu bude rásť. Cieľom prímeria v Libanone podľa neho bolo oddeliť severný a južný front a izolovať palestínskych militantov, ktorých útok na juh Izraela v októbri 2023 rozpútal vojnu v regióne.

Doterajšie rokovania medzi Izraelom a Hamasom sprostredkované USA, Egyptom a Katarom zlyhali. Bojujúce strany sa nezhodli na podrobnostiach výmeny unesených izraelských rukojemníkov za palestínskych väzňov v Izraeli.

Izrael tiež odmietol stiahnuť svoje sily z Filadelfského koridoru na južnej hranici palestínskej enklávy. Asi 100 metrov široký neobývaný pás územia sa tiahne v dĺžke 14 kilometrov od Kerem Šalom po Stredozemné more.

Ako nárazníkovú zónu ju vytvoril Izrael v rámci svojho stiahnutia sa z Pásma Gazy v roku 2005 a odvtedy ju spravovala egyptská pohraničná stráž. Izrael ju obsadil v máji 2024 s cieľom zabrániť pašovaniu zbraní cez podzemné tunely pre hnutie Hamas.

Izraelské jednotky však v koordinácii s humanitárnym úradom pre palestínske územia (COGAT) dlhodobo blokovali dodávky humanitárnej pomoci pre takmer 2,4 milióna ľudí, ktorá prúdi práve z Egypta.

(tasr)

Minúta  |  

Zisky čínskych priemyselných podnikov stále klesajú

Čínsky priemysel vykázal za október pokles zisku - ten bol však menší, než v predchádzajúcom mesiaci. Oznámili to agentúry Reuters a RTTNews.

Podľa údajov, ktoré v stredu zverejnil národný štatistický úrad, zisky čínskych priemyselných podnikov v októbri 2024 medziročne klesli o desať percent po prudkom znížení o 27,1 percenta v septembri.

Spomalenie poklesu v októbri bolo čiastočne spôsobené nízkym porovnávacím základom v minulom roku. Za desať mesiacov do konca októbra 2024 klesli zisky firiem v čínskom priemysle o 4,3 percenta. To je viac ako v období január až september, keď sa znížili o 3,5 percenta.

Tieto čísla stále naznačujú, že zisky čínskym firiem zostávajú pod tlakom, keďže dopyt zostáva slabý a výrobcovia znižujú ceny.

(tasr)

Minúta  |  

Južná Kórea: Soul zasiahla najsilnejšia snehová búrka za posledných 52 rokov

Búrka, ktorá postihla juhokórejskú metropolu, spôsobila zrušenie stoviek letov a narušila dopravu, pričom meteorológovia varujú, že sneženie bude pokračovať.

Najsilnejšia novembrová snehová búrka za uplynulé polstoročie zasiahla juhokórejskú metropolu Soul. V stredu sa v dôsledku počasia zrušili alebo odložili stovky letov a narušená je aj prímestská doprava.

Juhokórejská meteorologická agentúra oznámila, že v severných oblastiach Soulu a v jeho okolí napadlo 20 centimetrov snehu a snehová búrka je najsilnejšia za posledných 52 rokov, uvádzajú agentúry AP a Jonhap.

Meteorológovia varujú, že sneženie bude na väčšine územia pokračovať až do štvrtkového popoludnia. Na severe krajiny zahynula pri nehode piatich vozidiel jedna osoba a ďalšie štyri utrpeli zranenia.

Sneh pokryl veľkú časť krajiny, pričom v centrálnych, východných a juhovýchodných oblastiach Južnej Kórey napadlo približne desať až 23 centimetrov snehu. Záchranári po celej krajine odstraňujú popadané stromy, značky a pomáhajú ohrozeným ľuďom.

Na letiskách v celej krajine sa zrušilo alebo odložilo najmenej 220 letov. Na more nevyplávalo približne 90 trajektom uzavreli sa stovky turistických trás.

Prezident Jun Sok-jol nariadil ministerstvám bezpečnosti a dopravy, aby zmobilizovali dostupný personál a vybavenie s cieľom zabrániť dopravným nehodám a iným incidentom v súvislosti so snehom.

Pri snehovej búrke z roku 1972 napadlo v hlavnom meste iba 12 centimetrov snehu.

(tasr)

Minúta  |  

Irán koniec izraelskej „agresie“ v Libanone privítal

Prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom začalo platiť v stredu o 4.00 h ráno miestneho času (03.00 h SEČ).

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagháí vo vyhlásení „víta správu" o ukončení „agresie Izraela voči Libanonu" a zdôrazňuje „pevnú podporu libanonskej vláde, národu a odboju“, uvádza agentúra AFP.

Irán patrí k najväčším podporovateľom hnutia Hizballáh a stál aj pri jeho vzniku v roku 1982. Šiitskemu hnutiu režim v Teheráne dlhodobo poskytuje zbrane, výcvik a financuje ho niekoľkými miliónmi dolárov ročne, pripomína think tank Council on Foreign Relations.

Po tom, čo pri izraelskom leteckom útoku v septembri zahynul vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh, Irán reagoval masívnym raketovým útokom na Izrael.

Biden a Macron pomohli k dohode o prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom

Mohlo by Vás zaujímať Biden a Macron pomohli k dohode o prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom

Vojnový konflikt medzi Hizballáhom a Izraelom vypukol po takmer roku cezhraničného ostreľovania severu Izraela a následných izraelských odviet. Hizballáh svoje konanie zdôvodňoval podporou palestínskemu hnutiu Hamas, s ktorým Izrael bojuje v Pásme Gazy.

Boje v Libanone si od októbra 2023 podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva vyžiadali životy najmenej 3799 ľudí, väčšina z nich zahynula od septembra tohto roku. Na izraelskej strane prišlo o život najmenej 82 vojakov a 47 civilistov, uviedli izraelské úrady.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.