Preskočiť na obsah
  |  

V Libanone budú ozbrojené len oficiálne bezpečnostné sily, vyplýva z návrhu dohody o prímerí

Dohoda, ktorú podpísali Bejrút a Tel Aviv, vymedzuje, že „oficiálnymi vojenskými a bezpečnostnými silami“ sú armáda, polícia a tajné služby, citovala z textu agentúra Reuters, ktorá získala kópiu dohody.

Zmluvné strany sa tiež zhodne zaviazali plne implementovať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1 701, ktorá nariaďuje odzbrojenie všetkých neoficiálnych skupín medzi izraelsko-libanonskou hranicou a riekou Lítání asi 29 kilometrov ďalej na severe.

Rezolúciou sa v roku 2006 ukončili boje medzi Obrannými silami Izraela (IDF) a hnutím Hizballáh, obe strany ju však dlhodobo porušovali.

Reuters pripomenul, že libanonské bezpečnostné zložky sa od vypuknutia konfliktu medzi Izraelom a Hizballáhom držali bokom, vláda dlhodobo tolerovala ozbrojovanie šíitských militantov, ktoré Hizballáh obhajoval „právom na odpor“.

Hizballáh sa k dohode zatiaľ oficiálne nevyjadril. Vysoký predstaviteľ hnutia Hasan Fadlaláh však v utorok večer pre libanonskú televíziu povedal, že hoci Hizballáh podporuje rozšírenie autority libanonského štátu, z vojny vyjde silnejší a naďalej ostane aktívny.

Prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom začalo platiť v stredu o 4.00 ráno miestneho času (03.00 SEČ). V utorok večer o tom informoval americký prezident Joe Biden, keď podľa neho obe strany prijali dohodu sprostredkovanú Spojenými štátmi a Francúzskom.

(tasr)

  |  

PS: Všade, kam siahnu Šimkovičová a Machala, ostáva pohroma

Predstavitelia opozičnej strany Progresívne Slovensko (PS) skritizovali návrh rozpočtu rezortu kultúry na budúci rok, ktorý považujú za „principiálne zlý“.

Predseda hnutia Michal Šimečka kritizuje rozpočet rezortu kultúry, "pretože presúva peniaze, ktoré majú byť na kultúru, na ministerstvo." Rozhodovať tak o peniazoch má v konečnom dôsledku generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala.

"Šimkovičová a Machala likvidujú jednu inštitúciu za druhou. Všade, kam siahnu, ostáva po nich pohroma," dodal.

Doplnil ho stranícky poslanec Štefan Kišš, ktorý vyslovil, že "vláda len predstiera ozdravovanie verejných financií."

Zora Jaurová, odborníčka PS na kultúru a podpredsedníčka parlamentného výboru pre kultúru a média, analyzuje podľa vlastných slov rozpočty ministerstva kultúry takmer 20 rokov. "Rozpočet na rok 2025 patrí k tým najsmutnejším, ktoré som za tie roky videla," zhodnotila.

Pripomenula, že rany, ktoré uštedrila kultúre súčasná vláda za posledný rok, sa začínajú prejavovať vo forme rušenia inštitúcií či podujatí.

"Oni pochopili konsolidáciu ako dobrú zámienku na to, aby mohli preskupovať rozpočet od kultúry na ministerstvo. A zbavovať sa nepohodlných ľudí, politík, a nabrať si nových, a robiť nové agendy, ktoré oni považujú za dôležité," uviedla Jaurová.

V rozpočte sa znížil podľa poslankyne aj dotačný systém. "Približne rovnakú sumu, ako ministerstvo ubralo inštitúciám, pridáva do kapitoly, ktorú rozdeľuje samotné ministerstvo," konštatovala s dôvetkom, že tieto peniaze putujú na rôzne stratégie či investície. "Myslím, že to nie je len záležitosť kultúry a takýto prístup vidíme aj na iných rezortoch," dodala.

Rozpočet je zároveň podľa Jaurovej plný chýb a nepresných údajov. "Ako sme sa na výbore dozvedeli, mnohé položky už dnes nie sú aktuálne alebo ich ministerstvo ide použiť na niečo iné, ako sú navrhnuté v rozpočte, ktorý má schváliť Národná rada," uzavrela Zora Jaurová s tým, že je "všeobecne známe, že rezort kultúry neriadi ministerka Šimkovičová, ale Machala", s ktorým majú podľa nej problém aj v koalícii.

(max)

  |  

Nehoda autobusu a auta si vyžiadala jednu obeť a šesť zranených

Zrážka autobusu a osobného auta sa stala v stredu dopoludnia na ceste I/9 pri obci Dežerice (okres Bánovce nad Bebravou).

V autobuse sa podľa záchranárov viezlo približne 15 ľudí. "Podľa prvotných informácií je na mieste jedna mŕtva osoba a ďalších šesť zranených, z toho jeden ťažko. Na miesto sme vyslali jednu posádku rýchlej lekárskej pomoci a tri posádky rýchlej zdravotnej pomoci," uviedli záchranári.

Cesta I/9 zostala pre nehodu neprejazdná v oboch smeroch. Dopravu z oboch smerov odkláňa hliadka polície cez obec Dežerice.

(tasr)

  |  

Biden požiadal Kongres o pomoc pre Ukrajinu za 24 miliárd dolárov

Cieľom uvoľnenia ďalších finančných prostriedkov je aj doplnenie vojenských zásob USA, ktoré sa rapídne zmenšili, ako vyplýva z návrhu Úradu Bieleho domu pre manažment a rozpočet (OMB), ktorý získal týždenník Politico.

S návrhom sa oboznámilo niekoľko kongresmanov, podľa ktorých Biely dom žiada osem miliárd dolárov pre Iniciatívu na podporu bezpečnosti Ukrajiny – z ktorej sa budú financovať kontrakty amerických zbrojárskych firiem – a 16 miliárd dolárov na doplnenie zásob Pentagónu.

Kongres USA by podľa návrhu mohol zahrnúť túto pomoc do núdzového rozpočtu na odvrátenie vládneho shutdownu, ktorý hrozí budúci mesiac. Viacerí republikáni pre denník New York Post túto možnosť tvrdo odmietli.

„Joe Biden práve rozdal 4,7 miliardy dolárov vašich daňových poplatníkov jednostranným ‚odpustením‘ pôžičiek Ukrajine. Kongres mu nesmie dať darček zadarmo, aby mohol ďalej sabotovať mierové rokovania prezidenta Trumpa na odchode,“ napísal na sociálnej sieti X senátor za Utah Mike Lee. Dodal, že akékoľvek požiadavky končiaceho prezidenta by mali byť „zmietnuté zo stola“.

Shutdown federálnej vlády znamená zastavenie financovania vládnych agentúr vo Washingtone, nastáva v prípade neschválenia rozpočtu pred začiatkom nového fiškálneho roka.

(sab)

  |  

Barrot: Niektorí svetoví lídri by mohli mať voči Medzinárodnému trestnému súdu imunitu

Francúzsky minister zahraničia reagoval na vydanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a exministra obrany Joava Galanta, píše agentúra AFP.

Na otázku, či by Francúzsko zatklo Netanjahua, ak by vstúpil na francúzske územie, Jean-Noël Barrot pre rozhlasovú stanicu Franceinfo povedal, že Francúzsko „je oddané spravodlivosti a bude uplatňovať medzinárodné právo“.

Dodal však, že Rímsky štatút, na základe ktorého ICC vznikol, „sa zaoberá otázkami imunity niektorých čelných predstaviteľov“. Podľa šéfa francúzskej diplomacie „v konečnom dôsledku o veci rozhodnú súdne orgány“.

ICC so sídlom v Haagu vydal minulý týždeň zatykače okrem Netanjahua a Galanta aj na lídra vojenského krídla Hamasu Muhammada Dajfa pre podozrenia zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov počas konfliktu v Pásme Gazy.

Rozhodnutie kritizovalo viacero štátov na čele s USA, ktoré však jurisdikciu súdu neuznávajú. Maďarský premiér Viktor Orbán v reakcii na zatykače pozval izraelského premiéra na návštevu Maďarska a zaručil sa mu, že zatýkací rozkaz by maďarské orgány nedodržali.

Krajiny ako Taliansko a Británia však uviedli, že v prípade, ak by Netanjahu vstúpil na ich územie, dodržali by záväzky vyplývajúce z Rímskeho štatútu a pristúpili by k jeho zatknutiu.

(tasr)

  |  

Učitelia vzdelávajú v čiernom, protestom vyjadrujú nespokojnosť s financovaním

Pripomenuli, že vláda sa zaviazala zabezpečiť každoročne rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepšiť odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl.

"Nie sme spokojní s financovaním slovenského regionálneho a vysokého školstva a nesúhlasíme s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2025. Upozorňujeme, že podľa tohto návrhu už druhý rok po sebe nebudú valorizované tarifné platy zamestnancov školstva, čo je v rozpore so záväzkom vlády z jej programového vyhlásenia," uviedol vo videu na sociálnej sieti Odborový zväz školstva s tým, že v stredu budú vzdelávať žiakov v čiernom ako symbol smútku s financovaním slovenského školstva.

Pripomenuli, že vláda sa zaviazala zabezpečiť každoročne rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov, a zlepšiť odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl.

"Konsolidačné opatrenia spôsobia zvýšenie inflácie, v dôsledku čoho výrazne klesnú reálne platy zamestnancov školstva. Podľa prognózy Inštitútu vzdelávacej politiky bude na Slovensku v najbližších rokoch chýbať 1 600 až 2 100 učiteľov," dodali.

Nástupný plat učiteľa s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa je podľa zväzu len 1 200 eur v hrubom.

"Situácia je dlhodobo neúnosná aj pri nepedagogických zamestnancoch v regionálnom školstve, aj na vysokých školách. V niektorých regiónoch dochádza ku kritickým problémom s personálnym zabezpečením prevádzky škôl a školských zariadení, keď základná tarifná tabuľka začína pod úrovňou minimálnej mzdy a v najbližších rokoch hrozí jej ďalší prepad pod túto úroveň," spresnili.

Riaditelia a rektori musia podľa odborárov týmto zamestnancom doplácať zo zdrojov, ktoré sú určené na odmeny či osobné príplatky. "Navrhovaná jednorazová odmena v roku 2025 v sume 800 eur tieto problémy nevyrieši. Preto Rada zväzu odmietla podpísať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na roky 2025 a 2026, čím nezaručila sociálny zmier v oblasti školstva," vyjadrili sa.

Financovanie školstva označili ako "nejednotné a spôsobujúce diskrimináciu pri odmeňovaní rôznych skupín zamestnancov".

"Príklad je kompenzačný príspevok, na ktorý nebudú mať v roku 2025 nárok zamestnanci základných umeleckých škôl, školských klubov, internátov, školských jedální, CVČ, jazykových škôl a ktorí budú naďalej financovaní z rozpočtu samosprávy, nie priamo z kapitoly ministerstva školstva," poznamenali.

(max)