Preskočiť na obsah
  |  

Putin vyzdvihol Trumpa ako inteligentného a skúseného politika schopného nájsť riešenia

Putin tiež kritizoval odchádzajúceho prezidenta Joea Bidena za jeho rozhodnutie povoliť Ukrajine použitie amerických rakiet ATACMS na ciele v Rusku, čo podľa neho iba „zhoršilo“ situáciu.

Prezident Putin naznačil, že po nástupe Trumpa do úradu by sa vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom mohli zlepšiť. Trump sa totiž zaviazal ukončiť vojnu na Ukrajine „do 24 hodín“, aj keď bez konkrétnych podrobností, a počas kampane sa vyhýbal vyjadreniam, či chce, aby Ukrajina vyhrala vojnu.

Putin tiež reagoval na Trumpovu nomináciu generála Keitha Kellogga za osobitného vyslanca pre bojujúce krajiny, pričom si pochvaľoval Trumpov návrat do politiky, ktorý podľa neho prekonal „vážnu skúšku“, vrátane dvoch pokusov o atentát. Putin kritizoval aj právne problémy, ktorým bol Trump vystavený počas predvolebnej kampane, a obvinil americké úrady z využívania „necivilizovaných prostriedkov boja“.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine Putin varoval pred ďalšími raketovými útokmi a pohrozil použitím novej ruskej balistickej rakety stredného doletu, nazvanej Orešnik, ktorá môže niesť jadrovú nálož. Ruský prezident tiež pripustil, že by mohli zasiahnuť aj „rozhodovacie centrá“ v Kyjeve, pokiaľ Ukrajina bude pokračovať v útokoch na ruské životne dôležité objekty.

(lup)

  |  

Kolumbia zhabala rekordných 225 ton kokaínu. Kartely prišli o 8,5 miliardy dolárov

Kolumbijské námorníctvo v spolupráci so 62 krajinami zabavením kokaínu počas operácie Orion dosiahlo celosvetový rekord v protidrogových operáciách.

Rozsiahly záťah trval 45 dní a zapojili sa doň bezpečnostné agentúry z krajín ako Spojené štáty, Brazília, Španielsko či Holandsko, ako aj medzinárodné organizácie. Na odhalenie nelegálnych zásielok na novej pašeráckej trase z Južnej Ameriky do Austrálie využili lietadlá, vrtuľníky aj fregaty.

„Ide pravdepodobne o najväčší záchyt kokaínu v histórii. Gratulujem nášmu námorníctvu,“ uviedol kolumbijský prezident Gustavo Petro. Počas operácie bolo zatknutých viac ako 400 osôb.

Najväčšie množstvo drog polícia objavila na šiestich tzv. „drogových ponorkách“. Tieto plavidlá, dlhé 10 až 25 metrov, sú nízko vo vode, takže ich viditeľnosť je minimálna. Na palubu jednej ponorky sa zmestí až 10 ton kokaínu. Jedno z plavidiel našli takmer 3-tisíc míľ (4 800 km) od kolumbijského pobrežia, smerujúce do Austrálie a na Nový Zéland.

Podľa Manuela Rodrígueza, veliteľa protidrogovej jednotky, sú tieto ponorky čoraz sofistikovanejšie, s dosahom až 16-tisíc kilometrov bez doplňovania paliva. „Zabránime tak tisícom úmrtí na predávkovanie a obmedzíme zisky kartelov,“ dodal Rodríguez.

(lup)

  |  

Borrell vyzval Izrael a Hizballáh, aby dodržiavali prímerie

Šéf diplomacie EÚ tiež žiadal o rešpektovanie suverenity oboch štátov a zastavenie cezhraničných útokov

„Teraz je kľúčové dodržiavať prímerie tak, ako bolo dohodnuté, aby sa zaručila bezpečnosť ľudí v Libanone aj v Izraeli a aby sa vysídlené osoby na oboch stranách hranice mohli vrátiť do svojich domovov," uviedol vo štvrtkovom vyhlásení šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Vyzval zároveň regionálnych i medzinárodných aktérov k aktívnej podpore prímeria a zdôraznil, že EÚ bude pokračovať v humanitárnej pomoci a podpore obnovy Libanonu.

Prímerie začalo platiť v stredu ráno, čím sa po viac ako roku vojny zastavili intenzívne boje medzi Hizballáhom a Izraelom. Obe strany sa však už vo štvrtok vzájomne obvinili z porušovania dohody o prímerí.

(tasr)

  |  

TikTok je sklamaný zo austrálskeho zákona, ktorý zakazuje sociálne siete pre mladších ako 16 rokov

TikTok zároveň varoval, že sa mladí ľudia môžu v dôsledku rozhodnutia vybrať do nebezpečnejších častí internetu.

Vláda nepočúvla rady odborníkov, vyhlásil hovorca spoločnosti TikTok a dodal, že je „celkom pravdepodobné, že by zákaz mohol zatlačiť mladých ľudí do temných kútov internetu, kde neexistujú žiadne zásady komunity, bezpečnostné nástroje či ochrana."

S týmto tvrdením súhlasil aj Detský fond OSN (UNICEF), ktorý varoval, že zákon nie je odpoveďou na nebezpečenstvá v online priestore.

Návrh zákona schválil vo štvrtok Senát austrálskeho parlamentu, a to s podporou vládnych, ale aj väčšiny opozičných poslancov. V stredu ho prijala Snemovňa reprezentantov.

Na základe neho budú sociálne siete ako Facebook, Instagram či X nútené prijať opatrenia na zabezpečenie ochrany overovania veku svojich užívateľov. Za systémové porušenia by spoločnostiam prevádzkujúcim sociálne siete hrozili pokuty až vo výške 49 miliónov austrálskych dolárov (zhruba 30,2 milióna eur). Na zavedenie týchto opatrení budú mať jeden rok.

Austrálska komisia pre ľudské práva sa obáva, že zákon môže poškodiť práva detí na sebavyjadrenie. Prieskum spoločnosti YouGov zverejnený v utorok ale ukázal, že zákaz podporuje 77 percent Austrálčanov.

(tasr)

  |  

Biden: Po rozsiahlom útoku Ruska na Ukrajinu je podpora Kyjeva ešte dôležitejšia

Americký prezident zároveň vyjadril silnú podporu Ukrajine pred nástupom novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa do úradu.

„Tento útok je neprijateľný a slúži ako ďalšia pripomienka dôležitosti a naliehavosti podpory pre ukrajinský ľud proti ruskej agresii," ozrejmil Biden vo vyhlásení.

Reagoval tak na štvrtkový úder Ruska, ktoré zaútočilo takmer 200 raketami a dronmi na energetickú sieť Ukrajiny. V dôsledku toho zostal vyše milión ľudí bez elektriny.

„V tento deň je môj odkaz pre Ukrajincov jasný, Spojené štáty stoja pri vás," dodal Biden, ktorý sa v posledných týždňoch svojho pôsobenia v Bielom dome snaží zintenzívniť podporu Kyjeva. Očakáva sa totiž, že Trump prinesie zmenu v politike voči Ukrajine, píše AFP.

Novozvolený prezident Trump prisľúbil rýchle ukončenie konfliktu sprostredkovaním dohody o prímerí medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

Kritici však varovali, že Trump na to pravdepodobne využije tlak v rámci vojenskej pomoci USA. Mohol by tak prinútiť Kyjev prijať dohodu, pre ktorú stratí okupované územia, poprípade sa tiež vzdá možnosti vstúpiť do NATO.

(tasr)

  |  

Čad vypovedal obrannú zmluvu s Francúzskom. Vojaci odídu po desaťročiach

Vo vyhlásení sa uvádza, že Čad chce po 66 rokoch nezávislosti plne potvrdiť svoju suverenitu.

Ukončenie obrannej spolupráce podľa vyhlásenia krajine umožní znovu definovať svoje strategické partnerstvá. Čad v minulosti úzko spolupracoval so západnými vojskami, no v posledných rokoch sa viac zblížil s Ruskom.

„V súlade s ustanoveniami zmluvy Čad dodrží podmienky jej ukončenia vrátane potrebných termínov. Zároveň bude spolupracovať s francúzskymi úradmi, aby tak zabezpečil harmonický priebeh," uvádza sa vo vyhlásení. Zdôraznilo tiež, že krajina sa týmto krokom za žiadnych okolností nesnaží narušiť vzťahy s Francúzskom.

Reuters uvádza, že Paríž o tomto kroku pravdepodobne nebol vopred informovaný. Krajina má v súčasnosti v Čade približne tisíc vojakov a vojenské lietadlá. Ešte pred dvomi rokmi malo Francúzsko v rámci operácie proti džihádistom viac ako 5-tisíc vojakov v regióne Sahel. Čad je pritom poslednou sahelskou krajinou, ktorá hostí francúzskych vojakov.

(tasr)