Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V ruskom zajatí je najmenej šesť starostov a primátorov, tvrdí Zelenskyj

Celkovo ruské sily zajali tisíce Ukrajincov, dodal ukrajinský prezident na štvrtkovej konferencii o ľudských právach v Kyjeve.

Prezident Volodymyr Zelenskyj tiež pripomenul, že ide nielen o osoby zadržiavané od invázie v roku 2022, ale aj od roku 2014, keď sa „Rusko zmocnilo“ časti Donbasu na východe Ukrajiny a Krymského polostrova, citovala agentúra DPA.

Ukrajinský líder ubezpečil, že vedenie krajiny robí všetko pre to, aby ukrajinských zajatcov vyslobodilo. Poznamenal, že od začiatku vojny sa zo zajatia vrátilo 3 767 Ukrajincov a Ukrajiniek.

Zelenskyj pripomenul, že len nedávno sa objavila informácia, že v ruskom zajatí zomrel primátor okupovaného mesta Dniprorudne v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny Jevhen Matvejev, ktorého zajali v marci 2022.

Podľa gubernátora Záporožskej oblasti Ivana Fedorova bol Matvejev v zajatí dva roky a osem mesiacov, pričom bol vystavený aj mučeniu. Aj samotný Fedorov bol na začiatku vojny – ešte ako primátor teraz okupovaného mesta Melitopol – zadržaný, väznený, ale neskôr aj prepustený.

Medzi nezvestnými je Ihor Kolychajev, primátor juhoukrajinského mesta Cherson, ktoré Rusko okupovalo niekoľko mesiacov. Podľa správ médií bol Kolychajev po zatknutí naposledy videný vo väznici v prístavnom meste Simferopol na čiernomorskom Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Ukrajinský prezident s poľutovaním podotkol, že vo svete sa veľmi málo hovorí o ukrajinských deťoch unesených Ruskom.

Dodal tiež, že „neexistuje takmer žiadna reakcia na to, ako prítomnosť Ruska zmenila naše územia, ktoré sú dočasne okupované“.

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec vo svojom príhovore na konferencii hovoril o viac ako 16-tisíc civilistoch v ruskom zajatí. Vyslovil predpoklad, že po oslobodení okupovaných ukrajinských území sa ukáže, že počet Ukrajincov v ruskom zajatí je oveľa vyšší.

(tasr)

Minúta  |  

Austrálska polícia vyšetruje požiar synagógy v Melbourne

Premiér Anthony Albanese vo svojej reakcii vyslovil podozrenie, že šlo o „úmyselný, zlomyseľný útok“, a dodal, že páchatelia budú „čeliť sile zákona“, citovala ho agentúra AFP.

„Netolerujem antisemitizmus. V Austrálii nemá absolútne žiadne miesto. Toto násilie, zastrašovanie a ničenie na mieste náboženského kultu je poburujúce,“ zdôraznil Albanese. Dodal, že tento útok ohrozil životy a bol „jasne zameraný na vyvolanie strachu v (židovskej) komunite“.

Zástupca veliteľa zásahu Brayden Sinnamon informoval, že požiar zachvátil celú budovu synagógy Adass Israel. Na likvidácii požiaru sa podieľalo asi 60 hasičov a 17 požiarnických áut.

Ľahké zranenia pri požiari podľa Sinnamona utrpeli dve osoby. Na synagóge však požiar zanechal veľké škody. Vnútri zhorelo aj mnoho kníh a zvitkov Tóry, ako i mobiliár. Okrem synagógy nebola poškodená žiadna iná nehnuteľnosť.

Polícia vyzvala verejnosť, aby poskytla informácie, ktoré by mohli viesť k vypátraniu páchateľa.

Austrálsky denník Herald Sun napísal, že v čase incidentu bolo v synagóge niekoľko členov ultraortodoxnej komunity. „Videli, ako (podozriví) vychrstli dovnútra nejakú tekutinu a zapálili ju,“ uviedol člen predstavenstva synagógy Binyomin Klein pre Herald Sun.

Synagóga sa nachádza na predmestí Ripponlea na juhovýchode Melbourne, kde žije relatívne veľká židovská komunita, a v Melbourne patrí k najnavštevovanejším. Klein pre Herald Sun spresnil, že daný objekt postavili ľudia, ktorí prežili holokaust.

Prezident sionistickej federácie Austrálie Jeremy Leibler vyzval na odsúdenie útoku na synagógu v Melbourne. Podľa neho je tento násilný útok „priamym dôsledkom premeny slov v činy“. „Nenávisť voči Židom, ktorá nie je potláčaná, ohrozuje všetkých Austrálčanov,“ varoval Leibler.

(tasr)

Minúta  |  

Hizballáh tvrdí, že daruje vyše 70 miliónov dolárov osobám zasiahnutým vojnou

Izraelské útoky zrovnali so zemou rozsiahle oblasti južných predmestí Bejrútu a tiež miesta na juhu a východe Libanonu, v týchto lokalitách žije poväčšine šiitske obyvateľstvo, no zároveň sú aj baštou Hizballáhu.

Libanonské militantné hnutie Hizballáh odškodní osoby, ktoré zasiahla vojna, sumou viac ako 70 miliónov dolárov, povedal vodca skupiny Naím Kásim. Hizballáh sa týmto spôsobom snaží posilniť svoju základňu podpory po ničivom konflikte s Izraelom.

Platby vo výške 300 až 400 dolárov na osobu po vyplatení všetkých vyše 233-tisíc zaregistrovaných rodín dosiahnu sumu vyše 77 miliónov dolárov, upresnil Kásim v nahranom prejave. Zároveň poďakoval Iránu za spolufinancovanie tohto úsilia.

Koncom minulého mesiaca sa začalo prímerie medzi hnutím a Izraelom, ktoré uzavreli po 14-mesačnom konflikte. Vodca hnutia uviedol, že Hizballáh sa aktuálne zameriava na obnovu krajiny. Predstavitelia OSN a Francúzska už opakovane obvinili Izrael z porušovania dohody. Izrael ale tvrdí, že dodržiava podmienky prímeria a z ich porušovania naopak obviňuje militantov.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Izraelská armáda tvrdí, že sa jej podarilo zabiť jedného z veliteľov Hamasu

Palestínske médiá informovali, že pri zásahu v Izraelom určenej humanitárnej zóne v oblasti Chán Júnis zahynulo približne 20 ľudí a najmenej 19 ďalších pri ďalších zásahoch v celom pásme.

Pri izraelskom útoku v stredu večer na juhu pásma Gazy zahynulo niekoľko príslušníkov Hamasu vrátane jedného z najvyšších veliteľov vnútorných bezpečnostných síl tejto militantnej skupiny Usámu Ghaníma, vyhlásila vo štvrtok armáda.

Armáda informovala, že pri zásahu podnikli množstvo krokov na zmiernenie škôd spôsobených civilnému obyvateľstvu vrátane použitia presnej munície, leteckého pozorovania a ďalších spravodajských informácií.

Usáma Ghaním podľa izraelskej armády zastával kľúčovú úlohu pri uplatňovaní brutálnych metód Hamasu, ktoré zahŕňali vykonávanie tvrdých výsluchov civilistov či utláčanie obyvateľov podozrivých z odporu voči Hamasu.

(mja)

Minúta  |  

Po skončení vojny bude nevyhnutné obnoviť vzťahy s Ruskom, povedal Šutaj Eštok

Rusko podľa neho zostáva pre Slovensko strategickým hráčom v oblasti nerastných surovín.

„Ruský útok na Ukrajinu je činom, ktorý hrubo porušil medzinárodné dohody. Napriek tomu nemôžeme ignorovať fakt, že Rusko naďalej zohráva významnú úlohu na svetovej scéne a Slovensko je do veľkej miery závislé od dodávok ropy, plynu, alebo uránu pre naše jadrové elektrárne," napísal minister vnútra a šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok na sociálnej sieti Facebook.

O kritike opozície voči ministerke hospodárstva Denise Sakovej (Hlas) za jej pracovnú cestu do Ruska uviedol, že ukazuje krátkozrakosť a nepochopenie strategických záujmov Slovenska.

Po ukončení konfliktu bude obnova spolupráce s Ruskom podľa neho nevyhnutná, a to nielen z pohľadu energetickej stability, ale aj pre zaistenie dlhodobých hospodárskych záujmov našej krajiny.

„Ako som už viackrát zdôraznil, mandát na vedenie strategických rozhovorov s predstaviteľmi Ruskej federácie má za Slovensko primárne prezident, premiér, minister zahraničných vecí a ministerka hospodárstva," píše minister.

Vyhlásil, že jeho strana plne podporuje Sakovej cestu. Šutaj Eštok skonštatoval, že táto cesta nielenže prispeje k obnove vzťahov po skončení vojny, ale už teraz prináša riešenia na aktuálne problémy, ako sú stúpajúce ceny energií a hľadanie udržateľných dodávok strategických surovín.

(mja)

Minúta  |  

Prvý let astronautov okolo Mesiaca NASA posunula na neskôr

Riaditeľ amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Bill Nelson vo štvrtok oznámil posun termínov v programe Artemis, ktorého cieľom je návrat ľudí na Mesiac.

Nelson na tlačovej konferencii povedal, že plánovaný oblet Mesiaca s ľudskou posádkou štyroch astronautov (Artemis II) sa presúva na apríl 2026. Pôvodný termín bol jeseň 2025. Tretia misia Artemis a pristátie dvoch astronautov na Mesiaci to posúva až na rok 2027. NASA mal pôvodný cieľ v roku 2026.

Program Artemis NASA rozbehol počas prvého funkčného obdobia novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa. Neskôr vznikne lunárna základňa ako predstupeň vesmírnych letov na Mars. Spojené štáty prostredníctvom tohto programu v roku 2025 minú na vesmírny výskum približne 93 miliárd dolárov. Zatiaľ poslední ľudia boli na Mesiaci v roku 1972 počas misie Apollo 17.

V rámci programu Artemis sa už dosiahol pozoruhodný pokrok. V roku 2022 počas prevej misie kapsula Orion bez ľudskej posádky (nahrádzali ju tri figuríny) obletela Mesiac a úspešne po 25 dňoch pristála v Tichom oceáne. Viacero termínov sa však pre meškanie posunulo a rastú tiež náklady.

NASA pre vývoj lunárneho vozidla už vybrala súkromné spoločnosti Intuitive Machines, Lunar Outpost a Venturi Astrolab. Každá z nich má v roku 2025 predstaviť svoj prototyp a NASA rozhodne, ktoré bude poslané na Mesiac. Celková hodnota tohto kontraktu je 4,6 miliardy dolárov.

(tasr, ap, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.