7. decembra 2024 | 12:06

Minúta | 7. decembra 2024 | 12:06

Na otvorení katedrály Notre-Dame sa zúčastní aj Trump, kráľa Karola III. zastúpi William

Zvolený prezident USA Donald Trump v sobotu pricestoval do Paríža, kde sa zúčastní na znovuotvorení parížskej katedrály, ktorá bola obnovená po požiari v roku 2019, píše agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z parížskeho letiska.

Televízia BFM informovala, že Spojené štáty bude na slávnostnom otvorení katedrály zastupovať prvá dáma Jill Bidenová.

Trump, pre ktorého je cesta do Paríža prvou návštevou v zahraničí od víťazstva vo voľbách, priletel na letisko Orly na juhu Paríža na palube súkromného lietadla tesne pred 7.00 SEČ, povedal pre AFP zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.

Pred účasťou na slávnostnom otvorení zrenovovaného Chrámu Matky Božej má rokovať s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a je možné, že sa stretne aj s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským.

Medzi 1 500 prominentnými hosťami, ktorí sa zúčastnia na slávnostnom znovuotvorení, budú belgický kráľ Filip, španielsky kráľ Filip VI. a približne 30 ďalších hláv štátov a vlád.

Britský kráľ Karol III. a kráľovná Camilla pre rekonvalescenciu po chorobe do Paríža nepricestovali, britskú korunu tak zastúpi William, princ z Walesu.

Slávnostné otvorenie katedrály je naplánované na sobotu o 19.00 SEČ. V jeho rámci zaznie posolstvo od pápeža Františka – ktorý však osobne nebude prítomný – i prejav francúzskeho prezidenta Macrona, informoval denník Le Parisien.

Odvysielaný bude aj film o udalostiach od požiaru z 15. apríla 2019, ktorého príčiny ešte stále nie sú známe. Video vzdá hold ľuďom, ktorí pri likvidácii požiaru zachránili túto katedrálu pred zničením, ako aj staviteľom, ktorí gotický chrám zrenovovali.

Po tejto svetskej časti budú nasledovať náboženské obrady, ktoré bude viesť parížsky arcibiskup Laurent Ulrich. Bohoslužba sa bude konať v troch častiach: bude pozostáva z požehnania organu, spevu ofícia, požehnania arcibiskupa a spevu hymnu Te Deum.

V nedeľu o 10.30 SEČ sa bude v katedrále konať inauguračná omša s posvätením hlavného oltára. Predsedať jej bude parížsky arcibiskup Ulrich. Prítomných bude takmer 170 biskupov z Francúzska a celého sveta, ako aj kňazi zo 106 farností parížskej diecézy a siedmich katolíckych cirkví východného obradu v sprievode veriacich.

Prvá omša pre verejnosť bude v nedeľu o 18.30 SEČ. Bez nutnosti rezervácie termínu prehliadky bude katedrála prístupná od pondelka 9. decembra v čase od 15:30 do 20.00 alebo 22.00.

Od pondelka 16. decembra sa katedrála vráti k svojim obvyklým otváracích hodinám – otvorená bude od 7.45 do 19:00.

7. decembra 2024 | 11:03

Minúta | 7. decembra 2024 | 11:03

Juhokórejská vládna strana bojkotovala hlasovanie o žalobe proti prezidentovi

Takmer všetci poslanci vládnucej strany Sila ľudu v sobotu krátko pred hlasovaním o impeachmente proti prezidentovi Jun Sok-jolovi opustili rokovaciu sálu, bojkotom zrejme dosiahnu, že toto hlasovanie bude neúspešné.

Opoziční lídri medzičasom uviedli, že ak návrh na impeachment hlasovaním neprejde, predložia ho znova na budúcu stredu, píše agentúra Reuters.

Pred budovou parlamentu sa zhromaždili desaťtisíce demonštrantov, ktorí žiadajú, aby prezident odstúpil. Počas rozpravy o návrhu, ktorý podala opozičná Demokratická strana, zostal v sále len jediný člen Sily ľudu, čo podľa Reuters vyvolalo pochybnosti o tom, či návrh bude mať požadovanú podporu dvoch tretín poslancov – 200 hlasov.

Keďže opozícia má v 300-člennom parlamente 192 poslancov, potrebuje, aby za jej návrh na impeachment prezidenta hlasovalo aj aspoň osem poslancov vládnej strany. Tí rokovaciu sálu opustili po tom, ako sa hlasovalo o samostatnom návrhu na vymenovanie špeciálneho prokurátora, ktorý by sa zaoberal kauzami Junovej manželky Kim Kon-hi.

Líder Sily ľudu (PPP) Han Tong-hun ešte v piatok uviedol, že Junovo odstúpenie je po kontroverznom vyhlásení stanného práva nevyhnutné, pretože „predstavuje nebezpečenstvo pre krajinu“. Členovia strany však neskôr potvrdili svoj nesúhlas s prezidentovým odvolaním.

Agentúra Jonhap predtým v sobotu informovala, že vládna strana sa rozhodla hlasovať proti odvolaniu prezidenta. PPP dodala, že toto „rozhodnutie padlo krátko pred začiatkom parlamentnej schôdze, na ktorej sa bude hlasovať“. Strana však súčasne rozhodla, že jej poslanci budú hlasovať v závislosti od svojho vlastného postoja.

Predseda PPP Han Tong-hun sa v sobotu stretol s premiérom Han Tok-suom, informovala agentúra Jonhap. Ak by Jun odstúpil alebo bola voči nemu podaná ústavná žaloba, úradujúcim prezidentom Južnej Kórey by sa stal predseda vlády.

Ak Jun odíde z úradu skôr, ako sa v máji 2027 skončí jeho päťročné funkčné obdobie, predčasné prezidentské voľby sa musia uskutočniť do 60 dní, doplnil Reuters.

(tasr)

7. decembra 2024 | 10:33

Minúta | 7. decembra 2024 | 10:33

NYT: Irán začal s evakuáciou príslušníkov Revolučných gárd zo Sýrie

Sýrska vláda sa dostáva pod tlak opozičných militantov, ktorí postúpili stovky kilometrov na juh k metropole Damask, Teherán preto v piatok spustil evakuáciu svojich predstaviteľov z hlavného mesta.

Traja anonymní iránski predstavitelia pre denník New York Times (NYT) priblížili, že do susedných krajín ako Irak a Libanon evakuovali vysokých veliteľov elitných jednotiek Kuds Islamských revolučných gárd (IRGC), aj ich rodinných príslušníkov a ďalších civilistov.

Sýrsky prezident Bašár al-Asad tak čelí viacnásobnému nebezpečenstvu. Irán spolu so sieťou najmä šíitských militantných skupín po celom Strednom východe podporoval nábožensky spriazneného Asada, zatiaľ čo väčšinoví sunniti s podporou Kurdov a Turecka bojovali proti Damasku.

Asada podporuje aj Rusko, keďže chráni svoj prístav a leteckú základňu Tartús, a na povstalcov už viackrát letecky zaútočili.

Irán podľa NYT využíval územie Sýrie ako pašerácku trasu pre zbrane či peniaze pre šíitske militantné hnutie Hizballáh, ktoré pôsobí v južnom a východnom Libanone, a tiež v juhozápadnej Sýrii. Libanonskí militanti zase vyše roka bojovali proti Izraelu, pričom až do septembra 2024 sa obmedzovali len na cezhraničné prestrelky, až neskôr spustil Tel Aviv „obmedzenú“ pozemnú operáciu, ktorú 27. novembra ukončilo prímerie.

Irán na evakuáciu využil oficiálnu ambasádu v Damasku i základne IRGC rozmiestnené po celej krajine, informovali regionálni predstavitelia pre NYT. Niektorí Iránci opúšťajú Sýriu letecky, ďalší unikajú pozemnými trasami do prístavného mesta Latakia.

Pozemná evakuácia do Latakie je tiež ohrozená postupom džihádistov, keďže tí postupujú na juh pozdĺž diaľnice M5, ktorá spája mestá Damask, Homs, Hamá a Idlib. Práve v Idlibe sa pred 13 rokmi začali protivládne demonštrácie, ktoré prerástli do občianskej vojny, mesto Hamá v piatok dobyla povstalecká skupina Haját at-Tahrír aš-Šám.

„Irán začína evakuovať svoje sily a vojenský personál, pretože nemôžeme bojovať ako poradné a podporné sily, ak samotná sýrska armáda nechce bojovať,“ povedal v telefonickom rozhovore Mehdi Rahmati, významný iránsky analytik, ktorý radí predstaviteľom v oblasti regionálnej stratégie.

„Podstatné je, že Irán si uvedomil, že situáciu v Sýrii teraz nemôže zvládnuť žiadnou vojenskou operáciou a táto možnosť neprichádza do úvahy,“ dodal.

(sab)

7. decembra 2024 | 9:39

Minúta | 7. decembra 2024 | 9:39

Rumunská polícia vykonala pre prezidentské voľby razie

Policajti zasahovali v sobotu ráno v troch domoch v meste Brašov v centrálnej časti Rumunska, píše agentúra AFP.

Prehliadky sa konali v rámci vyšetrovania podozrení zo spáchania trestného činu korupcie voličov, prania špinavých peňazí a pozmeňovania dokumentov uložených v elektronickej forme, uvádza sa vo vyhlásení prokuratúry.

Policajná akcia sa zamerala na osobu zapojenú do „nezákonného financovania volebnej kampane kandidáta na prezidenta Rumunska“, doplnila prokuratúra bez toho, aby uviedla meno inkriminovaného kandidáta.

Prokuratúra neuviedla ani totožnosť osoby, ktorej sa sobotňajšia policajná akcia týkala. Dodala však, že zasahovala aj pre podozrenie z porušenia zákona o zákaze organizácií a symbolov fašistického, rasistického alebo xenofóbneho charakteru.

Policajné razie v Brašove sa konali v súvislosti s vyšetrovaním údajných nezrovnalostí pri víťazstve pravicového outsidera Calina Georgesca v prvom kole prezidentských volieb, a to deň po tom, ako najvyšší súd anuloval výsledky ich prvého kola.

Prvé kolo volieb 24. novembra nečakane vyhral Georgescu, ktorý bol aj favoritom na víťazstvo aj v druhom kole túto nedeľu. Proti Georgescovi mala stáť centristická kandidátka Elena Lasconiová.

Dokumenty vypracované pre zasadnutie najvyššej bezpečnostnej rady po prvom kole hlasovania však „odhalili agresívnu propagačnú kampaň v rozpore s volebnou legislatívou a využívanie algoritmov na zvýšenie popularity Calina Georgesca v zrýchlenom tempe“.

Na základe týchto tvrdení ústavný súd v piatok jednomyseľne rozhodol o anulovaní výsledkov prvého kola prezidentských volieb i celého volebného procesu s cieľom zabezpečiť jeho „správnosť a zákonnosť“.

Georgescu, 62-ročný bývalý štátny zamestnanec, odsúdil toto rozhodnutie súdu ako „formalizovaný štátny prevrat“ a uviedol, že demokracia v Rumunsku je pod útokom.

Rumunský prezident Klaus Iohannis vyhlásil, že zostane vo svojej funkcii, kým sa nepodarí zostaviť novú vládu, ktorá vzíde z minulovíkendových parlamentných volieb a ktorá určí nový dátum prezidentských volieb.

V odtajnených dokumentoch bezpečnostných zložiek sa uvádza Rumunsko ako „cieľ agresívnych ruských hybridných operácií vrátane kybernetických útokov a hackingov, únikov informácií a sabotáží“. Podľa rumunských úradov bolo identifikovaných viac ako 85-tisíc kybernetických útokov.

(tasr)

7. decembra 2024 | 8:45

Minúta | 7. decembra 2024 | 8:45

TOI: Trumpovi poradcovia požiadali Katar, aby zrušil vyhostenie vodcov Hamasu

Na žiadosť tímu zvoleného prezidenta USA povolala Dauha naspäť lídrov palestínskeho militantného hnutia s cieľom opätovne začať rokovania o prímerí s Izraelom, povedali dva anonymné zdroje denníku Times of Israel (TOI).

Katar koncom októbra vyhostil vodcov militantov, ktorí 7. októbra 2023 spustili nečakaný útok na juh Izraela, čo začalo vojnu v Pásme Gazy. Emirát v Perzskom zálive tento krok označil za súčasť rozhodnutia pozastaviť svoju pozíciu sprostredkovateľa v rozhovoroch o prímerí.

Dauha prisľúbila obnovenie svojej mediátorskej úlohy po boku Egypta a Spojených štátov v prípade, že Hamas prejaví záujem o rokovania „v dobrej viere“. Zdroje z končiacej administratívy amerického prezidenta Joea Bidena však pre TOI priblížili, že vyhostenie Hamasu bolo výsledkom žiadosti Washingtonu.

Prechodový tím víťaza volieb Donalda Trumpa nedávno naliehal na emirát, aby rozhodnutie o vyhostení zvrátil. Medzitým totiž vodcovia hnutia odišli do Turecka, ktorého prezident Reçep Tayyip Erdogan vystupuje ako podporovateľ palestínskych záujmov na Blízkom východe, pričom obviňuje Izrael z genocídy.

Trumpovi poradcovia považujú sprostredkovateľské úsilie Kataru za rozhodujúce pre dosiahnutie dohody, ktorá by ustanovila celkovo druhé prímerie medzi bojujúcimi stranami a dosiahla prepustenie posledných 100 izraelských rukojemníkov – niektorých s dvojitým občianstvom iného štátu – výmenou za palestínskych väzňov, ktorí vo väzbe čakajú na súdny proces.

Republikánov tím tlačí na ďalšie rokovania, aby Izrael a Hamas dosiahli dohodu pred 20. januárom 2025. Donalda Trumpa vtedy čaká prezidentská inaugurácia.

Hamas a ďalšie militantné zoskupenia uniesli 251 ľudí z južného Izraela, predovšetkým z festivalu Nova v Negevskej púšti. Až 50 z nich Hamas prepustil počas prvého prímeria v novembri 2023. Z poslednej skupiny je pravdepodobne tretina už po smrti, tvrdí agentúra AP.

Trump počas svojej predvolebnej kampane vystupoval ako aktívny spojenec Izraela, jeho zvolenie vrelo privítal aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Prímerie medzi Tel Avivom a Hamasom by pre republikána znamenalo mimoriadne politické a diplomatické víťazstvo.

Ešte v júli pritom Trump Netanjahuovi povedal, že chce konflikt v Gaze ukončiť ešte pred svojou inauguráciou.

(sab)

7. decembra 2024 | 8:05

Minúta | 7. decembra 2024 | 8:05

Gruzínska polícia rozohnala protivládnu demonštráciu v centre Tbilisi

Jednotky osobitného určenia v noci na sobotu tak učinili po prvý raz za tri dni, píše portál stanice Echo Kaukazu s tým, že oficiálnym dôvodom pre zákrok polície bolo použitie pyrotechniky demonštrantmi.

Na zhromaždení bol zadržaný jeden z lídrov prozápadnej libertariánskej strany Girči – viac slobody a Koalície za zmeny – poslanec Cotne Koberidze. Po prepustení na slobodu povedal, že ho na polícii zbili.

Zadržali aj ďalších. Ich prípady sa riešia v správnom konaní na základe obvinenia z organizovania alebo účasti na skupinovom násilí, poškodzovania majetku, útokov na policajtov a prípravy výbuchu.

Protivládne demonštrácie sa v Gruzínsku konajú od 28. novembra, keď premiér Irakli Kobachidze vyhlásil, že vládna strana Gruzínska túžba sa rozhodla odložiť rozhovory o začatí prístupových rokovaní do EÚ na koniec roka 2028 a odmietnuť akékoľvek financovanie z Európskej únie. Išlo o reakciu na bruselskú kritiku októbrových parlamentných volieb, ktoré opozícia i EÚ považujú za zmanipulované.

Medzičasom ministri zahraničných vecí Weimarského trojuholníka – Francúzska, Nemecka a Poľska – vydali v piatok spoločné vyhlásenie k udalostiam v Gruzínsku, v ktorom odsúdili kroky vládnej strany a vyzvali na „inkluzívny dialóg“ so všetkými politickými silami a „zástupcami občianskej spoločnosti“.

Šéfovia diplomacií súčasne vyjadrili ľútosť v súvislosti s rozhodnutím Gruzínskej túžby odložiť diskusie o otázke členstva Gruzínska v EÚ a odmietnuť finančnú podporu z fondov EÚ. Ministri upozornili, že toto rozhodnutie je v „jasnom rozpore s ambíciami gruzínskeho ľudu“ i ústavou Gruzínska.

Vyjadrili obavu, že opatrenia prijaté úradmi vystavujú Gruzínsko vonkajšej a vnútornej nestabilite, a zdôraznili odhodlanie štátov Weimarského trojuholníka podporovať demokratické a európske snahy gruzínskeho ľudu.

Vo svojom vyhlásení ministri dôrazne odsúdili neprimerané použitie sily proti pokojným demonštrantom i útoky na predstaviteľov opozície a médiá, ako aj zatýkanie členov a sympatizantov opozície. Vyzvali rešpektovať základné práva vrátane slobody pokojného zhromažďovania a slobody prejavu.

Gruzínske médiá v sobotu informovali, že počas protestov zadržali už asi 400 ľudí, pričom viac ako 300 ich bolo vystavených násiliu zo strany policajtov. Vek zadržaných sa pohybuje od 15 do 60 rokov. Medzi nimi bolo aj sedem cudzincov.

(tasr)

7. decembra 2024 | 1:41

Minúta | 7. decembra 2024 | 1:41

Agentúra Fitch potvrdila Slovensku rating A- so stabilným výhľadom

Ministerstvo financií v tejto súvislosti pripomenulo, že koncom októbra ďalšia z renomovaných ratingových agentúr Standard & Poor's potvrdila Slovensku rating A+ so stabilným výhľadom.

„Rating Slovenska je podporovaný členstvom v EÚ a eurozóne, čo tvorí základ pre relatívne stabilný a dôveryhodný makroekonomický rámec a konštantný prílev európskeho kapitálu, rovnako aj pre konkurencieschopnosť exportného sektora a stabilné priame zahraničné investície,“ zhodnotila Fitch.

Analytici agentúry očakávajú rast slovenskej ekonomiky na úrovni dvoch percent v roku 2024, a to najmä v dôsledku spotreby domácností. V roku 2025 by mal hospodársky rast zrýchliť na 2,2 percenta a v roku 2026 na 2,3 percenta. Zabezpečiť by to malo najmä zvýšené čerpanie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti SR a ďalší rast spotreby.

Agentúra si všíma kroky vlády na ozdravenie verejných financií, ako aj to, že vláda sa rozhodla pre ambicióznejší štvorročný plán konsolidácie, vyzdvihol rezort financií. Tento plán by mal stabilizovať pomer dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) na úrovni 60,5 percenta do roku 2027 a v nasledujúcich rokoch zabezpečiť jeho pokles. Prognóza Fitch predpokladá zníženie deficitu na 4,2 percenta do roku 2026 a na tri percentá do roku 2028.

„Som rád, že od nástupu našej vlády sa nám darí udržať ratingy od najrenomovanejších svetových agentúr, a to aj napriek tomu, že sme koncom roka 2023 od bývalých vlád prebrali verejné financie v najhoršom stave z celej Európskej únie. Každé potvrdenie ratingu v takejto atmosfére a situácii preto považujem za úspech,“ reagoval minister financií Ladislav Kamenický (Smer).

(tasr)

6. decembra 2024 | 21:51

Minúta | 6. decembra 2024 | 21:51

Prezident schválil novelu o príspevku štátu cirkvám

Zmenu prináša novela zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorú v piatok podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

Výška príspevku štátu cirkvám sa bude upravovať mierou rastu minimálnej mzdy. Cieľom úpravy je podľa rezortu zvýšiť solidaritu s menšími cirkvami a zabezpečiť pri financovaní lepšiu predvídateľnosť a transparentnosť. „Výška príspevku štátu cirkvám je v súčasnosti upravovaná podľa miery inflácie v hospodárstve SR a miery valorizácie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme," pripomenul rezort.

„Tieto ukazovatele sa nahradia len mierou rastu minimálnej mzdy. Ide o výrazné zjednodušenie výpočtu a vyššiu predvídateľnosť finančného dosahu na štátny rozpočet, keďže tento ukazovateľ je známy každoročne už v polovici rozpočtového obdobia," vysvetlili predkladatelia návrhu.

Ďalšie desaťpercentné zvýšenie celkového príspevku sa cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich. „V roku 2025 sa príspevok štátu zvýši o 4,6 milióna eur," avizuje MK.

Ministerstvo upozornilo, že hoci súčasné znenie zákona je prijímané kladne, malo by zohľadňovať ekonomický trend z posledného obdobia ovplyvnený najmä výrazným nárastom minimálnej mzdy.

Mohlo by Vás zaujímať Prezident podpísal zákon o štátnom rozpočte na rok 2025

„Počas piatich rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 percent, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 percent. Mnohým cirkevným subjektom príspevok štátu nepostačuje na vyplácanie minimálnej mzdy, čo cirkvi riešia doplácaním z vlastných zdrojov alebo skracovaním pracovných úväzkov," dodalo MK.

Pripomenulo tiež, že výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich zistený podľa oficiálneho sčítania. Súčasný model prípadného zníženia alebo zvýšenia príspevku by mal byť zachovaný aj pri výpočte príspevku podľa novely zákona.

Ministerstvo kultúry priblížilo, že ak sa počet veriacich konkrétnej cirkvi zvýši alebo zníži o viac ako desať percent, upraví sa aj výška príspevku pre danú cirkev. Táto zmena má zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie štátnej podpory.

Novela bude platiť od 1. januára 2025. Zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností sa naposledy menil v októbri 2019, vtedajšia úprava revidovala model, ktorý platil od polovice 20. storočia.

(tasr)

6. decembra 2024 | 21:04

Minúta | 6. decembra 2024 | 21:04

Maďarská tajná služba sledovala európsky úrad, tvrdí Politico

Maďarský Informačný úrad (IH) údajne sledoval predstaviteľov Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

Uviedol to v piatok týždenník Politico, podľa ktorého európsky úrad v "istom momente" skúmal spoločnosť zaťa premiéra Viktora Orbána.

Týždenník citoval zo zistení maďarského investigatívneho mediálneho centra Direkt36 a belgických novín De Tijd, podľa ktorých agenti IH, jednej z civilných tajných služieb, prehľadávali hotelové izby, nahrávali telefonické rozhovory predstaviteľov OLAF-u a dostali sa aj do ich notebookov.

Podľa správy týchto médií ide o návštevy pracovníkov OLAF-u v období rokov 2015 až 2017, ktorých fyzicky sledovali počas cesty autom a odpočúvali ich telefóny.

"Nezaoberáme sa falošnými správami," reagoval pre Politico Orbánov hovorca Bertalan Havasi.

Týždenník Politico pripomína, že Budapešť je dlhodobo obviňovaná z odpočúvania telefónov novinárov, aktivistov a opozičných predstaviteľov.

Britský denník The Guardian v júli 2021 napísal, že vláda premiéra Viktora Orbána je podozrivá z používania izraelského špionážneho softvéru Pegasus na sledovanie mobilných telefónov investigatívnych novinárov a majiteľov nezávislých médií v Maďarsku.

Nemenovaný hovorca OLAF-u pre Politico uviedol, že úrad sa nevyjadruje ku konkrétnym obvineniam. "Je dôležité, aby OLAF mohol bez prekážok vykonávať vyšetrovanie podvodov, korupcie a akýchkoľvek iných nezákonných činností, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy Európskej únie. Naďalej sme odhodlaní vykonávať našu misiu s našimi operačnými partnermi nestranne a pri plnom rešpektovaní zásad právneho štátu," dodal hovorca.

(tasr)

6. decembra 2024 | 20:23

Minúta | 6. decembra 2024 | 20:23

Študenti srbských univerzít zablokovali fakultné vstupy. Žiadajú stíhanie zodpovedných

Začiatkom novembra pri páde strechy na železničnej stanici v Novom Sade zahynulo 15 ľudí.

Na proteste sa zúčastnili študenti Fakulty technológie a metalurgie Belehradskej univerzity spolu s univerzitnými kolegami z Nišu, Kragujevca a Nového Sadu. Podľa webového portálu Nova S vyučovanie pre protesty neprebieha až na 29 fakultách po celej krajine.

Stovky študentov Právnickej fakulty Belehradskej univerzity v piatok na 15 minút zablokovali dopravu v centre hlavného mesta. Niektorí držali transparenty s obrázkami prezidenta Aleksandara Vučiča a nápismi „Máš na rukách krv".

Vo štvrtok Vučič v príspevku na Instagrame vyzval na zastavenie blokád a uviedol, že sú „prejavom slabosti a neúcty k vlastným ľuďom a vlastnej krajine."

Mohlo by Vás zaujímať Srbský súd nariadil po tragédii v Novom Sade väzbu 10 ľuďom a dvom domáce väzenie

Nešťastie na nedávno zrenovovanej novosadskej železničnej stanici prinieslo srbskému prezidentovi a jeho vládnucej Srbskej pokrokovej strane (SNS) značné politické komplikácie. Opozícia, ale aj množstvo občanov bez politických ambícií ju obviňujú z rodinkárstva a korupcie, čo SNS odmieta.

Opozícia vláde vyčíta, že odmieta prevziať zodpovednosť za nešťastie. Na odstúpenie vyzýva aj srbského premiéra Miloša Vučeviča, ktorý bol v čase rekonštrukcie železničnej stanice starostom Nového Sadu.

Budova železničnej stanice z roku 1964 prešla v posledných rokoch rozsiahlou rekonštrukciou. Podieľalo sa na nej konzorcium dvoch čínskych, jednej maďarskej a jednej francúzskej spoločnosti. Posledné rekonštrukčné práce sa skončili v júli tohto roka, samotného prístrešku sa však renovácia netýkala.

(tasr)

6. decembra 2024 | 20:02

Minúta | 6. decembra 2024 | 20:02

Blanár na zasadnutí OBSE vyzdvihol úlohu organizácie v súčasných vojenských konfliktoch

Výročným zasadnutím pod vedením maltského vicepremiéra a ministra zahraničných vecí Iana Borga vyvrcholilo predsedníctvo Malty v OBSE, ktorej účastnícke krajiny dospeli k dohode na novom vedení organizácie.

„Malta prevzala líderstvo v zložitej situácii, v ktorej sa OBSE nachádza. Napriek tomu zvládla organizáciu veľmi dobre a dokázala prispieť k dosiahnutiu konsenzu pri obsadení najvyšších postov v rámci takzvanej TOP4 vrátane voľby generálneho tajomníka," informoval minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár.

Generálnym tajomníkom OBSE sa stal turecký kandidát Feridun Sinirlioglu, riaditeľkou Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva grécka zástupkyňa Maria Telalianová, pozíciu vysokého komisára pre národnostné menšiny bude zastávať Christophe Kamp z Holandska a predstaviteľom pre slobodu médií sa stane Nór Jan Braathu.

„Pozitívnou správou je, že bezpečnostná organizácia, ktorej 57 členov zastupuje nielen európske štáty, ale zároveň krajiny z regiónu Kaukazu, Strednej Ázie a Severnej Ameriky, je opäť akcieschopná, čo je dôležité najmä v tomto turbulentnom období, keď sme svedkami vojenských konfliktov a výrazných bezpečnostných výziev. Zasadnutie predstavovalo dôležitý posun," priblížil Blanár.

Mohlo by Vás zaujímať Blanár sa stretol so svojím ruským náprotivkom. S Lavrovom hovoril o plyne aj Ukrajine

Šéf rezortu diplomacie na plenárnom zasadnutí tiež zdôraznil postoj Slovenska, ktoré sa podľa neho principiálne zasadzuje za mierové riešenia a dodržiavanie medzinárodného práva. „Otvorene som zopakoval to, čo vláda SR hovorí dlhodobo – po takmer troch rokoch trvania konfliktu na Ukrajine sa potvrdzuje, že treba hľadať mierový dialóg a nie eskalovať situáciu vojenskými aktivitami," vyhlásil.

OBSE bola založená pred takmer piatimi desaťročiami s cieľom prispievať k stabilite a bezpečnosti, ako i riešeniu konfliktov. Pozíciu generálneho tajomníka OBSE zastával v rokoch 1999 až 2005 slovenský diplomat Ján Kubiš a v roku 2019 bolo Slovensko predsedníckou krajinou organizácie.

(tasr)

6. decembra 2024 | 19:27

Minúta | 6. decembra 2024 | 19:27

Gruzínska polícia na protivládnych protestoch zadržala lídrov dvoch opozičných strán

Obvinení sú z výtržníctva a fyzického napadnutia.

Demonštrácie v krajine pokračujú už ôsmy deň po sebe, na protest proti rozhodnutiu vlády pozastaviť prístupové rokovania s EÚ. Polícia na demonštrácii zadržala predsedu najväčšej opozičnej strany Koalícia za zmenu Niku Gvaramiu. Vo väzení strávi 12 dní. Obvinený je z výtržníctva a neuposlúchnutia polície.

V stredu zadržali aj Aleka Elisašviliho zo strany Silné Gruzínsko, ktorého umiestnili na dva mesiace do vyšetrovacej väzby. Prokuratúra ho obvinila z útoku na politika vládnucej strany Gruzínsky sen. Opozičný politik obvinenie odmieta.

Aleko Elisašvili sa do pozornosti zahraničnej tlače dostal aj v apríli tohto roku. Počas parlamentnej rozpravy totiž fyzicky zaútočil na lídra klubu koaličnej strany Gruzínska túžba Mamuku Mdinaradzeho. Zatiaľ čo Mdinaradze hovoril k plénu, ho poslanec Elisašvili udrel päsťou do tváre.

Elisašvili aj Gvaramia museli byť po zadržaní na protestoch hospitalizovaní, údajne pre policajnú brutalitu. Gvaramia v stredu na následky zranení upadol do bezvedomia. Koalícia za zmenu zverejnila na sociálnej sieti X video, ako ho za ruky a nohy nesie po schodoch niekoľko mužov.

Mohlo by Vás zaujímať Gruzínske protesty: Bezhlavá hydra s mnohými rukami

Miestne médiá informovali, že v uplynulých dňoch zadržali aj osem ďalších opozičných aktivistov. Obvinení sú zo skupinového násilia. V prípade usvedčenia im hrozí až deväť rokov väzenia. Polícia tiež vykonala razie v kanceláriách opozičných strán.

Na protest proti prerušeniu prístupových rokovaní s EÚ sa svojich diplomatických postov vzdali už viacerí gruzínski veľvyslanci aj námestník ministra zahraničných vecí. V stredu odstúpil aj vysokopostavený predstaviteľ ministerstva vnútra poverený prípravou reakcie bezpečnostných zložiek na pouličné protesty.

(tasr, dv)

6. decembra 2024 | 19:11

Minúta | 6. decembra 2024 | 19:11

Irán je údajne pripravený zvýšiť zásoby obohateného uránu

Irán je pripravený "pomerne zásadne" zvýšiť svoje zásoby obohateného uránu, ktorého čistota je takmer na úrovni využiteľnosti v zbrojárskom priemysle, tvrdí generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi,

Grossi sa k Iránu vyjadril počas konferencie Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie v Bahrajne (IISS Manama Dialogue). Podľa jeho vyjadrení začala krajina pripravovať moderné kaskády centrifúg, ktoré plánujú spustiť v jadrových zariadeniach, aby zvýšila svoje zásoby uránu obohateného na 60-percentnú čistotu.

Na zbrojné účely je potrebných 90 percent, čo sa však po technickej stránke dá z pôvodných 60 percent dosiahnuť pomerne jednoducho.

"Považujem to za veľmi znepokojujúce," povedal Grossi novinárom. Irán bezprostredne nepotvrdil prípravy, ktoré sa podľa Grossiho začali v piatok. Inšpektori dúfajú, že sa im podarí preskúmať situáciu a zistiť, čo sa deje, ozrejmila AP.

Iránska islamská republika v súčasnosti prevádzkuje vyše 10.000 centrifúg v dvoch podzemných a jednom nadzemnom závode. MAAE a Irán sú už dlho v spore vo viacerých otázkach. Teherán po predchádzajúcej kritike tejto dozornej agentúry OSN zintenzívnil svoje jadrové aktivity a znížil jej dohľad v krajine. Naďalej trvá na tom, že jeho jadrový program má výlučne mierové účely.

(tasr)

6. decembra 2024 | 18:43

Minúta | 6. decembra 2024 | 18:43

Prezident podpísal zákon o štátnom rozpočte na rok 2025

TASR o tom informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

Verí, že vláda bude počas roka pozorne sledovať dosahy rozpočtu na ľudí a ak to bude nutné, nájde spôsob, ako pomôcť, v prípade, že budú ohrozené sociálne slabšie skupiny spoločnosti.

(tasr)

6. decembra 2024 | 18:22

Minúta | 6. decembra 2024 | 18:22

Šaško predstaví plán zabezpečenia zdravotnej starostlivosti po výpovediach lekárov

Šaško zároveň uviedol, že na rokovaní lekárskych odborárov požiadal, aby do utorka odovzdali aktualizovaný zoznam svojich požiadaviek.

Podľa slov ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) nepôjde o vyhlásenie núdzového stavu. Bližšie informácie neuviedol, tvrdí, že chce návrh najprv predstaviť kolegom na rokovaní vlády. Šaško o tom informoval po piatkovom rokovaní s Lekárskym odborovým združením (LOZ).

„Vláda musí prijať opatrenia, ktorými ľuďom zabezpečí dostupnú lekársku a zdravotnú starostlivosť. Avšak týmto opatrením nie je vyhlásenie núdzového stavu a návrh toho riešenia tak, ako mi bolo zadané, predstavím. A bude mať jediný cieľ, aby pri slovenskom pacientovi aj po novom roku bol lekár, bola mu zabezpečená zdravotná starostlivosť," povedal minister. Zdôraznil, že aj keby bolo avizované riešenie situácie schválené, nechce, aby bolo použité.

„Na stretnutí som požiadal odborárov, aby mi do utorka odovzdali aktualizovaný zoznam toho, čo odo mňa žiadajú, aby bolo splnené do konca roka tak, aby stiahli svoje výpovede. A požiadal som ich, aby sme boli v týchto požiadavkách pragmatickí, aby toto bolo aj naozaj vykonateľné. Ja urobím maximum pre to, aby som tieto požiadavky aj reálne naplnil," vyhlásil.

Mohlo by Vás zaujímať Lekárski odborári kritizujú Šaška: Návrhy s nami vopred neodkomunikoval

Zopakoval, že drvivá väčšina bodov memoranda, ktoré s LOZ podpísala vláda v roku 2022, je splnená alebo v plnení. Takisto, že k zvyšku predstavil konkrétny plán krokov. Rovnako zopakoval, že jedinou nevyriešenou požiadavkou je otázka rastu platov lekárov. Na stretnutí preto podľa jeho slov požiadal odborárov, aby prestali verejne komunikovať, že im o platy nejde.

„Ja teda teraz beriem na vedomie, že odborári sú zatiaľ rozhodnutí pokračovať vo svojich výpovediach. Ale znova zopakujem, že ja na takýto krok nevidím žiaden dôvod, ak teda o tieto platy nejde," dodal.

Vyše 3 300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.

(tasr)

6. decembra 2024 | 18:04

Minúta | 6. decembra 2024 | 18:04

Denník N nesmie Bombica volať neonacistom, extrémistom či antisemitom

Mestský súd Bratislava IV vydal 2. decembra neodkladné opatrenie, podľa ktorého Denník N nesmie označovať Daniela Bombica (Danny Kollar), za extrémistu, neonacistu a antisemitu.

Toto rozhodnutie bolo doručené vydavateľstvu Denníka N 5. decembra večer, pričom noviny tvrdia, že nemali možnosť sa k prípadu vyjadriť na súde.

Bombic, ktorého zastupuje advokátska kancelária KALLAN Legal, ktorá patrí ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi a poradcovi premiéra Davidovi Lindtnerovi, informoval na svojom Telegrame, že „vyhral súd“.

Neodkladné opatrenie je však iba dočasným rozhodnutím, ktoré má zabrániť nepriaznivým následkom pred riadnym súdnym konaním.

Sudkyňa Viera Hadrbulcová v uznesení napísala, že Denník N vedie aktívnu systematickú propagandistickú mediálnu antikampaň voči Bombicovi, manipuluje verejnosť a nerešpektuje prezumpciu neviny.

Riaditeľ Denníka N, Lukáš Fila, vyjadril nespokojnosť s rozhodnutím a považuje ho za zásah do slobody slova. Podľa jeho slov súd neumožnil novinám predložiť právnu argumentáciu, a preto sa plánujú proti rozhodnutiu odvolať.

(lup, dv)

6. decembra 2024 | 17:47

Minúta | 6. decembra 2024 | 17:47

Sýrska armáda sa stiahla z Dajr az-Zaur. Kontrolu nad mestom prevzali kurdské milície

Kurdské sily postupujú v čase, keď sa na území Sýrie obnovili boje medzi povstaleckými skupinami a vládnymi silami prezidenta Bašára Asada.

„Sýrske sily a ich spojenci podporovaní Iránom sa úplne stiahli z oblastí, ktoré kontrolujú v provincii Dajr az-Zaur, a kurdské jednotky postupujú smerom k ich oblastiam," vyhlásil Rámí Abdal Rahmán, ktorý vedie nezávislé Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) sídliace v Británii.

Informácie SOHR potvrdzuje aj nezávislý portál Live Universal Awareness Map, ktorý uvádza, že Kurdi sa voľne pohybujú po uliciach mesta Dajr az-Zaur. Zdroje agentúry Reuters však tvrdia, že kurdské sily ovládajú iba jeho východnú časť.

AFP pripomína, že provincia Dajr az-Zaur je rozdelená medzi kurdské sily, ovládajúce jej časť východne od rieky Eufrat, a sýrsku armádu.

Územné zisky južne od Dajr az-Zauru údajne zaznamenala aj teroristická organizácia Islamský štát (IS). Tá bola pritom takmer úplne porazená koaličnými silami na čele s USA v roku 2017.

Minulý týždeň sa v občianskou vojnou sužovanej Sýrii obnovili boje. Koncentrujú sa najmä na severozápade krajiny, kde povstalecká skupina Hajat Tahrír aš-Šám dobyla druhé najväčšie mesto Sýrie Aleppo. Postúpila aj smerom na strategické mesto Homs, z ktorého sa vládne sily údajne v piatok stiahli.

Povstalci podľa AFP prevzali kontrolu aj nad viacerými hraničnými priechodmi s Jordánskom a Irakom. Jordánsko predtým oznámilo, že hlavný hraničný priechod so Sýriou uzavrelo pre komerčnú a osobnú dopravu.

(tasr)

6. decembra 2024 | 17:25

Minúta | 6. decembra 2024 | 17:25

Vladimir Putin schválil nasadenie raketového systému „Orešnik“ v Bielorusku

Prezident dodal, že technické detaily, ako minimálny dolet rakiet, budú stanovené s ohľadom na bezpečnosť Bieloruska.

Po stretnutí Najvyššej štátnej rady Zväzového štátu v Minsku, kde Vladimir Putin podporil návrh Alexandra Lukašenka, bude do Bieloruska umiestnený nový ruský raketový systém „Orešnik“.

Putin v tejto súvislosti uviedol, že ide o súčasť dohody o bezpečnostných zárukách medzi oboma krajinami. Rozmiestnenie raketových systémov sa očakáva v druhej polovici roku 2025, keď začne sériová výroba „Orešnikov“ v Rusku.

Aj keď tieto rakety patria k ruským strategickým silám, ciele pre ne určí bieloruské politické a vojenské vedenie. Tento krok bol iniciovaný na žiadosť Lukašenka, ktorý v minulosti označil raketové údery na Dnepre za prostriedok ovplyvnenia bývalých partnerov, ktorí sa podľa neho stali rivalmi. Lukašenko tiež verí, že nasadenie „Orešnikov“ môže upokojiť potenciálnych agresorov voči Bielorusku a Rusku.

Mohlo by Vás zaujímať Rozhodnutie použiť Orešnik padlo skôr, ako USA povolili Ukrajine použiť ATACMS

V tomto kontexte podpísali Putin a Lukašenko aj zmluvu o vzájomných bezpečnostných zárukách, ktorá upravuje kroky v prípade ohrozenia suverenity oboch štátov. Dokument zahŕňa aj rozmiestnenie ruských taktických jadrových zbraní v Bielorusku.

(lup)