Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rozhodnutie použiť Orešnik padlo skôr, ako USA povolili Ukrajine použiť ATACMS

Pre denník New York Times to povedali anonymné zdroje oboznámené s minulotýždňovým telefonátom náčelníkov generálnych štábov USA a Ruska Charlesa Q. Browna a Valerija Gerasimova.

Americký Zbor náčelníkov štábov (JCS) o telefonáte informoval aj verejne, vyhlásenie citovala agentúra Reuters. Brown vyjadril Gerasimovovi obavy z nasadenia severokórejských vojakov v ruskej Kurskej oblasti, kam 6. augusta prekvapivo vtrhla ukrajinská armáda, doplnili zdroje pre televíziu CNN.

Rozhovor sa uskutočnil 27. novembra, ale ruská strana požiadala Washington, aby ho vopred neoznamovala. Tlačová služba JCS obsah rozhovoru nekomentovala, uviedla len, že sa „diskutovalo o mnohých otázkach globálnej a regionálnej bezpečnosti vrátane prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine“. Dodala, že o telefonát požiadalo ruské ministerstvo obrany.

Počas rozhovoru Gerasimov Brownovi povedal, že rozhodnutie ruskej armády použiť balistickú strelu Orešnik v bojových operáciách padlo ešte predtým, ako Spojené štáty povolili používať Ukrajine svoje rakety ATACMS pri útokoch na ruské územie, oznámili zdroje z Pentagónu pre NYT.

Ruské sily prvýkrát nasadili novú raketu Orešnik 21. novembra pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Ruský prezident Vladimir Putin následne povedal, že išlo o reakciu na krok USA vo veci nasadenia rakiet ATACMS.

Gerasimov podľa zdrojov televízie CNN informoval Browna aj o vojenských cvičeniach ruskej armády v Stredozemnom mori. Ruské ministerstvo obrany 3. decembra oznámilo, že v rámci týchto cvičení boli odpálené hypersonické protilodné rakety Zirkon. V rozhovore s Brownom však Gerasimov ich odpálenie priamo nespomenul.

Reuters poznamenal, že rozhovor náčelníkov generálnych štábov bol mimoriadne zriedkavým kontaktom medzi najvyššími vojenskými predstaviteľmi Ruska a USA. Brown nastúpil do funkcie predsedu Zboru náčelníkov štábov v decembri 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Zamestnávatelia sa obávajú dôsledkov výpovedí lekárov, doplatí na to slovenské hospodárstvo

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR sa okrem iného obáva nárastu chorobnosti a výpadku pracovníkov i zvýšených nákladov pre zamestnávateľov, obavy tlmočila v otvorenom liste Lekárskemu odborovému združeniu (LOZ).

AZZZ v liste zdôraznila, že rešpektuje právo zamestnancov, vrátane zdravotníckych pracovníkov, na vyjadrenie svojich nárokov a obáv a uznáva nevyhnutnosť zlepšovať podmienky v slovenských nemocniciach. Popisuje však možné dôsledky hromadných výpovedí.

"V takom prípade sa nedostane veľké množstvo zamestnancov ku zdravotnej starostlivosti, čo môže viesť k zvýšenej chorobnosti alebo zhoršeniu už existujúcich zdravotných problémov. To spôsobí dodatočné náklady nielen na PN-ky, ale zvýšia sa náklady aj na zamestnanie náhradníkov. Takáto situácia môže viesť k spomaleniu celého hospodárstva," upozornil generálny sekretár AZZZ Oto Nevický.

"Hromadné výpovede lekárov tak predstavujú vážnu hrozbu, ktorá má negatívny dopad nielen na zamestnancov, ale aj chod firiem a celú národnú ekonomiku a hospodárstvo," dodal.

Šaško: 90 percent memoranda 2022 je splnených. Komplexný plán predstaví čoskoro

Mohlo by Vás zaujímať Šaško: 90 percent memoranda 2022 je splnených. Komplexný plán predstaví čoskoro

V mene zamestnávateľskej asociácie vyjadruje nádej, že existuje spôsob, ako dosiahnuť pozitívne zmeny v slovenskom zdravotníckom systéme bez ohrozenia plynulosti a bezpečnosti poskytovania služieb pacientom.

"Apelujeme na LOZ, aby zvážil dlhodobé dôsledky svojich krokov a vyzývame k upokojeniu situácie a hľadaniu riešení, ktoré ochránia záujmy všetkých - zamestnancov, zamestnávateľov aj pacientov," dodal Nevický.

Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v stredu uviedol, že nevidí žiadny relevantný dôvod, aby lekári svoje výpovede nestiahli. Tvrdí, že rezort zdravotníctva si dôsledne splnil "domácu úlohu" a predstavil konkrétne kroky pri zásadných požiadavkách LOZ.

(tasr)

Minúta  |  

Náčelník juhokórejského generálneho štábu podal demisiu

Generál Park An-su vo štvrtok oznámil svoje odstúpenie v súvislosti so zavedením stanného práva, ktoré tento týždeň nakrátko vyhlásil prezident Jun Sok-jol, píše agentúra Reuters.

„Sme síce vojenskí experti, ale nie sme experti na stanné právo,“ povedal generál v parlamente a vyhlásil, že na príprave prezidentovho rozhodnutia sa nepodieľal.

Prezident Jun vyhlásil stanné právo v utorok vo vopred neohlásenom príhovore. V ňom obvinil opozíciu z protištátnych aktivít a sympatií k Severnej Kórei. Stalo sa tak v čase, keď sa jeho strana a opozícia nevedia dohodnúť na rozpočte na budúci rok.

O necelé tri hodiny po vyhlásení stanného práva parlament schválil väčšinou hlasov návrh na jeho zrušenie. Podľa juhokórejskej ústavy ho musí prezident v takom prípade odvolať.

Hlava štátu už v noci na štvrtok prijala demisiu ministra obrany Kim Jong-hjuna, ktorý sa predtým ospravedlnil za chaos vyvolaný vyhlásením stanného práva. Údajne práve on navrhol prezidentovi tento krok, priblížila televízia BBC.

Do čela rezortu obrany bol vymenovaný doterajší veľvyslanec v Saudskej Arábii a štvorhviezdičký generál vo výslužbe Čchoi Bjung-hjuk.

Juhokórejská polícia zároveň začala vyšetrovať prezidenta Jun Sok-jola, ministra vnútra I Sang-mina a exministra obrany Kim Jong-hjuna v súvislosti s ich úlohou pri pokuse o zavedenie stanného práva.

(tasr)

Minúta  |  

UNICEF chce vyzbierať 9,9 miliardy dolárov na pomoc deťom v ohrození

Financie pôjdu na zdravotnú starostlivosť, vodu, boj proti podvýžive, ochranu pred násilím a na vzdelávanie.

Detský fond OSN (UNICEF) zverejnil výzvu na získanie finančných prostriedkov na budúci rok vo výške 9,9 miliárd dolárov (zhruba 9,4 miliardy eur). Plánuje ich poskytnúť vo forme pomoci deťom na celom svete, ktoré postihli vojny alebo krízy, uvádza na základe správy agentúry AFP.

„Rozsah humanitárnych potrieb detí je na historicky najvyššej úrovni, pričom každý deň je postihnutých viac detí," upozornila výkonná riaditeľka UNICEF-u Catherine Russellová.

Získané financie majú pomôcť 109 miliónom detí, pričom budú určené na zdravotnú starostlivosť, zabezpečenie pitnej vody, skríning podvýživy, zmiernenie rodovo podmieneného násilia či podporu vzdelávania.

Najviac finančných prostriedkov má byť vyčlenených pre Afganistan, Sudán, Konžskú demokratickú republiku, palestínske územia či Libanon.

Russelová zároveň dodala, že podľa predbežných odhadov UNICEF-u na budúci rok „bude humanitárnu pomoc v priebehu roka potrebovať 213 miliónov detí v 146 krajinách a oblastiach". Podľa jej slov ide o „ohromujúco vysoké číslo".

Agentúra AFP dodáva, že UNICEF v minuloročnej výzve požadoval 9,3 miliardy dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Stará Ľubovňa: Na Ľubovnianskom hrade sa našli vzácne artefakty

V rámci archeologického výskumu realizovaného počas rekonštrukcie severovýchodnej hradby objavili archeológovia predmety, ktoré priblížili život v 17. storočí.

Počas archeologického výskumu, ktorý tento rok realizovali na Hrade Ľubovňa v rámci rekonštrukcie severovýchodnej hradby a dvoch nádvorí, objavili viacero zaujímavých artefaktov.

Výsledky výskumu prezentovali nedávno v Podtatranskom múzeu v Poprade na stretnutí východoslovenských archeológov. Projektová manažérka Ľubovnianskeho múzea (ĽM) Otília Barlíková uviedla, že od apríla do septembra sa okrem spomínaných nádvorí skúmal aj objekt bývalých vojenských kasární. Artefakty chcú v budúcnosti verejne prezentovať.

V pozostatkoch komína situovaného v priestoroch dielne na 3. nádvorí sa napríklad našlo veľké množstvo fragmentov kachlíc. Z nich sa podarilo zrekonštruovať približne 20 kusov.

„To, že sa našlo viacero typov kachlíc z rôznych období, môže znamenať, že pec bola postavená z odpadového materiálu, ktorý ostal po zbúraní iných pecí na hrade," ozrejmila Barlíková.

Počas výskumu objavili aj delové gule z pieskovca a železa, kovový kľúč, fajky a tiež mince - jeden grajciar Leopolda I. z roku 1698, jeden solid Žigmunda III. Vasa z roku 1623.

Medzi objavmi bola tiež kováčska struska, ktorá mohla slúžiť na zhutnenie terénu nádvoria. Našla sa aj rôzna kuchynská a stolová keramika, fragmenty skla a zvyšky ďalších predmetov každodenného používania.

Objavom je okrem samotných artefaktov aj stavebná architektúra hradu. Archeológ zachytil vykurovacie pece, časť kuchyne, studňu respektíve cisternu, obydlia pre vojenskú posádku či delové strieľne z obdobia renesancie a kazematy.

„Tie jednotlivé nálezy poukazujú na to, že celé nádvorie aj kasárne boli stavané postupne, menili svoj účel a našli sa tak artefakty z viacerých období. Zároveň predmety poukazujú na život vojakov v 17. storočí na hrade," dodala Barlíková.

Výskum sa realizoval v rámci rozsiahleho projektu rekonštrukcie hradby a nádvorí za približne 1,2 milióna eur s podporou Ministerstva kultúry SR a Prešovského samosprávneho kraja.

Riaditeľ ĽM Dalibor Mikulík dodal, že na hrade sa realizovalo už viacero archeologických výskumov. Jedny z najrozsiahlejších boli v 70. rokoch minulého storočia.

Podotkol, že celý areál hradu je vlastne archeologickou lokalitou. Ďalší výskum však nateraz nie je v pláne, keďže múzeum aktuálne chystá reštaurovanie omietok hradnej kaplnky.

(tasr)

Minúta  |  

Argentínsky prezident apeloval na začatie „kultúrnej vojny" proti ľavici

Javier Milei chce zabrániť návratu ľavice k moci a bojovať proti socializmu na univerzitách, v médiách a kultúre.

Argentínsky prezident Javier Milei vyzval na založenie medzinárodnej aliancie pravicových lídrov a národov. Vo svojom záverečnom prejave na stredajšej konferencii Conservative Political Action Conference (CPAC) v Buenos Aires povedal, že je potrebné viesť „kultúrnu vojnu", aby sa „ľavičiari" a socialisti nedostali k moci.

„Svet opäť dýcha slobodou," vyhlásil Milei s odkazom na nedávne zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Vo svojom prejave brojil proti svojim kritikom, tlači a politickým oponentom. Zároveň za dôležitý označil boj proti ľavici na univerzitách, v médiách a kultúre.

„Je našou morálnou povinnosťou brániť dedičstvo našej západnej civilizácie," povedal pravicový líder.

„Jediný spôsob, ako bojovať proti socializmu, je sprava. Krajný stred, jeho pozície a nástroje sú vždy a všade funkčné pre zločineckú ľavicu," dodal.

Milei do prezidentského úradu nastúpil takmer pred rokom. Odvtedy spustil radikálne reformy - prepustil tisíce štátnych zamestnancov a úradníkov a masívne obmedzil sociálne programy.

Úsporné opatrenia jeho vlády síce dokázali výrazne znížiť infláciu, zároveň ale utlmili ekonomiku. V tejto kedysi bohatej krajine dnes viac ako 50 percent ľudí žije pod hranicou chudoby, poznamenala DPA.

Na konferencii CPAC Argentina označil svoju vládu za tú „najlepšiu v histórii", pričom svojich kritikov nazval „neandertálcami". Hoci podľa agentúry DPA začal v Argentíne robiť politické kompromisy, vo svojom prejave sa prezentoval ako neústupný politický outsider.

„Sme skeptickí voči koncepcii dialógu, pretože nemáme záujem o pokračovanie politických dohôd. Prišli sme, aby sme sa rozišli s konsenzom," vyhlásil.

Na svojich priaznivcov a spojencov apeloval, aby sa „spojili a vytvorili kanály spolupráce na celom svete".

„Mohli by sme sa nazvať pravicovou internacionálou, sieťou vzájomnej pomoci, ktorú by tvorili všetci tí, ktorí majú záujem šíriť myšlienky slobody po celom svete," uviedol pred tlieskajúcim davom.

Na konferencii sa zúčastnila aj Lara Trumpová, nevesta novozvoleného prezidenta USA a spolupredsedníčka Republikánskej strany, líder španielskej krajne pravicovej strany Vox Santiago Abascal i konzervatívny politický komentátor Ben Shapiro. Prostredníctvom videolinku sa pripojil aj Trumpov bývalý poradca Steve Bannon a exprezident Brazílie Jair Bolsonaro.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.