Preskočiť na obsah
  |  

Izrael mení tvár Blízkeho východu, vyhlásil Netanjahu

Golanské výšiny „budú už navždy súčasťou Izraela“, povedal izraelský premiér na margo záujmov krajiny v občianskej vojne v susednej Sýrii na prvej tlačovej konferencii po 99 dňoch.

O sýrskom prezidentovi Bašárovi Asadovi, ktorého v nedeľu zvrhli opozičné sily pod vedením militantnej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), Benjamin Netanjahu povedal, že bol „kľúčovým prvkom v iránskej osi odporu“, ktorú Izrael „krok za krokom rozoberá“. Asadovým pádom sa v regióne „otvára nová kapitola“, dodal.

HTS spolu s ďalšími skupinami po dvojtýždňovej bleskovej ofenzíve prevzali kontrolu nad sýrskou metropolou Damask, čím ukončili 13 rokov trvajúcu občiansku vojnu proti sýrskej vláde a viac ako 50 rokov vlády Asadovej rodiny.

Asadova Sýria „podporovala nepriateľstvo a nenávisť“ voči Izraelu, napadla ho v jomkippurskej vojne v roku 1973, bola „predsunutým stanovišťom iránskeho teroru“ a „potrubím“ zbraní z Iránu pre šiitské militantné hnutie Hizballáh, vymenoval izraelský premiér. Teherán počas tohto obdobia podľa Netanjahua investoval miliardy dolárov do udržania sýrskeho prezidenta pri moci.

S odkazom na začiatok okupácie Golanských výšin na hraniciach so Sýriou po šesťdňovej vojne v roku 1967 premiér priblížil, že „dnes každý chápe veľký význam našej prítomnosti na Golanských výšinách, a nie len na ich úpätí.“ Vojenská prítomnosť Tel Avivu v regióne podľa neho zaručuje bezpečnosť a suverenitu Izraela.

Premiér sa tiež poďakoval zvolenému prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi za to, že počas prvého funkčného obdobia v roku 2019 „uznal izraelskú zvrchovanosť“ na Golanských výšinách.

„Golanské výšiny budú navždy neoddeliteľnou súčasťou štátu Izrael,“ vyhlásil Netanjahu.

Zopakoval tiež svoje predchádzajúce tvrdenie, že Asadov pád bol „priamym dôsledkom silných úderov, ktoré sme zasadili Hamasu, Hizballáhu a Iránu“, a dodal, že od útokov zo 7. októbra Izrael pracuje „systematickým, uváženým a usporiadaným spôsobom“ na likvidácii iránskej osi.

Os odporu predstavuje skupina militantných hnutí a teroristických organizácií, ktoré spolupracujú s Teheránom na zničení Izraela. Väčšinou šíitské milície či vládni predstavitelia považujú izraelskú vládu za nelegitímnu okupačnú mocnosť na území Palestíny.

V Pásme Gazy teraz Izrael koná, „aby zničil zvyšky vojenských kapacít Hamasu a všetky jeho riadiace kapacity“ a aby priviedol späť všetkých rukojemníkov, doplnil premiér.

Izrael je v priamom konflikte s iránskymi zástupcami od vlaňajšieho vypuknutia vojny, keď militanti pod vedením Hamasu 7. októbra 2023 zaútočili na juh Izraela, kde zabili asi 1 200 ľudí a odvliekli do palestínskej enklávy 251 rukojemníkov.

Do tejto vojny sa hneď 8. októbra zapojil aj Hizballáh, ktorý začal uskutočňovať cezhraničné útoky raketami či dronmi. Tým vyhnal asi 60-tisíc Izraelčanov zo severu a prinútil Obranné sily Izraela (IDF) bojovať na dvoch frontoch.

Koncom septembra však IDF v nálete na južné predmestie Bejrútu zabili vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha, po čom nasledovali útoky na všetkých jeho potenciálnych nástupcov. Podľa Netanjahua bol kľúčovým bodom v spojení Iránu, Sýrie a Hizballáhu. Bol „osou osi – zasiahnite ho, a zasiahnete celú os“, doplnil.

„Odstránenie Nasralláha bolo zlomovým bodom v rozpade osi,“ vyhlásil Netanjahu s tým, že „Nasralláh už nie je medzi nami a os už nie je tým, čím bola“. Izrael ju „krok za krokom rozoberá“.

„Irán vytvoril teroristickú trasu z Perzského zálivu do Stredozemného mora, z Iránu do Iraku, z Iraku do Sýrie, zo Sýrie do Libanonu. Na juhu vyzbrojil Hamas. Ďalej na juhu húsíov, ktorých sme tiež tvrdo zasiahli,“ povedal s odkazom na šíitských militantov v západnom Jemene, ale dodal, že „táto os stále nezmizla“.

„Ale ako som sľúbil, meníme tvár Blízkeho východu,“ vyhlásil Netanjahu. „Štát Izrael si upevňuje svoje postavenie mocenského centra v našom regióne, ako tomu nebolo celé desaťročia.“

„Kto s nami spolupracuje, má z toho veľký úžitok. Kto na nás útočí, veľmi stráca,“ povedal a dodal, že chce vidieť inú Sýriu v prospech Izraela aj Sýrčanov. Pripomenul stavbu poľnej nemocnice na hraniciach so Sýriou na začiatku občianskej vojny a doplnil, že v Izraeli „sa narodili stovky sýrskych detí“.

Netanjahu tiež priznal, že dal pokyn IDF, aby prevzala nárazníkovú zónu v Golanských výšinách vrátane všetkých prístupových bodov. Armáda tieto správy predtým komentovala tým, že jej prítomnosť je len dočasná a slúži na zabezpečenie Izraela počas chaotického obdobia.

(sab)

  |  

Parlament presunul voľbu členov Rady STVR aj odvolávanie Huliaka na budúci rok

Hlasovanie čaká vo februári aj na novelu zákona o neziskových organizáciách z dielne SNS, ktorého súčasťou by mala byť aj regulácia lobingu mimovládok.

Okrem voľby členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) poslanci presunuli na február aj voľbu členov Rady pre mediálne služby, člena Správnej rady TASR, člena Správnej rady Ústavu pamäti národa a člena Súdnej rady SR.

Na schôdzi 4. februára budú poslanci hlasovať aj o opozičnom návrhu na odvolanie Rudolfa Huliaka (nezaradený) z postu predsedu Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

(tasr)

  |  

Poslanci zaradili na schôdzu návrh k dostupnosti zdravotnej starostlivosti

Venovať sa návrhu majú v skrátenom legislatívnom konaní, pričom rokovať o ňom majú začať už v utorok.

Úprava dopĺňa do zákona o civilnej ochrane obyvateľstva definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude možné považovať aj kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Pre zdravotníckych pracovníkov sa má ustanoviť povinnosť poskytovať počas tejto mimoriadnej udalosti zdravotnú starostlivosť.

(tasr)

  |  

Visolajský varuje poslancov: Podporou zákona o civilnej ochrane sa postavíte za oligarchov

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský považuje vládny návrh zmeny legislatívy pre výpovede vyše 3 300 lekárov za cestu kriminalizovania lekárov.

"Treba povedať úplne jasne a zrozumiteľne, že tento krok je cestou k úplnému kolapsu slovenského zdravotníctva. LOZ bude pozorne sledovať rozhodovanie každého poslanca Národnej rady, ako sa ku kríze postaví," napísal v liste pre parlamentných poslancov šéf LOZ Peter Visolajský.

Zároveň vyzval každého poslanca, aby si uvedomili, čo svojím hlasom podporia. "Svojou podporou vládneho návrhu novelizácie Zákona o civilnej ochrane sa postaví [poslanec, pozn. red] na stranu oligarchov a proti záujmom slovenských občanov," zhodnotil.

LOZ bude podľa neho hlasovanie každého jedného poslanca široko medializovať, pretože ide o historické hlasovanie, "ktoré je o svedomí vás, poslancov, a nie o dodržiavaní straníckych príkazov."

"Je v rukách každého jedného z vás, či ste pripravení niesť dlhé desaťročia čiernu škvrnu a hanbu, ktorá na vás po tomto hlasovaní nezmazateľne zostane," podotkol v liste.

Visolajský počas diskusie v rádiu Expres potvrdil, že v pondelok sa mu ozvali lekári z troch ďalších oddelení s tým, že podávajú výpovede. Celkovo k dnešnému dňu evidujú odborári približne 3 340 výpovedí.

Vláda 8. decembra schválila legislatívne úpravy, ktoré umožňujú vyhlásiť mimoriadnu situáciu aj v prípade kritickej nedostupnosti zdravotnej starostlivosti, zároveň zdravotníci musia v období vyhlásenia takejto mimoriadnej situácie poskytovať zdravotnú starostlivosť.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) po schválení návrhu, ktorý sa má v parlamente prerokovať v skrátenom konaní, upozornil, že má ísť o nástroj na zabezpečenie ochrany života a zdravia v prípade, že lekári podajú hromadné výpovede.

(tasr)

  |  

Žilinka štvrtý rok vo funkcii: Tí, čo nemali čo povedať, hovorili radi a spravidla nekorektne

Generálny prokurátor Maroš Žilinka je v poradí siedmym generálnym prokurátorom, poslancami Národnej rady bol zvolený v decembri 2020.

"Tí, ktorí nemali čo povedať, hovorili radi, veľa a spravidla nekorektne. A tí, ktorí mali čo povedať, boli z dôvodu profesionálnej zdržanlivosti a zodpovednosti ticho," napísal Žilinka na sociálnej sieti.

Žilinku, rodáka z Bardejova, na funkciu generálneho prokurátora navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa za stranu Sme rodina. Predtým pôsobil aj ako riaditeľ odboru ekonomickej kriminality na dnes už neexistujúcom Úrade špeciálnej prokuratúry.

(max)

  |  

Netanjahu sa po prvý raz postavil pred súd v korupčnej kauze

Izraelský premiér prišiel na súd v Tel Avive okolo 8.00, zatiaľ čo vonku sa zhromaždilo niekoľko desiatok demonštrantov vyjadrujúcich podporu i nesúhlas s jeho politikou v otázke prepustenia rukojemníkov z Pásma Gazy.

Izrael vedie vojnu v Pásme Gazy proti militantnému nacionalistickému hnutiu Hamas už viac ako rok, v dôsledku čoho Benjaminovi Netanjahuovi súd povolil odklad začiatku pojednávania. Minulý štvrtok však sudcovia rozhodli, že politik začne vypovedať.

Netanjahu je obvinený z úplatkárstva, podvodu a porušenia dôvery. Vypovedať bude trikrát týždenne, a to aj napriek vojne a možným novým hrozbám, ktoré predstavujú nepokoje na Blízkom východe vrátane susednej Sýrie.

Izraelského lídra v roku 2019 obvinili v troch prípadoch týkajúcich sa prijímania darov od bohatých známych a údajného získavania regulačných výhod pre mediálnych magnátov výmenou za priaznivé spravodajstvo. Premiér akékoľvek pochybenie popiera.

„Skutočnou hrozbou pre demokraciu v Izraeli nie sú volení zástupcovia, ale niektorí predstavitelia bezpečnostných zložiek, ktorí odmietajú akceptovať voľbu voličov a snažia sa o prevrat prostredníctvom zúrivých politických vyšetrovaní, ktoré sú v demokracii neprijateľné,“ reagoval na obvinenia premiér ešte vo štvrtok vo vyhlásení.

Na pondelkovej tlačovej konferencii Netanjahu povedal, že čakal osem rokov, aby mohol povedať svoj príbeh. Zároveň vyjadril rozhorčenie nad tým, ako sa počas vyšetrovania zaobchádzalo so svedkami.

Premiér a ďalší členovia jeho vlády tiež pravidelne slovne útočili na generálnu prokurátorku Gali Baharav-Miarovú, ktorú obviňovali z politizácie procesov proti Netanjahuovi.

Pred vojnou Netanjahuove problémy so zákonom rozdelili tamojšiu spoločnosť, ktorú ešte viac polarizovala minuloročná snaha jeho vlády obmedziť právomoci súdov, píše Reuters. Kabinet vtedy argumentoval tým, že najvyšší súd nie je viazaný ústavnými pravidlami, ale iba zásadou známou ako „rozumnosť“ (reasonableness).

Netanjahu (75), ktorý je pri moci takmer nepretržite od roku 2009, je najdlhšie slúžiacim izraelským lídrom a prvým úradujúcim premiérom obvineným z trestného činu.

(tasr)