Vo väzniciach na severovýchode Sýrie, ktorú ovládajú kurdské jednotky, je podľa britského denníka Daily Telegraph zadržiavaných asi tucet „zocelených bojovníkov Islamského štátu“ zo Spojeného kráľovstva.

Britské bezpečnostné zdroje na margo toho uviedli, že Británia je ohrozená ich možným návratom, ak by väznice prevádzkované kurdskými úradmi zasiahol chaos v krajine.

Eagleová však v tejto súvislosti verejnosť uistila, že spravodajské služby veľmi pozorne sledujú, ako sa situácia v Sýrii vyvinie v najbližších dňoch a týždňoch, a sú aj v kontakte so spojencami.

Sýrsky prezident Bašár Asad bol zvrhnutý po tom, čo sa islamistická Organizácia pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám – HTS) prehnala zo svojej bašty v provincii Idlib na severozápade Sýrie cez územia ovládané vládou v severnej a strednej časti krajiny, a na záver bleskovej ofenzívy dobyla v noci na 8. decembra aj hlavné mesto Damask.

V roku 2014 skupina Islamský štát (IS) vyhlásila vo veľkých častiach Sýrie a susedného Iraku kalifát, ku ktorému sa pripojili stovky britských občanov. Samozvaný kalifát padol v roku 2019 po urputných bojoch s kurdskými bojovníkmi podporovanými Spojenými štátmi i po bombardovaní zo strany Ruska.

Izolované bunky IS však v Sýrii zostali. V januári 2022 tak bojovníci IS vtrhli do väzenia v Kurdmi kontrolovanom meste Hasaka, odkiaľ podľa odhadov ušli desiatky teroristov.

Medzi povstalcami, ktorí zosadili Asadov režim, boli zrejme aj džihádisti „pôvodom z Francúzska“, uviedol v rozhovore pre denník Le Figaro francúzsky prokurátor pre boj s terorizmom Olivier Christen.

Dodal, že podľa odhadov sa v bašte povstalcov – v meste Idlib a okolí – nachádzalo okolo sto francúzskych štátnych príslušníkov.

Christen dodal, že pád Asadovho režimu nemá žiadne bezprostredné dôsledky na teroristickú hrozbu vo Francúzsku. Zdôraznil však, že „ostražitosť zostáva maximálna“, pretože skúsenosti ukázali, že takéto napätie môže mať vplyv „na džihádosféru a jej časť, ktorá je vo Francúzsku“, vrátane ľudí, ktorí „sú v procese svojej radikalizácie“.

Prokurátor v rozhovore pre stanicu RTL doplnil, že schopnosť posielať komandá na európske územie sa vývojom situácie v Sýrii veľmi nezmenila. Upozornil však, že HTS „naznačuje svoj rozchod s al-Káidou a deklaruje odklon od medzinárodného džihádizmu“.

Druhá skupina – Islamský štát – podľa Christena zostáva veľmi oslabená a podľa jej vzťahov s HTS sa dá usudzovať, že príchod HTS k moci prijíma negatívne.

(tasr)