Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarská vláda považuje šancu na mier na Ukrajine za realistickú, vyhlásil Gulyás

Šéf úradu vlády dodal, že na stredajšom rokovaní kabinetu hovoril premiér Viktor Orbán o mieri a o prímerí z pohľadu nedávnych medzinárodných rokovaní, Ukrajina si podľa neho „mierom nie je istá“, citoval ho portál Telex.

„Maďarsko je jednou z mála krajín, ktoré sú bezpodmienečnými zástancami mieru. Situácia sa za uplynulé obdobie veľmi zmenila, a to k lepšiemu,“ podčiarkol šéf úradu vlády Gergely Gulyás. Dodal, že v minulosti mier presadzovalo len Maďarsko a Vatikán, „teraz už o mieri hovoria všetci“.

„Cieľom vlády je zabezpečiť, aby zbrane už nezatienili žiadne Vianoce,“ povedal Gulyás. Pripomenul, že Orbán o tom rokoval s pápežom Františkom vo Vatikáne, Donaldom Trumpom v Spojených štátoch, aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Vláda verí, že vďaka tomu je šanca na mier stále reálna, no zároveň sa snaží dosiahnuť vianočné prímerie a výmenu väzňov. Nechceme sa toho vzdať, aj keď si súčasná ukrajinská administratíva nie je istá v otázkach vojny a mieru. V záujme mieru bude Viktor Orbán rokovať vo štvrtok aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom,“ dodal Gulyás.

Orbán mieri do Ankary. S Erdoganom bude rokovať o vojne na Ukrajine a Blízkom východe

Mohlo by Vás zaujímať Orbán mieri do Ankary. S Erdoganom bude rokovať o vojne na Ukrajine a Blízkom východe

Kyjev poprel, že by sa Orbán obrátil aj na Zelenského

Ukrajina v stredu poprela, že s Orbánom rokovala o vianočnom prímerí a výmene zajatcov vo vojne s Ruskom. Orbán tvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol maďarský návrh.

Telefonát Orbána s Putinom podkopáva jednotu v Európe, tvrdí Zelenskyj

Mohlo by Vás zaujímať Telefonát Orbána s Putinom podkopáva jednotu v Európe, tvrdí Zelenskyj

„Ako vždy, maďarská strana s Ukrajinou o ničom nerokovala. Maďarská strana (nás) ako vždy neupozornila na svoje kontakty s Moskvou,“ uviedol v písomnom vyhlásení Zelenského poradca Dmytro Lytvyn.

Orbán predtým v príspevku na Facebooku tvrdil, že Maďarsko sa na konci svojho predsedníctva v Rade EÚ opäť pokúsilo „nasmerovať bojujúce strany k mieru“.

„Navrhli sme vianočné prímerie a rozsiahlu výmenu zajatcov. Aké smutné, že to dnes prezident Zelenskyj jasne odmietol a vylúčil. Robili sme, čo sa dalo,“ vyhlásil.

Pavel: Česko je pripravené hovoriť o variantoch mieru, ktoré rešpektujú ukrajinskú suverenitu

Praha sa chce pri rokovaniach sústrediť aj na záujem Európy zachovať v regióne bezpečnosť, povedal český prezident po stretnutí najvyšších ústavných činiteľov a šéfa českej diplomacie na Pražskom hrade.

Politici podľa prezidenta Petra Pavla hovorili najmä o vzťahoch Česka so Spojenými štátmi po nástupe Donalda Trumpa do úradu. Na otázku, ako po tom bude Česko Ukrajine pomáhať, alebo či prípadne chystá nejakú novú iniciatívu, prezident odpovedal, že Praha bude Ukrajinu podporovať v rovnakom rozsahu aj naďalej a pokračovať bude aj muničná iniciatíva.

„ČR je od počiatku výrazným podporovateľom Ukrajiny, a to v mnohých rovinách, a bude ním aj naďalej. Pokračovať bude aj naša iniciatíva aj pre to, aby Ukrajina mala dostatok munície, a sme pripravení hovoriť o akomkoľvek variante dosiahnutia mieru na Ukrajine, ktorý bude rešpektovať suverenitu Ukrajiny a jej záujem, a tiež záujem Európy na celkovej bezpečnosti v našom regióne,“ povedal Pavel.

Na konkrétnu podobu podpory je podľa neho potrebné ešte počkať. „Objavujú sa rôzne návrhy, zatiaľ sme nevideli žiadnu ochotu na ruskej strane pristúpiť na akýkoľvek z nich a vyjadriť vôľu rokovať. Až sa uskutoční inaugurácia a nový americký prezident bude vo funkcii, potom určite uvidíme nejakú konkrétnu iniciatívu, na ktorú bude možné reagovať,“ očakáva český prezident.

(tasr)

Minúta  |  

Šutaj Eštok o zákone pre výpovede lekárov: Mrzí ma, že dvaja poslanci hlasovali proti

Minister vnútra a líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok vo štvrtok podotkol, že je rád, že „kľúčový zákon z dielne ministerstva zdravotníctva bol schválený a prešiel“.

"Mrzí ma, že dvaja poslanci hlasovali proti. Rešpektujem ich výhrady, ale mohli s nimi prísť skôr, ako v deň hlasovania. Ako to budeme riešiť, nechajte na nás," konštatoval Šutaj Eštok.

Na otázku, či nehrozí, že sa z poslancov Hlasu Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša, ktorí odmietajú podporu viacerých zákonoch - napríklad aj tých športových z dielne koaličnej SNS - nestanú noví huliakovci, líder Hlasu jasne odpovedal: "Určite nie."

Lekári budú musieť počas mimoriadnej situácie pracovať, inak im hrozí väzenie

Mohlo by Vás zaujímať Lekári budú musieť počas mimoriadnej situácie pracovať, inak im hrozí väzenie

Koľko hlasov bude mať podľa neho koalícia na najbližšej schôdzi parlamentu začiatkom februára je jasné. "Ja verím, že 79," uzavrel Šutaj Eštok.

Poslanci parlamentu podvečer 11. decembra schválili legislatívu, ktorá súvisí s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Za návrh hlasovalo 74 zákonodarcov. Zákonom vláda reagovala na výpovede lekárov, ktorých Lekárske odborové združenie (LOZ) eviduje viac ako 3 300.

Máme tu Huliaka číslo dva. Alebo ako Ficovi chýbajú koaliční partneri

Mohlo by Vás zaujímať Máme tu Huliaka číslo dva. Alebo ako Ficovi chýbajú koaliční partneri

(max)

Minúta  |  

Hamas údajne súhlasil so zotrvaním izraelských vojsk v Gaze

Palestínske militantné hnutie ustúpilo od kľúčovej požiadavky v rozhovoroch o prímerí v Pásme Gazy, umožní Obranným silám Izraela (IDF) udržať vojenskú prítomnosť na kľúčových koridoroch počas pokoja zbraní.

Ustúpenie od požiadavky stiahnutia vojsk oznámili denníku Wall Street Journal (WSJ) arabskí sprostredkovatelia s tým, že IDF by ovládali Filadelfský koridor – diaľnicu pozdĺž južnej hranice Pásma Gazy, ako aj koridor Netzarim, ktorý prebieha stredom enklávy.

Obe strany podľa Journalu zvažujú 60-dňové prímerie, v rámci ktorého by bolo prepustených až 30 izraelských rukojemníkov vrátane občanov USA. Izrael by na oplátku prepustil palestínskych väzňov a povolil väčšie množstvo humanitárnej pomoci do Gazy.

Hamas tiež predložil zoznam týchto rukojemníkov, ide predovšetkým o ženy, starších a chorých. Piati ľudia z tohto zoznamu už sú mŕtvi, pripomenul WSJ.

Celkovo sa v Pásme Gazy nachádza asi sto rukojemníkov z 251 ľudí, ktorých palestínski militanti uniesli z juhu Izraela počas prekvapivého útoku 7. októbra 2023. Počas prvého dňa izraelsko-palestínskej vojny tiež zabili asi 1 200 ľudí.

Izrael následne spustil masívne vzdušné útoky a neskôr aj pozemnú operáciu, počas ktorej zahynulo v Gaze 44 800 obetí, uvádza gazské ministerstvo zdravotníctva, ktoré kontroluje Hamas. Hoci rezort nerozlišuje medzi civilnými a vojenskými obeťami, OSN tieto údaje považuje za spoľahlivé.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Do Šeligu údajne nabúral podgurážený asistent slovenského europoslanca

Nehoda sa stala na Kozej ulici v Bratislave, odkiaľ poslanec za Demokratov vychádzal autom z dvora.

Ako píše televízia Joj, vodič, ktorý nehodu spôsobil, išiel po hlavnej ceste. V jednom momente narazil do Juraja Šeligu, pričom podľa zdroja televízie nafúkal 0,40 promile alkoholu. Má ísť o asistenta europoslanca Martina Hojsíka (PS).

"Juraj je, pochopiteľne, v šoku, no inak zdá sa, zdravotne v poriadku. Na mieste zasahovali všetky potrebné zložky, ktorým ďakujeme za profesionalitu," napísali Demokrati na sociálnej sieti.

(max)

Minúta  |  

Rumunsko a Bulharsko sa stali súčasťou bezvízového schengenského priestoru

Ministri vnútra členských krajín Európskej únie 12. decembra v Bruseli s konečnou platnosťou rozhodli o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom.

Stredou 1. januára 2025 sa obe krajiny stanú plnohodnotnými členmi bezvízového schengenského priestoru. Informovalo o tom maďarské predsedníctvo Rady EÚ na sociálnej sieti X.

Rumunsko a Bulharsko sú pripravené vstúpiť do schengenského priestoru, uviedol ráno pred zasadnutím Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť minister vnútra Maďarska Sándor Pintér. Maďarsko v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

Pinter pripomenul, že Maďarsko podporilo vstup Bulharska a Rumunska do Schengenu už v roku 2011, keď prvýkrát predsedalo EÚ.

"Verím, že ak je krajina technicky pripravená, vynaložila obrovské úsilie a iniciovala regulačné zmeny, potom si zaslúži stať sa súčasťou schengenského priestoru," vyhlásil Pintér. V oficiálnom vyhlásení vstup oboch krajín do schengenského priestoru ako plnoprávnych členov označil za "historický moment".

"Zrušenie kontrol osôb na vnútorných pozemných hraniciach s týmito členskými štátmi a medzi nimi bolo najvyššou prioritou maďarského predsedníctva a dnes sme to premenili na skutočnosť. Tento krok bude prínosom nielen pre občanov Bulharska a Rumunska, ale aj pre EÚ ako celok," uviedol.

Bulharsko a Rumunsko už od svojho vstupu do EÚ uplatňujú niektoré časti schengenského právneho rámca. Ide najmä o kontroly na vonkajších hraniciach, policajnú spoluprácu a využívanie Schengenského informačného systému (SIS).

Veľkú šancu na vstup do Schengenu pre obe krajiny v decembri 2022 zablokovalo Rakúsko. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner vtedy v Bruseli po zasadnutí Rady EÚ utiekol pred otázkami bulharských a rumunských novinárov.

K posunu došlo 30. decembra 2023, keď členské štáty prijali rozhodnutie zrušiť kontroly osôb na vnútorných vzdušných a námorných hraniciach, čiže na letiskách a v prístavoch oboch krajín. Európska komisia vyhlásila Bulharsko aj Rumunsko za spôsobilé na členstvo v schengenskom priestore už v roku 2011, čo odvtedy opakovane potvrdzovala.

Rovnaký postoj mal aj Európsky parlament, ktorý od roku 2011 opakovane vyzýval členské štáty, aby neblokovali šance oboch krajín na vstup do Schengenu, ktorý je najväčšou oblasťou voľného cestovania na svete. Hraničné kontroly medzi Francúzskom, Nemeckom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom boli prvýkrát zrušené v roku 1985.

Schengenský priestor v súčasnosti spája 29 krajín (25 z 27 členských štátov a Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko) a 420 miliónov ľudí. Zrušené neboli kontroly na vnútorných hraniciach s Cyprom a súčasťou schengenského priestoru nie je ani Írsko.

Reakcia európskych ustanovizní

Eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner privítal štvrtkové rozhodnutie ministrov vnútra členských krajín EÚ v Bruseli o prijatí ďalších dvoch krajín do schengenského priestoru. Rovnako zareagovala aj Európska komisia (EP) a Európsky parlament (EP).

"Úplné pristúpenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru je historický moment," vyhlásil Brunner. Zároveň zdôraznil, že EÚ musí pracovať na zlepšení bezpečnosti v európskom priestore aj prostredníctvom lepšej ochrany svojich vonkajších hraníc.

"Schengenský priestor je spolu s eurozónou a vnútorným trhom jednou z najlepších vecí na Európskej únii. Som veľmi rád, že Rumunsko a Bulharsko dnes dostali potvrdenie vstupu," dodal Brunner.

"Je koniec, je rozhodnuté. Je to zaslúžené. Rumunsko a Bulharsko ako plnoprávni členovia vstúpia do Schengenu 1. januára 2025. Blahoželám ľuďom oboch krajín, ktorí na tom tvrdo pracovali a túžia po vstupe Schengenu. Silnejší Schengen znamená bezpečnejšiu a jednotnejšiu Európu," uviedla predsedníčka EP Roberta Metsolová na platforme X.

Dlhoročne bola otvoreným zástancom vstupu oboch krajín. Pre nového eurokomisára Brunnera išlo o prvú účasť na zasadnutí Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť. Podľa diplomatických zdrojov výsledok hlasovania bol vopred jasný. Rakúsko, ktoré blokovalo vstup oboch krajín kvôli obavám z migračného tlaku, v pondelok (9.12.) definitívne stiahlo svoje veto.

Brunner na novinársku otázku o dočasnom zavádzaní kontrol na vnútroschengenských hraniciach odpovedal, že EK všetky takéto žiadosti podrobne analyzuje, ale ak sú v súlade s Kódexom schengenských hraníc, nedá sa im zabrániť.

EK v oficiálnom vyhlásení uviedla, že po štvrtkovom hlasovaní sa zavŕši úplný vstup oboch krajín do schengenského priestoru. To posilní nielen schengenský priestor, ale aj vnútorný trh EÚ a zvýši sa mobilita, obchod a cestovný ruch. "Robustný schengenský priestor posilňuje jednotu EÚ a robí Úniu silnejšou v celosvetovom meradle," uvádza EK.

Brána medzi východnou a západnou Európou

K situácii sa podľa tlačovej agentúry Agerpres vyjadril prezident Klaus Iohannis, premiér Marcel Ciolacu aj šéfka diplomacie Luminita Odobescuová.

Prezident v oficiálnom vyhlásení uviedol, že plné členstvo krajiny v schengenskom priestore posilní strategickú pozíciu Rumunska ako "brány medzi východnou a západnou Európou" a Rumunsko si to zaslúži na základe svojich výkonov a záväzkov.

Iohannis uviedol, že v prístupovom procese Rumunsko čelilo viacerým prekážkam a príliš dlho čakalo na tento moment, hoci dávno bolo "technicky pripravené" na plný vstup. Pripomenul, že sa ako prezident "osobne" zapájal do diskusií na túto tému.

"Vstup do schengenského priestoru je prirodzeným a nevyhnutným krokom k posilneniu štatútu Rumunska ako plnohodnotného člena EÚ. Výhody členstva v spoločnom priestore voľného pohybu sú viaceré a majú priamy vplyv na občanov, na ekonomiku a na vonkajší obraz našej krajiny," uviedol.

Podľa jeho slov zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach znamená rýchlejší a jednoduchší pohyb pre cestujúcich, výrazne sa skráti čas strávený na hraniciach a znížia sa logistické náklady pre firmy. Tým sa ich zisky zvýšia, podporí to konkurencieschopnosť produktov a služieb Rumunov na jednotnom európskom trhu a zvýši atraktivitu pre zahraničných investorov.

Premiér Marcel Ciolacu to považuje za "historické rozhodnutie", ktoré pomôže rumunským spoločnostiam pri obchode s partnermi z Európy znížením logistických nákladov. "Je to v skutočnosti víťazstvo spravodlivosti a národnej dôstojnosti, a jasný signál, že nikdy nepripustíme, aby sme boli občanmi druhej kategórie v Európe," odkázal premiér.

Šéfka rumunskej diplomacie na sociálnej sieti X skonštatovala, že úplné pristúpenie Rumunska k schengenskému priestoru je "dlho očakávaným rozhodnutím v prospech občanov a hospodárstva". "Dlhé úsilie Rumunska bolo ocenené a odmenené," uviedla Odobescuová.

Hlasy zo strednej Európy

Rozhodnutie prijať Rumunsko a Bulharsko do schengenského priestoru víta aj prezident SR Peter Pellegrini. Ako informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR, hlava štátu verí, že toto rozhodnutie prispeje k ochrane vonkajšej hranice EÚ pred nelegálnou migráciou.

Podľa českého ministra vnútra Víta Rakušana ide o dobrú správu aj pre bezpečnosť ČR. Podľa českého rezortu vnútra sa týmto krokom dokončila práca českého predsedníctva z roku 2022.

"To, čo naštartovalo české predsedníctvo a my sme to dotiahli do konca s Chorvátmi, sa dnes naplnilo. Je to skvelá správa pre nás všetkých – nielen pre obyvateľov Rumunska a Bulharska – že teraz v tejto chvíli má cenu a zmysel veriť európskemu integračnému procesu. Ale je to dobrá správa aj pre našu bezpečnosť, pretože všetky kapacity, ktoré boli teraz používané na ochranu vnútornej hranice, môžu byť použité na ochranu tej vonkajšej, čo zvyšuje bezpečnosť nás všetkých," dodal vo videu na sociálnej sieti X Rakušan.

(tasr)

Minúta  |  

ISW: Rusi sa blížia k Pokrovsku, od mesta sú len šesť kilometrov

Ozbrojené sily Ruska sa snažia uskutočniť manéver obkľúčenia na juh od mesta, vyplýva z geolokovaných záberov zverejnených 10. decembra, na ktoré sa odvolal americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Ruská armáda podľa ISW postúpila na západe mesta Novyj Trud a južne od mesta Dačenske pozdĺž diaľnice E50, a v najbližších dňoch bude pravdepodobne pokračovať v snahách o uzavretie kotla medzi týmito mestami.

Rusi vraj majú pri Pokrovsku 120-tisíc vojakov. Na kľúčové mesto môžu udrieť už čoskoro

Mohlo by Vás zaujímať Rusi vraj majú pri Pokrovsku 120-tisíc vojakov. Na kľúčové mesto môžu udrieť už čoskoro

Veliteľ ukrajinského práporu operujúceho pri Pokrovsku charakterizoval situáciu v tomto smere ako „kritickú“, a to najmä preto, že každá ruská formácia veľkosti práporu dostáva mesačne približne 200 čerstvých príslušníkov.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.