Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Členovia francúzskej diplomacie mieria do Damasku

Predstavitelia plánujú v sýrskom hlavnom meste obnoviť vzťahy po páde prezidenta Bašára Asada.

Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na francúzskeho ministra zahraničných vecí Jeana-Noela Barrota.

Barrot v rozhovore pre francúzsky verejnoprávny rozhlas France Inter povedal, že štvorčlenný diplomatický tím zaistí nehnuteľnosti patriace Francúzskej republike, „nadviaže predbežný kontakt" s novými lídrami a „vyhodnotí najpálčivejšie potreby obyvateľstva".

(tasr)

Minúta  |  

Vodca Hajat Tahrír aš-Šám sa stretol s veľvyslancom OSN

Katarská televízia al-Džazíra uviedla, že líder povstalcov diskutoval s veľvyslancom OSN o potrebe zjednotiť a obnoviť Sýriu.

Ahmad Šara, známy aj ako Abú Muhammad Džawlání, ktorého Organizácia pre oslobodenie Levanty zvrhla sýrskeho prezidenta Bašára Asada, sa stretol s osobitným veľvyslancom OSN pre Sýriu Geirom Pedersenom v Damasku.

Líder nového mocenského centra v krajine zároveň podotkol, že „zmeny, ktoré sa udiali na politickej scéne si vyžadujú aktualizáciu" rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z roku 2015 týkajúcej sa Sýrie tak, aby „zohľadňovala novú realitu".

Šara zdôraznil, že je nevyhnutné vytvoriť bezpečné podmienky pre návrat sýrskych utečencov a poskytnúť im potrebné ekonomické a politické zázemie.

Organizácia pre oslobodenie Levanty a jej spojenci po dobytí Damasku momentálne pracujú na obnovení bezpečnosti a začatí politickej transformácie. Zároveň sa snažia upokojiť verejnosť, ktorá je paralyzovaná pádom režimu a znepokojená džihádistami medzi povstalcami.

(tasr)

Minúta  |  

Zmluvu o službe v ruskej armáde denne uzatvára viac ako tisíc ľudí, tvrdí Putin

Ruský prezident v pondelok vyhlásil, že ruské jednotky majú na Ukrajine „strategickú iniciatívu pozdĺž celej línie bojového kontaktu“, pričom len v tomto roku bolo „oslobodených 189 obcí“, citovala ho agentúra AFP.

Na rozšírenom zasadnutí kolégia ruského ministerstva obrany prezident Vladimir Putin okrem toho označil končiaci sa rok „za medzník v dosahovaní cieľov špeciálnej vojenskej operácie“, a to vďaka profesionalite a odvahe ruských vojakov, „hrdinskej práci pracovníkov obranných podnikov“ a podpore armády a námorníctva zo strany národa.

Ruský minister obrany Andrej Belousov na tomto stretnutí povedal, že ruské jednotky tento rok obsadili takmer 4 500 štvorcových kilometrov ukrajinského územia a teraz získavajú približne 30 štvorcových kilometrov denne.

Podľa Belousova má Ukrajina pod kontrolou menej ako jedno percento územia Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny a približne 25 až 30 percent Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rusko v roku 2022 formálne pripojilo tieto regióny k svojmu územiu, hoci nad žiadnym z nich nemá plnú kontrolu.

Putin vo svojom príhovore pred členmi kolégia ministerstva obrany informoval aj o tom, že ruské ministerstvo obrany počas roku 2024 denne uzatvára zmluvy o službe v ruskej armáde v priemere s viac ako tisíc ľuďmi.

Vo svojom vystúpení Putin ocenil, že jednotky ruského ministerstva obrany, Národnej gardy, spravodajských služieb a iných štruktúr plnia na Ukrajine všetky pridelené úlohy bez ohľadu na ich náročnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael chce zdvojnásobiť počet obyvateľov na anektovaných Golanských výšinách

Izraelská vláda v nedeľu schválila plán na zvýšenie počtu obyvateľov anektovaných Golanských výšin.

Zároveň trvá na tom, že po obsadení nárazníkovej zóny, ktorá je pod dohľadom OSN, nemá v úmysle konfrontovať Sýriu. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry AFP.

Keď islamistami vedené povstalecké sily minulý týždeň odstavili od moci sýrskeho prezidenta Bašára Asada, izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil vojakom, aby obsadili demilitarizovanú zónu nachádzajúcu sa medzi silami oboch krajín na Golanských výšinách.

Vláda "jednomyseľne schválila" plán v hodnote 11 miliónov dolárov "na demografický rozvoj Golanských výšin - vzhľadom na vojnu, nový front v Sýrii a túžbu zdvojnásobiť počet obyvateľov", uviedol Netanjahuov úrad.

Izrael okupuje väčšinu Golanských výšin, strategickej náhornej plošiny, od roku 1967 a v roku 1981 túto oblasť anektoval, čo dosiaľ uznali len Spojené štáty.

Netanjahu povedal, že "posilnenie Golanských výšin je posilnením štátu Izrael a v tomto období je obzvlášť dôležité". "Budeme sa tam naďalej usadzovať, rozvíjať ich a osídľovať," vyhlásil podľa AFP Netanjahu.

Na okupovaných Golanských výšinách žije približne 30 000 Izraelčanov a približne 23 000 drúzskych Arabov, ktorí tu boli prítomní ešte pred okupáciou a väčšina z nich si ponechala sýrske občianstvo.

Saudská Arábia a Katar tento krok Izraela rýchlo odsúdili. Ministerstvo zahraničných vecí v Rijáde vo vyhlásení vyjadrilo "odsúdenie a zavrhnutie" tohto plánu a označilo ho za súčasť "pokračujúcej sabotáže príležitostí na obnovenie bezpečnosti a stability v Sýrii".

Dauha uviedla, že izraelské vyhlásenie je "novou epizódou v sérii izraelských agresií na sýrskom území a hrubým porušením medzinárodného práva", píše AFP.

Netanjahu minulý týždeň vyhlásil, že anektované Golanské výšiny budú izraelské "naveky". Nasledovalo to po jeho rozkaze, aby jednotky prekročili nárazníkovú zónu, ktorá oddeľuje izraelské a sýrske sily od roku 1974. Jednotky tiež obsadili oblasti za touto nárazníkovou zónou.

USA sa v roku 2019 počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa stali prvou a jedinou krajinou, ktorá uznala izraelskú zvrchovanosť nad Golanskými výšinami.

(tasr)

Minúta  |  

Zamestnanci britskej kráľovskej rodiny sa pobili v bare

Buckinghamský palác uviedol, že bude vyšetrovať zamestnancov pracujúcich pre britskú kráľovskú rodinu po "afterparty" v Londýne, ktorá sa podľa denníka The Sun skončila „barovou bitkou“. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry Reuters.

Pracovníci sa zúčastnili na podvečernej recepcii v Buckinghamskom paláci a potom sa vybrali do neďalekého baru, aby pokračovali v oslavách. Ich večierok sa však vymkol spod kontroly a po tom, ako došlo k „hádzaniu pohárov a úderom“, bola privolaná polícia, uviedol denník The Sun.

V utorok večer zatkli policajti 24-ročnú ženu podozrivú z bežného útoku, trestného činu poškodzovania cudzej veci a výtržníctva v bare v centre Londýna, uviedla londýnska Metropolitná polícia.

„Policajti boli privolaní do baru na Victoria Street na základe oznámenia, že zákazníčka rozbila poháre a pokúsila sa napadnúť člena personálu,“ uviedol hovorca polície. Hovorca dodal, že žena bola prepustená nasledujúci deň po tom, ako jej bolo doručené trestné oznámenie za výtržníctvo.

Buckinghamský palác uviedol, že predstavitelia paláca vedia o incidente, ktorý sa odohral mimo pracoviska po recepcii v oficiálnej londýnskej rezidencii kráľa Karola III.

„Hoci išlo o neformálne spoločenské stretnutie, nie o oficiálny vianočný večierok paláca, skutočnosti budú v plnej miere prešetrené, pričom vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom bude nasledovať prísny disciplinárny proces a budú prijaté príslušné opatrenia,“ oznámil Buckinghamský palác vo vyhlásení.

(tasr)

Minúta  |  

Burza podľa nového rozsudku v USA nemôže vynucovať diverzitu vo vedení firiem

Odvolací súd v Louisiane rozhodol, že burza Nasdaq nemá právo vyžadovať diverzitu v zložení predstavenstiev firiem, ktoré sú na nej kótované.

Tento verdikt prichádza viac ako tri roky po tom, čo Komisia pre kontrolu cenných papierov a burzy (SEC) schválila návrh burzy Nasdaq na zvýšenie zastúpenia žien, rasových menšín a LGBT osôb vo vedení amerických spoločností, uviedla agentúra AP.

Navrhované pravidlá, prvé svojho druhu v USA, požadovali, aby väčšina z takmer 3-tisíc spoločností na burze Nasdaq mala vo svojom vedení aspoň jednu ženu a jedného zástupcu rasovej menšiny alebo osobu identifikujúcu sa ako súčasť sexuálnej menšiny. Okrem toho mali firmy povinnosť verejne zverejňovať demografické údaje o svojom vedení.

Rozhodnutie pravidlá zrušiť bolo ovplyvnené silnou opozíciou zo strany konzervatívcov a republikánskych zákonodarcov. Súd konštatoval, že SEC nemala právo návrh schváliť. „Nie je neetické, ak spoločnosť odmietne zverejniť informácie o rasových, rodových alebo LGBT charakteristikách členov svojho vedenia,“ uvádza sa v rozsudku.

„Neexistuje žiadne zavedené pravidlo alebo zvyklosť v oblasti cenných papierov, ktorá by firmám ukladala povinnosť ospravedlňovať sa za nedostatok rozmanitosti, akú Nasdaq preferuje,“ píše sa v ňom.

Nasdaq obhajovala svoj návrh. „Stojíme si za tým, že pravidlo zjednodušovalo a štandardizovalo požiadavky na zverejňovanie informácií v prospech firiem aj investorov,“ uviedla burza vo vyhlásení. SEC zareagovala opatrne: „Rozhodnutie preskúmavame a zvažujeme ďalšie kroky,“ uviedol hovorca komisie.

Rozsudok prichádza v čase, keď mnoho spoločností prehodnocuje svoje iniciatívy v oblasti diverzity, rovnosti a inklúzie (DEI). V októbri skupina demokratov v Kongrese vyzvala najväčšie americké spoločnosti, aby zachovali svoje DEI programy, argumentujúc, že tieto iniciatívy pomáhajú zabezpečiť rovnaké príležitosti na dosiahnutie „amerického sna“.

Táto výzva bola reakciou na oznámenia niektorých veľkých spoločností, vrátane Fordu, Harley-Davidsonu a John Deere, ktoré počas leta obmedzili svoje DEI programy.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.