Preskočiť na obsah
  |  

V americkej Virgínii postavia prvú fúznu jadrovú elektráreň

Spoločnosť Commonwealth Fusion Systems plánuje investovať miliardy dolárov do výstavby a zapojenia prvej jadrovej elektrárne v Spojených štátoch, ktorá bude schopná dodávať do siete približne 400 megawattov elektriny.

Commonwealth Fusion Systems (CFS) vznikla v roku 2018 oddelením od Technologického inštitútu v Massachusetts (MIT), v štáte doteraz postavila niekoľko prototypov fúznej elektrárne. Prvú komerčnú elektráreň plánujú dokončiť v roku 2030, pričom podľa vyhlásenia guvernéra Glenna Youngkina má dodávať čistú elektrinu pre viac ako 150-tisíc domácností.

Jadrová fúzia či syntéza je proces, pri ktorom sa jadrá ľahších atómov spájajú pri vysokej teplote a tlaku, pričom ich spojením (fúziou) sa uvoľňuje energia. Na tento proces sa zvyčajne používajú izotopy vodíka deutérium a trícium.

CFS dodala, že pôjde o prvú elektráreň tohto typu napojenú na elektrickú sieť v okrese Chesterfield v blízkosti hlavného mesta Richmond.

„Toto je historický okamih pre Virgíniu a celý svet,“ uviedol Youngkin v príslušnom vyhlásení. „CFS nestavia len zariadenie, ale je priekopníkom v oblasti inovácií na výrobu čistej, spoľahlivej a bezpečnej energie, a to priamo vo Virgínii. Sme hrdí na to, že sme domovom tejto snahy zmeniť budúcnosť energie,“ dodal.

Spolu s riaditeľom virgínskeho štátneho podniku Dominion Energy Edwardom Baineom pripomenuli, že jadrová fúzia je oproti štiepeniu – procesu, ktorý sa používa prakticky vo všetkých jadrových elektrárňach – omnoho bezpečnejšia a nevzniká pri nej nukleárny odpad.

„Technológia jadrovej syntézy a technológia štiepenia sú presným opakom,“ vysvetlil Youngkin, absolvent inžinierstva. „Technológia štiepenia je štiepenie atómov a technológia jadrovej syntézy je spojenie dvoch ľahších prvkov, aby sa vytvoril ťažší prvok, ktorý odštartuje neutrón a vytvorí energiu,“ dodal.

„Keď je syntéza vystavená vzduchu, zastaví sa. Takže možnosť nekontrolovanej reťazovej reakcie pri fúzii nie je prítomná,“ ubezpečil.

Štátny rezort energetiky plánuje uvoľniť milión dolárov, vedenie okresu Chesterfield ďalších desať miliónov dolárov v rámci dlhodobého financovania, pripomenul guvernér na tlačovom brífingu.

Celosvetovo prvým funkčným fúznym reaktorom, ktorý dodával elektrinu do siete, bol britský projekt JET (Joint European Torus). Reaktor typu tokamak fungoval od roku 1983, pričom však nedodával elektrinu stabilným prúdom, ale pulzmi. V roku 2023 projekt ukončili.

V období svojho najvyššieho výkonu v roku 1997 dokázal JET vyrobiť 16 megawattov nukleárnej energie – pri spotrebe 24 megawattov tepelnej energie, ktorou sa zahrieva plazma vnútri torusu (tvar podobný plávaciemu kolesu). Tokamak je ruský termín označujúci „toroidálnu komoru s magnetickými závitmi“.

(sab)

  |  

Moskva nevidí dôvod na vyradenie Slovenska a Maďarska zo zoznamu nepriateľských štátov

Ruská vláda zostavila zoznam nepriateľských krajín v marci 2022, len niekoľko týždňov po invázii na Ukrajinu, ku kontaktom s týmito štátmi sa musí „pristupovať osobitným spôsobom“, píše agentúra TASS.

„Napriek odhodlaniu týchto krajín zachovať si množstvo užitočných prístupov v strategicky dôležitých odvetviach svojich obchodných a ekonomických vzťahov s Ruskom, ako aj ich orientácii na udržiavanie bilaterálneho politického dialógu, sú Budapešť a Bratislava nútené z dôvodu ich členstva v Európskej únii a NATO dodržiavať disciplínu týchto blokov vrátane protiruských obmedzení,“ uviedlo ministerstvo zahraničia pre denník Izvestija.
„Neexistujú preto dostatočné dôvody na prehodnotenie ich súčasného štatútu,“ dodal rezort.

V súčasnosti je na zozname dovedna 46 štátov – všetkých 27 členských krajín Európskej únie, ale aj Albánsko, Andorra, Austrália, Británia, Čierna Hora, Island, Japonsko, Južná Kórea, Lichtenštajnsko, Monako, Nórsko, Severné Macedónsko, Mikronézia, Nový Zéland, San Maríno, Singapur, Švajčiarsko, Taiwan (ako oblasť pod vlastnou samosprávou, hoci ho Rusko považuje za súčasť Číny, pozn. TASR) a Ukrajina.

(tasr)

  |  

Bratislava pripravuje spustenie regulovaného parkovania v Ružinove v zóne RU3 Pošeň

Týmto krokom by mala samospráva nadviazať na už zavedené zóny RU3 - Štrkovec, RU3 - Trávniky, RU3 - Klingerova kolónia a RU1 - Nivy.

„V januári 2025 plánujeme verejnú participáciu, v rámci ktorej budú mať obyvatelia možnosť zapojiť sa do diskusie o pripravovaných zmenách projektu organizácie dopravy," priblížil magistrát s tým, že projekt organizácie dopravy by mali čoskoro verejne predstaviť obyvateľom.

Systém Bratislavského parkovacieho asistenta (PAAS), ktorý bratislavská samospráva označuje za jednu z najväčších reforiem v hlavnom meste, spustili v prvých troch zónach začiatkom roka 2022. Systém mesto postupne rozširuje.

(tasr)

  |  

Netanjahu: Izraelská armáda ostane na hore Hermon, kým sa nenájde iné riešenie

Vrch nachádzajúci sa na sýrskom území v nárazníkovej zóne OSN obsadili izraelské jednotky krátko po tom, čo sýrski protivládni militanti tento mesiac zvrhli tamojšieho prezidenta Bašára Asada.

Tento krok označili izraelskí predstavitelia za obmedzené a dočasné opatrenie na zaistenie bezpečnosti izraelských hraníc. Neuviedli však, kedy by mohli byť vojaci stiahnutí. Minister obrany Jisrael Katz minulý týždeň nariadil vojakom, aby sa pripravili zostať na hore Hermon aj počas nadchádzajúcej zimy.

Premiér Benjamin Netanjahu sa v utorok zúčastnil na bezpečnostnej porade na vrchole hory Hermon. „Uskutočňujeme toto hodnotenie, aby sme mohli rozhodnúť o nasadení jednotiek armády na tomto dôležitom mieste, kým sa nenájde iné riešenie, ktoré zabezpečí bezpečnosť Izraela,“ uviedla kancelária izraelského premiéra vo vyhlásení zverejnenom v utorok večer.

Viaceré krajiny i OSN kritizovali presun Izraela do nárazníkovej zóny, ktorá vznikla po arabsko-izraelskej vojne v roku 1973, ako porušenie medzinárodných dohôd a žiadali stiahnutie vojsk.

Hora Hermon (2814 m n. m.) na libanonsko-sýrskej hranici je najvyšším vrcholom Sýrie a leží približne 40 kilometrov od Damasku. Pre Izrael má vysokú strategickú hodnotu, pretože hlavné mesto Sýrie je odtiaľ v pohodlnom dosahu delostreleckej paľby. Izraelské jednotky tiež môžu z hory pozorovať aktivity v libanonskom údolí Bikáa, ktoré je obývané najmä šíitmi a je považované za baštu Iránom podporovaného libanonského hnutia Hizballáh.

(tasr)

  |  

Jozef Mikloško diskutoval v Užhorode o právach detí počas vojny

Podujatie organizoval Úrad komisára pre ľudské práva na Ukrajine v spolupráci so svojou pobočkou v Zakarpatskej oblasti a ďalšími partnermi.

Hlavným cieľom podujatia bolo hľadať riešenia na zabezpečenie práv detí v kontexte vojnového konfliktu. Diskutovali o tom, ako spolupracovať so samosprávami, medzinárodnými partnermi a štátnymi inštitúciami na vytváraní bezpečného prostredia pre rast a vývoj detí, ktorých životy zásadne ovplyvnila vojna.

V Zakarpatskej oblasti je aktuálne viac ako 40-tisíc detí vnútorne presídlených z iných častí Ukrajiny. Medzi nimi sú siroty, deti so zdravotným postihnutím či deti s príbuznými, ktorí hľadajú útočisko v bezpečnejších oblastiach.

Detský ombudsman Mikloško predstavil skúsenosti SR s podporou ukrajinských detí, ktoré našli dočasné útočisko na Slovensku. Vo svojom prejave vyzdvihol vytvorenie ukrajinského mládežníckeho parlamentu na Slovensku, ktorý umožňuje mladým Ukrajincom aktívne sa zapájať do spoločenského života.

Poukázal aj na ďalšie projekty, ktoré pomáhajú zlepšovať podmienky pre ukrajinské deti a mladých ľudí vrátane podpory pri prijímaní ukrajinských študentov na slovenské vysoké školy. Zároveň upozornil na ďalšiu výzvu, ktorá Slovensko čaká v roku 2025 - povinnú školskú dochádzku pre ukrajinské deti. Táto zmena prinesie zvýšený nápor na školský personál a priestory, no zároveň je kľúčová pre integráciu detí do slovenského vzdelávacieho systému.

Jednou z diskutovaných tém bolo zriadenie rehabilitačného centra pre deti postihnuté vojnovým konfliktom. Pobyty pre tieto deti by sa tak mohli organizovať na Slovensku, ktoré môže poskytnúť bezpečné prostredie a odbornú starostlivosť pre deti s posttraumatickými poruchami či deti, ktoré prišli o svojich blízkych.

Od začiatku konfliktu požiadalo na Slovensku o dočasné útočisko 12 9487 osôb, z toho najviac v Bratislave (47 012). Denne žiada o štatút dočasného útočiska na Slovensku približne 600 osôb. Komisár pre deti zdôraznil, že Slovensko bude aj naďalej podporovať ukrajinské deti a hľadať riešenia, ktoré im pomôžu prekonať ťažké časy, uvádza úrad.

(tasr)

  |  

Žilinský kraj bude financovať kapitálové výdavky úverom vo výške 30 miliónov eur

V zmysle schváleného uznesenia bude môcť ŽSK v jednom kalendárnom roku čerpať maximálne 15 miliónov eur.

Krajskí poslanci schválili na utorkovom rokovaní zastupiteľstva prijatie úveru od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 30 miliónov eur.

Podľa riaditeľky ekonomického odboru Úradu ŽSK Kataríny Gazdíkovej nie je prebytok bežného rozpočtu na budúci rok taký výrazný, aby bolo možné investičné zámery riešiť z vlastných zdrojov.

„Úverové zdroje budú použité najmä na financovanie kapitálových výdavkov v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, dopravy, vzdelávania, kultúry a spolufinancovanie projektov z eurofondov, ktoré budú predmetom schválenia formou úpravy rozpočtu ŽSK v roku 2025," uviedla Gazdíková.

Poslancom predstavili aj indikatívny zoznam prioritných investičných akcií, ktorých financovanie je z úveru plánované. Figurujú v ňom napríklad rekonštrukcie centier sociálnych služieb v Zákamennom a Žiline, dostavba priestorov pre pracoviská magnetickej rezonancie v nemocniciach v Liptovskom Mikuláši a Trstenej, ale tiež viacero investičných projektov v stredných školách.

Stav dlhu ŽSK ku koncu minulého roka bol v celkovej výške 84 806 212 eur. V prípade čerpania nového úveru v roku 2025 vo výške 15 miliónov eur bude predpokladaný celkový dlh ŽSK k 31. decembru 2025 vo výške 89 117 100 eur.

(tasr)