V americkej Virgínii postavia prvú fúznu jadrovú elektráreň

Commonwealth Fusion Systems (CFS) vznikla v roku 2018 oddelením od Technologického inštitútu v Massachusetts (MIT), v štáte doteraz postavila niekoľko prototypov fúznej elektrárne. Prvú komerčnú elektráreň plánujú dokončiť v roku 2030, pričom podľa vyhlásenia guvernéra Glenna Youngkina má dodávať čistú elektrinu pre viac ako 150-tisíc domácností.

Jadrová fúzia či syntéza je proces, pri ktorom sa jadrá ľahších atómov spájajú pri vysokej teplote a tlaku, pričom ich spojením (fúziou) sa uvoľňuje energia. Na tento proces sa zvyčajne používajú izotopy vodíka deutérium a trícium.

CFS dodala, že pôjde o prvú elektráreň tohto typu napojenú na elektrickú sieť v okrese Chesterfield v blízkosti hlavného mesta Richmond.

„Toto je historický okamih pre Virgíniu a celý svet,“ uviedol Youngkin v príslušnom vyhlásení. „CFS nestavia len zariadenie, ale je priekopníkom v oblasti inovácií na výrobu čistej, spoľahlivej a bezpečnej energie, a to priamo vo Virgínii. Sme hrdí na to, že sme domovom tejto snahy zmeniť budúcnosť energie,“ dodal.

Spolu s riaditeľom virgínskeho štátneho podniku Dominion Energy Edwardom Baineom pripomenuli, že jadrová fúzia je oproti štiepeniu – procesu, ktorý sa používa prakticky vo všetkých jadrových elektrárňach – omnoho bezpečnejšia a nevzniká pri nej nukleárny odpad.

„Technológia jadrovej syntézy a technológia štiepenia sú presným opakom,“ vysvetlil Youngkin, absolvent inžinierstva. „Technológia štiepenia je štiepenie atómov a technológia jadrovej syntézy je spojenie dvoch ľahších prvkov, aby sa vytvoril ťažší prvok, ktorý odštartuje neutrón a vytvorí energiu,“ dodal.

„Keď je syntéza vystavená vzduchu, zastaví sa. Takže možnosť nekontrolovanej reťazovej reakcie pri fúzii nie je prítomná,“ ubezpečil.

Štátny rezort energetiky plánuje uvoľniť milión dolárov, vedenie okresu Chesterfield ďalších desať miliónov dolárov v rámci dlhodobého financovania, pripomenul guvernér na tlačovom brífingu.

Celosvetovo prvým funkčným fúznym reaktorom, ktorý dodával elektrinu do siete, bol britský projekt JET (Joint European Torus). Reaktor typu tokamak fungoval od roku 1983, pričom však nedodával elektrinu stabilným prúdom, ale pulzmi. V roku 2023 projekt ukončili.

V období svojho najvyššieho výkonu v roku 1997 dokázal JET vyrobiť 16 megawattov nukleárnej energie – pri spotrebe 24 megawattov tepelnej energie, ktorou sa zahrieva plazma vnútri torusu (tvar podobný plávaciemu kolesu). Tokamak je ruský termín označujúci „toroidálnu komoru s magnetickými závitmi“.

(sab)