Preskočiť na obsah
  |  

Netanjahu: Izraelská armáda ostane na hore Hermon, kým sa nenájde iné riešenie

Vrch nachádzajúci sa na sýrskom území v nárazníkovej zóne OSN obsadili izraelské jednotky krátko po tom, čo sýrski protivládni militanti tento mesiac zvrhli tamojšieho prezidenta Bašára Asada.

Tento krok označili izraelskí predstavitelia za obmedzené a dočasné opatrenie na zaistenie bezpečnosti izraelských hraníc. Neuviedli však, kedy by mohli byť vojaci stiahnutí. Minister obrany Jisrael Katz minulý týždeň nariadil vojakom, aby sa pripravili zostať na hore Hermon aj počas nadchádzajúcej zimy.

Premiér Benjamin Netanjahu sa v utorok zúčastnil na bezpečnostnej porade na vrchole hory Hermon. „Uskutočňujeme toto hodnotenie, aby sme mohli rozhodnúť o nasadení jednotiek armády na tomto dôležitom mieste, kým sa nenájde iné riešenie, ktoré zabezpečí bezpečnosť Izraela,“ uviedla kancelária izraelského premiéra vo vyhlásení zverejnenom v utorok večer.

Viaceré krajiny i OSN kritizovali presun Izraela do nárazníkovej zóny, ktorá vznikla po arabsko-izraelskej vojne v roku 1973, ako porušenie medzinárodných dohôd a žiadali stiahnutie vojsk.

Hora Hermon (2814 m n. m.) na libanonsko-sýrskej hranici je najvyšším vrcholom Sýrie a leží približne 40 kilometrov od Damasku. Pre Izrael má vysokú strategickú hodnotu, pretože hlavné mesto Sýrie je odtiaľ v pohodlnom dosahu delostreleckej paľby. Izraelské jednotky tiež môžu z hory pozorovať aktivity v libanonskom údolí Bikáa, ktoré je obývané najmä šíitmi a je považované za baštu Iránom podporovaného libanonského hnutia Hizballáh.

(tasr)

  |  

Jozef Mikloško diskutoval v Užhorode o právach detí počas vojny

Podujatie organizoval Úrad komisára pre ľudské práva na Ukrajine v spolupráci so svojou pobočkou v Zakarpatskej oblasti a ďalšími partnermi.

Hlavným cieľom podujatia bolo hľadať riešenia na zabezpečenie práv detí v kontexte vojnového konfliktu. Diskutovali o tom, ako spolupracovať so samosprávami, medzinárodnými partnermi a štátnymi inštitúciami na vytváraní bezpečného prostredia pre rast a vývoj detí, ktorých životy zásadne ovplyvnila vojna.

V Zakarpatskej oblasti je aktuálne viac ako 40-tisíc detí vnútorne presídlených z iných častí Ukrajiny. Medzi nimi sú siroty, deti so zdravotným postihnutím či deti s príbuznými, ktorí hľadajú útočisko v bezpečnejších oblastiach.

Detský ombudsman Mikloško predstavil skúsenosti SR s podporou ukrajinských detí, ktoré našli dočasné útočisko na Slovensku. Vo svojom prejave vyzdvihol vytvorenie ukrajinského mládežníckeho parlamentu na Slovensku, ktorý umožňuje mladým Ukrajincom aktívne sa zapájať do spoločenského života.

Poukázal aj na ďalšie projekty, ktoré pomáhajú zlepšovať podmienky pre ukrajinské deti a mladých ľudí vrátane podpory pri prijímaní ukrajinských študentov na slovenské vysoké školy. Zároveň upozornil na ďalšiu výzvu, ktorá Slovensko čaká v roku 2025 - povinnú školskú dochádzku pre ukrajinské deti. Táto zmena prinesie zvýšený nápor na školský personál a priestory, no zároveň je kľúčová pre integráciu detí do slovenského vzdelávacieho systému.

Jednou z diskutovaných tém bolo zriadenie rehabilitačného centra pre deti postihnuté vojnovým konfliktom. Pobyty pre tieto deti by sa tak mohli organizovať na Slovensku, ktoré môže poskytnúť bezpečné prostredie a odbornú starostlivosť pre deti s posttraumatickými poruchami či deti, ktoré prišli o svojich blízkych.

Od začiatku konfliktu požiadalo na Slovensku o dočasné útočisko 12 9487 osôb, z toho najviac v Bratislave (47 012). Denne žiada o štatút dočasného útočiska na Slovensku približne 600 osôb. Komisár pre deti zdôraznil, že Slovensko bude aj naďalej podporovať ukrajinské deti a hľadať riešenia, ktoré im pomôžu prekonať ťažké časy, uvádza úrad.

(tasr)

  |  

Žilinský kraj bude financovať kapitálové výdavky úverom vo výške 30 miliónov eur

V zmysle schváleného uznesenia bude môcť ŽSK v jednom kalendárnom roku čerpať maximálne 15 miliónov eur.

Krajskí poslanci schválili na utorkovom rokovaní zastupiteľstva prijatie úveru od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 30 miliónov eur.

Podľa riaditeľky ekonomického odboru Úradu ŽSK Kataríny Gazdíkovej nie je prebytok bežného rozpočtu na budúci rok taký výrazný, aby bolo možné investičné zámery riešiť z vlastných zdrojov.

„Úverové zdroje budú použité najmä na financovanie kapitálových výdavkov v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, dopravy, vzdelávania, kultúry a spolufinancovanie projektov z eurofondov, ktoré budú predmetom schválenia formou úpravy rozpočtu ŽSK v roku 2025," uviedla Gazdíková.

Poslancom predstavili aj indikatívny zoznam prioritných investičných akcií, ktorých financovanie je z úveru plánované. Figurujú v ňom napríklad rekonštrukcie centier sociálnych služieb v Zákamennom a Žiline, dostavba priestorov pre pracoviská magnetickej rezonancie v nemocniciach v Liptovskom Mikuláši a Trstenej, ale tiež viacero investičných projektov v stredných školách.

Stav dlhu ŽSK ku koncu minulého roka bol v celkovej výške 84 806 212 eur. V prípade čerpania nového úveru v roku 2025 vo výške 15 miliónov eur bude predpokladaný celkový dlh ŽSK k 31. decembru 2025 vo výške 89 117 100 eur.

(tasr)

  |  

Ukrajina plánuje po vojne zriadiť elektronické hlasovanie vo voľbách

Po skončení vojny chce zabezpečiť voľby aj pre občanov žijúcich v zahraničí a na okupovaných územiach.

Olena Šuliak, predsedníčka Výboru Organizácie štátnej moci v ukrajinskom parlamente, potvrdila, že vláda skúma možnosti vrátane online hlasovania, poštového hlasovania a osobného hlasovania v zahraničí.

Ako píše Politico, vláda študuje európske volebné modely, ktoré by zabezpečili slobodné a spravodlivé voľby aj pre jej občanov roztrúsených po celom svete.

Najväčším problémom bude zabezpečiť účasť pre 6,5 milióna vnútorne vysídlených ľudí a ukrajinských občanov na okupovaných územiach.

Hlasovanie cez internet a iné technologické možnosti skúmajú aj z pohľadu IT bezpečnosti, čo môže byť kľúčové pre stabilizáciu krajiny a jej cieľ vstúpiť do EÚ po vojne.

(lipa)

  |  

Nemecko do konca roka zatvorí opravovňu vojenskej techniky v Michalovciach

Opravárenský uzol pre vojenskú techniku z Ukrajiny plánuje ministerstvo obrany do 31. decembra presunúť do Nemecka, citovala stredajšie vyhlásenie rezortu agentúra DPA.

Nemecký rezort obrany prostredníctvom svojho hovorcu spresnil, že dôvodom takéhoto kroku je zmena rámcových podmienok a sčasti aj „mimoriadne zložité“ opravné postupy, ktoré sa musia na poškodenej ukrajinskej vojenskej technike vykonávať.

Opravárenské centrum na Slovensku funguje od konca roka 2022 pre samohybné húfnice 2000, kolesové obrnené vozidlá Dingo, delostrelecký raketový systém MARS II a protilietadlové delové tanky typu Gepard, priblížila DPA.

Ďalšie opravárenské centrá prevádzkované Nemeckom sa nachádzajú aj v Litve a na Ukrajine. „Opravy ukrajinských zbraňových systémov zostávajú zabezpečené,“ ubezpečilo ministerstvo.

Spolupráca so slovenskou stranou ohľadne prevádzky spomínaného opravárenského centra bola podľa DPA „ťažkopádna“, a to predovšetkým v otázke výkladu európskych colných pravidiel.

(tasr)

  |  

Ruský vyšetrovací výbor zadržal podozrivého z vraždy Kirillova a jeho asistenta

Ich smrť spôsobila bomba ukrytá v kolobežke.

Ruský vyšetrovací výbor oznámil, že zadržal 29-ročného občana Uzbekistanu, ktorý je podozrivý zo zabitia veliteľa jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl generálporučíka Igora Kirillova a jeho asistenta. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a stanice BBC.

Kirillov spolu so svojím asistentom zahynul v utorok ráno pri výbuchu v ruskej metropole. Explózia nastala približne o šiestej hodine ráno miestneho času. Spôsobila ju bomba ukrytá v elektrickej kolobežke odstavenej pri vchode do bytového domu na Riazanskom prospekte.

„Občan Uzbekistanu, narodený v roku 1995, bol zadržaný pre podozrenie zo spáchania útoku, pri ktorom zahynul veliteľ jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igor Kirillov a jeho asistent Iľja Polikarpov," uviedol vo vyhlásení ruský vyšetrovací výbor.

Ďalej dodal, že podozrivého "naverbovali ukrajinské špeciálne jednotky", píše AFP.

Vyšetrovací výbor podľa Reuters tiež vyhlásil, že podozrivý počas výsluchu povedal, že prišiel do Moskvy, kde dostal improvizované výbušné zariadenie na vykonanie útoku. Za jeho úlohu pri vražde mu objednávatelia ponúkli 100-tisíc dolárov a pobyt v jednej z európskych krajín.

Podozrivý podľa AFP tiež uviedol, že kamera namontovaná na palubnej doske prenajatého auta zaparkovaného pred budovou, pred ktorou došlo k výbuchu, natočila útok a vysielala ho „naživo organizátorom útoku v (ukrajinskom) meste Dnipro".

Vyšetrovatelia oznámili, že identifikujú ďalšie osoby zapojené do útoku. Ruský denník Kommersant informoval, že bol zadržaný ďalší podozrivý, píše agentúra Reuters, ktorá dodáva, že nedokázala túto informáciu nezávisle overiť.

Kirillov bol najvýznamnejším vojenským predstaviteľom zavraždeným v Rusku, odkedy Kremeľ pred takmer tromi začal svoju inváziu na Ukrajinu, uvádza AFP.

Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU) v pondelok obvinila Kirillova z vojnových zločinov, pričom tvrdila, že práve on nariadil použiť proti ukrajinským silám vo vojne na Ukrajine zakázané chemické zbrane. Agentúra AFP s odvolaním na zdroj z SBU v utorok informovala, že za výbuchom stojí práve SBU, ktorá útok nazvala "špeciálnou operáciou" a Kirillova označila za „vojnového zločinca".

(tasr)