Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska komisia začala vyšetrovanie štátnej pomoci pre poľskú jadrovú elektráreň

Nová jadrová elektráreň by podľa Varšavy zvýšila bezpečnosť dodávok elektrickej energie pre Poľsko a susedné krajiny, pomohla by dekarbonizácii energetického sektora a diverzifikovala by poľský energetický mix.

Európska komisia začala posudzovať, či plánovaná štátna pomoc Poľska pri výstavbe jadrovej elektrárne v Pomoranskom vojvodstve je v súlade s pravidlami EÚ.

Poľská vláda v septembri 2024 oznámila Európskej komisii svoj plán podporiť štátnu spoločnosť Polskie Elektrownie Jadrowe kapitálovou injekciou 14 miliárd eur a štátnymi zárukami za pôžičky pri financovaní novej jadrovej elektrárne Lubiatowo-Kopalino na severe Poľska.

Výstavba prvého reaktora sa má začať v roku 2028, do prevádzky má byť spustený v druhej polovici roka 2030 s výkonom do 3750 megawattov. Celkové investičné náklady sa odhadujú na 45 miliárd eur. Komisia v tejto fáze musí posúdiť, či je štátna pomoc v súlade s pravidlami EÚ.

„V tejto fáze Európska komisia na základe predbežného posúdenia zistila, že balík pomoci je potrebný a má stimulačný účinok, keďže príjemca by projekt bez verejnej podpory nerealizoval," napísala komisa v stredajšom vyhlásení.

(tasr, pap)

Minúta  |  

Zelenskyj sa stretne s Ruttem a niekoľkými lídrami EÚ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vo štvrtok dopoludnia vystúpi na summite EÚ pred lídrami členských krajín, má v stredu večer v Bruseli naplánované stretnutie s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

Stretnutia sa má zúčastniť šéf britskej diplomacie a niekoľkí kľúčoví lídri EÚ, majú sa dohodnúť na vojenskej pomoci Ukrajine ešte pred návratom Donalda Trumpa k moci v Spojených štátoch.

Na stretnutí v bruselskom sídle NATO by sa mali zúčastniť lídri z Nemecka, Poľska, Talianska, Dánska, Holandska, šéfovia britskej a francúzskej diplomacie a tiež predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.

Večerné stretnutie u Rutteho má však aj inú dimenziu, pretože medzi krajinami EÚ sa už črtajú rozpory ohľadom možného rozmiestnenia európskych vojenských jednotiek na Ukrajine, ktoré by mali byť zárukou dodržiavania prímeria po prípadnom ukončení konfliktu.

Rutte zdôrazňuje, že krajiny podporujúce Ukrajinu by sa teraz mali zamerať hlavne na zvyšovanie dodávok zbraní a zvýšenie jej silovej pozície. Politikov vyzval, aby nediskutovali verejne o možných mierových podmienkach, pretože to môže hrať do karát Moskve.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Rusko sťahuje systémy protivzdušnej obrany a ďalšie moderné zbrane zo Sýrie do Líbye

Moskva prevádzkovala dôležité námorné a letecké základne v Sýrii výmenou za podporu, ktorú poskytla na podporu Bašára al-Asada.

Rusko sťahuje moderné systémy protivzdušnej obrany a ďalšie sofistikované zbrane zo základní v Sýrii a presúva ich do Líbye, informovali americkí a líbyjskí predstavitelia, keďže Moskva sa snaží zachovať si vojenskú prítomnosť na Blízkom východe po páde Asadovho režimu v Damasku.

Ruské nákladné lietadlá previezli vybavenie protivzdušnej obrany vrátane radarov pre stíhacie systémy S-400 a S-300 zo Sýrie na základne vo východnej Líbyi, ktoré kontroluje Moskvou podporovaný líbyjský vojenský vodca Chalífa Haftar, napísal The Wall Street Journal.

Rusko tiež dislokovalo zo Sýrie vojakov, vojenské lietadlá a zbrane. Námorná základňa v Tartuse bola jediným miestom pre doplnenie a opravy ruského námorníctva v Stredozemnom mori.

(mja)

Minúta  |  

Švédska vláda chce dať polícii právomoc sledovať komunikáciu detí

Tajné sledovanie polície sa podľa súčasných právnych predpisov nepoužíva voči osobám v mladom veku.

Švédska vláda v stredu oznámila, že chce dať polícii právomoci tajne monitorovať telefonáty a elektronickú komunikáciu detí do 15 rokov. Ide i reakciu na nárast násilia gangov v severskej krajine.

Vo Švédsku v posledných rokoch stúpol počet streleckých a bombových útokov. Sú spojené s vybavovaním si účtov medzi gangmi, ktoré súperia o kontrolu nad obchodom s drogami. Gangy si na to často najímajú tínedžerov mladších ako 15 rokov, čo je hranica trestnoprávnej zodpovednosti.

„Dnes tieto siete najímajú desať- a 11-ročných," povedal švédsky minister spravodlivosti Gunnar Strömmer na tlačovej konferencii. Zároveň zverejnil výsledky vládnej analýzy o použití sledovacích prostriedkov voči deťom.

„So zbraňami a výbušninami manipulujú 12- a 13-roční. Streľby a iné závažné násilné trestné činy často páchajú 14- a 15-roční," doplnil minister.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Mnohí Kanaďania chcú, aby sa Kanada stala 51. štátom, napísal Trump

Americký staronový prezident Donald Trump sa vyjadril, že Spojené Štáty prichádzajú o množstvo peňazí práve v prospech severného suseda.

Minulý týždeň Trump nazval kanadského premiéra Justina Trudeaua "guvernérom štátu Kanada". A už koncom novembra, keď sa s ním stretol, žartoval o tom, že Kanada sa stane 51. štátom USA.

Kanadský premiér vtedy navštívil Floridu v reakcii na Trumpovo vyhlásenie, že po návrate do Bieleho domu by mohol zaviesť 25-percentné clo na kanadský tovar.

„Dotujeme Kanadu. Dotujeme Mexiko. Takto to nemôže pokračovať. S obyvateľmi Mexika a Kanady vychádzam veľmi dobre, ale nemôžeme to dopustiť,“ pokračoval. „Prečo podporujeme a dávame iným krajinám stovky miliárd dolárov? Nie je to spravodlivé. Nie je to správne,“ dodal Trump.

Na sociálnej sieti Truth Social napísal, že Kanada by sa mohla stať súčasťou Spojených štátov, a premiéra Justina Trudeaua označil za „guvernéra“.

Trumpove poznámky vyvolali v Ottawe rozhorčenie a viacerí ich označili za nevtipné, ponižujúce a ako nenápadnú hrozbu nastupujúceho lídra USA. Vláda premiéra Trudeaua navyše v súčasnosti čelí personálnej kríze. V pondelok kabinet opustila vplyvná vicepremiérka Chrystia Freelandová pre nezhody s premiérom ohľadne reakcie na Trumpom avizované clá.

Prieskum verejnej mienky spoločnosti Leger tento týždeň ukázal, že 13 percent Kanaďanov podporuje myšlienku spojenia so svojím južným susedom.

(mja, tasr)

Minúta  |  

Vrchní predstavitelia Európskej únie podporili jej rozšírenie o západný Balkán

V stredu večer sa v Bruseli začal niekoľkohodinový summit EÚ – západný Balkán, na ktorom sa šéfovia vlád a štátov krajín EÚ spolu s lídrami krajín z tohto regiónu pokúsia dať novú dynamiku rozširovaniu a integračnému procesu.

Nový predseda Európskej rady António Costa, ktorý po prvýkrát predsedá rokovaniam na najvyššej úrovni, po príchode na summit novinárom povedal, že ako dôležité vníma tri zásadné veci – spolupatričnosť s krajinami západného Balkánu, obojstrannú vôľu po rozširovaní a postupné zbližovanie sa s kandidátskymi krajinami.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová skonštatovala, že rozšírenie bolo vždy najsilnejším geopolitickým nástrojom Únie, ale to, aby ďalej pokračovalo, si vyžaduje odvahu, politickú vôľu a reformy, a to na oboch stranách.
   
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá na summite vystupuje v mene Európskej komisie, tiež povedala, že západný Balkán je veľmi významný pre Európu, že krajiny tohto regiónu sú historickou súčasťou Európy a že treba pokročiť vo vzájomných vzťahoch.

Kallasová pripomenula, že účastníci summitu v stredu prediskutujú "cestovnú mapu" týkajúcu sa ďalšieho integračného procesu a tiež plán hospodárskeho rastu pre západný Balkán. Ocenila, že v rámci summitu dôjde k podpisu dohody o bezpečnosti a obrane s Albánskom, podobnou dohode, akú už EÚ podpísala so Severným Macedónskom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.