Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko vyhlásilo na súostroví Mayotte stav výnimočnej prírodnej katastrofy

Úradom to umožní rýchlejšie a účinnejšie zvládnuť devastáciu ostrova, ktorú cez uplynulý víkend spôsobil cyklón Chido.

S odvolaním sa na vyhlásenie ministra pre zámorské územia Francoisa-Noela Buffeta o tom vo štvrtok informovala agentúra AFP. Buffet spresnil, že toto opatrenie bolo na zámorskom území aktivované vôbec po prvýkrát, píše TASR.

Francúzsky premiér François Bayrou v liste francúzskym orgánom, ktoré boli pozvané na štvrtok na úrad vlády, označil devastáciu Mayotte za „pravdepodobne najvážnejšiu prírodnú katastrofu v histórii Francúzska za niekoľko storočí".

Podľa novej predbežnej správy, ktorú v stredu vypracovalo ministerstvo vnútra, je nateraz nahlásených 31 obetí. Toto číslo však podľa miestnych úradov nekorešponduje s počtom ľudí, ktorí pred cyklónom žili v chatrčiach v slumoch a existuje riziko, že zahynuli. Policajný prefekt súostrovia aj preto požiadal o vytvorenie misie na vyhľadávanie mŕtvych.

Po prechode cyklónu, ktorý toto súostrovie v Indickom oceáne zdevastoval v sobotu, utrpelo vážne zranenia 45 ľudí. V nemocniciach je i 1373 zranených, ktorých stav lekári označujú za stredne ťažký.

Škody na súostroví po prechode cyklónu sú podľa ministerstva vnútra veľké. Letisko stále nemôže vybavovať komerčné lety. Funguje 40-45 percent zdravotníckych zariadení. Nepoužiteľných je momentálne 40 percent škôl. Postupne sa spriechodňujú cesty, obnovuje sa dodávka elektriny i telefonické spojenie. Pracuje sa aj na obnove dodávok vody.

Vo štvrtok na súostrovie zavíta prezident Emmanuel Macron. Jeho lietadlo tam prepraví aj „štyri tony potravinového a zdravotného nákladu", ako i členov záchranných zložiek, ktorí na Mayotte zostanú.

Macron po prílete na Mayotte vykoná leteckú rekognoskáciu oblasti zasiahnutej prírodnou katastrofou. Následne zavíta do
nemocnice a potom aj do jednej zo zničených štvrtí. V pláne má aj stretnutie s miestnymi poslancami.

(tasr, afp)

Minúta  |  

KĽDR odmieta kritiku svojej angažovanosti na Ukrajine zo strany USA

Vo vyhlásení, ktoré priniesla oficiálna Kórejská ústredná tlačová agentúra (KCNA), hovorca ministerstva zahraničných vecí KĽDR uviedol, že 10 krajín a Európska únia (EÚ) „prekrúcajú a ohovárajú normálne kooperatívne" vzťahy Pchjongjangu s Moskvou.

Viacerí predstavitelia Ukrajiny a Západu tvrdia, že režim v Pchjongjangu vyslal tisíce svojich vojakov ako posilu pre ruské jednotky, a to aj do Kurskej oblasti na západe Ruska, kde ukrajinské sily v auguste obsadili časť územia.

Západné štáty v pondelok uviedli, že takéto zapojenie Severnej Kórey do vojny na Ukrajine predstavuje „nebezpečné rozšírenie konfliktu s vážnymi dôsledkami pre európsku a indicko-pacifickú bezpečnosť".

Toto vyhlásenie, ktoré zverejnil Washington, podpísali ministri zahraničných vecí Austrálie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Južnej Kórey, Nového Zélandu, Spojeného kráľovstva, Spojených štátov a vysoký predstaviteľ Európskej únie.

„Naliehavo vyzývame KĽDR, aby okamžite ukončila akúkoľvek pomoc Rusku v jeho agresívnej vojne proti Ukrajine, a to aj stiahnutím svojich vojsk," uvádza sa vo vyhlásení.

Ministerstvo zahraničných vecí KĽDR však v noci na štvrtok odpovedalo slovným útokom, keď jeho hovorca vyjadril „vážne znepokojenie a protest, odsúdil a čo najdôraznejšie odmietol bezohľadnú provokáciu USA a ich vazalských síl".

Severná Kórea uviedla, že reakcia „nepriateľských síl" naznačuje, že posilnená spolupráca medzi Pchjongjangom a Moskvou účinne „odrádza USA a Západ od neúmyselného rozširovania vplyvu".

KĽDR sa o nasadení svojich vojakov po boku ruských síl vo vyhlásení nezmienila - uviedla len, že vojnu na Ukrajine predlžuje to, čo označila za "avanturistickú vojenskú politiku a politiku výlučného spojenectva" Washingtonu a jeho spojencov.

(tasr, kcna)

Minúta  |  

Rutte: Západ by sa mal zamerať na to, aby sa Ukrajina dostala do pozície sily

Šéf Mark Rutte sa v stredu stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími európskymi lídrami, aby prediskutovali zhoršujúcu sa situáciu vo vojne Ukrajiny s Ruskom a spôsoby, ako môže Európa poskytnúť Kyjevu väčšiu podporu.

Web Euronews doplnil, že cieľom schôdzky v Bruseli mala byť diskusia o spôsoboch, ako zabezpečiť Ukrajine silnú pozíciu pre prípadné budúce mierové rokovania s Ruskom.

Rutte na margo toho deklaroval, že v rámci akýchkoľvek serióznych rokovaní o prímerí alebo urovnaní konfliktu je nutné presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, že na Ukrajine už nemá čo získať. "A to si vyžaduje zvýšenú západnú podporu pre Kyjev," uviedol Rutte.

Naznačil tiež, že nateraz je predčasné povedať, či budú európske mierové jednotky zapojené do nejakej budúcej dohody. „Ak teraz začneme medzi sebou diskutovať o tom, ako by dohoda mohla vyzerať, Rusom to veľmi uľahčíme," upozornil šéf NATO.

Rutte povedal, že jeho prioritou je momentálne zlepšenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a dodávka väčšieho množstva zbraní Ukrajine.

Upozornil aj na to, že ďalšou otázkou na diskusiu s partnermi Ukrajiny bude aj ekonomika Ukrajiny - v súčasnosti i po prípadnej budúcej mierovej dohode.

Na stredajšom večernom stretnutí sa mali zúčastniť aj nemecký kancelár Olaf Scholz, talianska premiérka Giorgia Meloniová a poľský prezident Andrzej Duda. Všetci boli v Bruseli na summite s lídrami zo západného Balkánu, ako aj s britským ministrom zahraničných vecí Davidom Lammym.

V Rutteho rezidencii mali byť - podľa Euronews - i predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Zelenskyj sa predtým stretol na separátnom rokovaní s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, s ktorým diskutovali o kľúčových prioritách zameraných na ďalšie posilnenie pozície Ukrajiny voči ruskej agresii. Zelenskyj vo svojom statuse na sieti Facebook spresnil, že ide jednoznačne o zvyšovanie spôsobilostí protivzdušnej obrany.

Ukrajinský prezident dodal, že v rozhovore s Macronom vyjadril vďaku za to, že Francúzsko vycvičilo jednu brigádu pre ukrajinskú armádu, a informoval o pokračovaní v tejto praxi, keďže
Francúzsko poskytne výcvik ešte jednej ukrajinskej brigáde. Zelenskyj vyjadril nádej, že sa k tomuto úsiliu pripoja aj ďalší partneri.

Ako informoval spravodajský web Euronews, stretnutie v Bruseli sa uskutočnilo v čase, keď tím zvoleného prezidenta USA Donalda J. Trumpa vyvíja tlak na urýchlenie harmonogramu mierových rokovaní Kyjeva s Moskvou.

Stredajšie diskusie o budúcnosti Ukrajiny by mohli poslúžiť ako základ pre širšiu diskusiu na summite so všetkými lídrami EÚ, ktorý sa v Bruseli uskutoční vo štvrtok, dodal denník New York Times.

(tasr, euronews)

Minúta  |  

Ruský hokejista už pozná svoj trest. Odsúdili ho za špionáž v Poľsku

Ruský hokejista Maksim Sergejev, ktorý od roku 2021 hral za poľský hokejový klub Zagłębie Sosnowiec, bol odsúdený na dva roky a jedenásť mesiacov väzenia.

Dvadsaťjedenročný Sergejev bol zadržaný v júni 2023 a odvtedy bol vo väzbe a čakal na súd. Sergejev priznal svoju vinu, čím sa vyhol možnému trestu za špionáž až do výšky 10 rokov.

Sergejev žil dvojakým životom, keďže ho Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie naverbovala prostredníctvom Telegramu. Spočiatku mal za úlohu jednoduché misie, ako napríklad zverejňovanie politického obsahu na sociálnych sieťach výmenou za kryptomenu.

Neskôr sa jeho úlohy stali zložitejšími, vrátane fotografovania strategických objektov, ako je železničná stanica v Przemyśli a továreň na výrobu zbraní v Sliezsku. Dokonca si prenajal byt s výhľadom na závod na výrobu vojenskej techniky. Keď ho zadržala poľská agentúra pre vnútornú bezpečnosť, v jeho notebooku sa našli dokumenty týkajúce sa súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner Group.

(mja)

Minúta  |  

Kamennú dosku s vyrytým desatorom vydražili za päť miliónov dolárov

Aukčná spoločnosť očakávala predajnú cenu v rozmedzí jeden až dva milióny dolárov.

Kamennú dosku s vyrytým desatorom v stredu vydražili za viac, a to napriek tomu, že určite nejde o originál, ktorý podľa Biblie Boh zoslal Mojžišovi na hore Sinaj. Informovala o tom aukčná spoločnosť Sotheby's.

Dosku vážiacu 52 kilogramov objavili v roku 1913 na území dnešného Izraela počas výkopových prác pri výstavbe železnice. Predpokladá sa, že pochádza zo 4. až 9. storočia. Zachovalo sa na nej iba deväť z desiatich božích prikázaní. Napísane sú v paleo-hebrejskom písme.

Podľa Sotheby's bola doska v súkromnom vlastníctve, kým si archeológ žijúci v Izraeli neuvedomil jej význam a neodkúpil ju. Viacerí odborníci však upozorňujú, že množstvo historických predmetov údajne nájdených na území Svätej zeme sa následne preukáže ako falošné.

Napriek tomu bol v aukcii o kamennú dosku veľký záujem. Záujemcovia vyvolávaciu sumu zvýšili na 4,2 milióna dolárov. Poslednú ponuku neznámeho kupca na päť miliónov už nikto neprekonal.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Menový výbor americkej centrálnej banky znížil kľúčový úrok na úroveň roku 2022

Ekonómovia vo všeobecnosti počítali s tým, že Fed bude pokračovať v uvoľňovaní, hlavnou otázkou bolo, aké bude ďalšie smerovanie menovej politiky v budúcnosti, keďže inflácia sa drží nad cieľovou úrovňou a rast ekonomiky je relatívne solídny.

Americká centrálna banka (Fed) pokračovala v súlade s očakávaniami v cykle uvoľňovania menovej politiky. Menový výbor Fedu (FOMC) v stredu znížil kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov do pásma 4,25 percenta až 4,50 percenta.

Fed spustil cyklus uvoľňovania v septembri, keď FOMC skresal kľúčovú sadzbu o 50 bázických bodov do pásma 4,75 percenta až 5 percent z takmer 23-ročného maxima 5,25 percenta až 5,50 percenta, kde sa nachádzala od júla 2023.

Fed signalizoval, že v roku 2025 sadzby klesnú už len dvakrát. Ešte v septembri počítal so štyrmi zníženiami.

FOMC rozhodol o uvoľnení menovej politiky napriek tomu, že zvýšil svoju prognózu celoročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na 2,5 percenta, čo je pol percentuálneho bodu viac ako predpovedal v septembri. V nasledujúcich rokoch predstavitelia Fedu počítajú so spomalením tempa expanzie. V roku 2025 by ekonomika mala vzrásť o 2,1 percenta.

Na konci roka by inflácia mala dosiahnuť 2,8 percenta a nie 2,6 percenta, ako FOMC očakával v septembri, a miera nezamestnanosti 4,2 percenta namiesto 4,4 percenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.