Preskočiť na obsah
  |  

Žiga: V roku 2025 nedôjde k zásadnej rekonštrukcii vlády

Podpredseda parlamentu poverený jeho riadením Peter Žiga (Hlas) nepovažuje za reálne ani predčasné parlamentné voľby, pretože na ich dosiahnutie by bol potrebný súhlas 90 poslancov Národnej rady SR.

„Na politickom spektre alebo v politickom filme toho roka nevidím nejakú zásadnú rekonštrukciu vlády. Nehovorím, že nemôže dôjsť k výmene niektorých ministrov v prípade, že budú chcieť odísť alebo budú odvolaní predsedom vlády alebo danou stranou, ktorá ich nominovala, ale zásadnú rekonštrukciu vlády nevidím," povedal podpredseda Národnej rady (NR) SR poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas).

Nevie si tiež predstaviť, že by sa našlo 90 poslancov, ktorí by zahlasovali za skrátenie volebného obdobia, čo predchádza vypísaniu predčasných volieb.

Žiga zároveň poukázal na to, že vo vládnom zoskupení treba rátať so všetkými scenármi. „Scenár predčasných volieb musíte mať vždy v nejakom svojom podvedomí, že aj takáto situácia môže nastať. Ako je reálna, to je druhá vec," skonštatoval Žiga, ktorý je členom predsedníctva Hlasu.

„Vždy pracujete s tým, že od prvého dňa po uskutočnení parlamentných volieb sa začína volebná kampaň na ďalšie voľby," doplnil. Politická strana preto podľa neho musí byť pripravená, že sa môže udiať hocičo. Pripomenul, že aj v roku 2024 nastalo niekoľko situácií, ktoré mohli za istých okolností viesť k predčasným voľbám, čo sa napokon nestalo.

(tasr)

  |  

Ruská rozviedka: Ukrajina čoskoro zníži mobilizačný vek na úroveň Ruska

Služba vonkajšej rozviedky (SVR) Ruskej federácie uviedla, že Ukrajina v dohľadnej dobe zníži spodnú hranicu mobilizačného veku na 18 rokov.

Podľa SVR si na Západe všimli zníženú bojaschopnosť Ozbrojených síl Ukrajiny a nevylučujú skoré zrútenie ukrajinskej obrany.

Ako sa uvádza v správe, ktorú agentúra TASS získala od tlačového odboru SVR, rozhodnutie o znížení mobilizačného veku na 18 rokov na Ukrajine je pripravené a bude prijaté v blízkej budúcnosti na žiadosť USA.

"Washington žiadal od Volodymyra Zelenského okamžité zníženie mobilizačného veku na 18 rokov. Zodpovedajúce rozhodnutie je už v Kyjeve pripravené a bude prijaté v najbližšej dobe," uvádza SVR.

Odchádzajúca administratíva Joa Bidena si je podľa SVR vedomá rizika, ktoré predstavuje znížená bojaschopnosť ukrajinskej armády, a preto sa zameriava na „dodávky čoraz sofistikovanejších zbraní vrátane raketových systémov s predĺženým doletom.“

„Biely dom však pripúšťa, že samotná logistická podpora ozbrojených síl Ukrajiny nestačí na stabilizáciu frontovej línie,“ píše sa v správe SVR.

Kým v Rusku sa mobilizačný vek pohybuje v rozpätí 18 až 70 rokov, na Ukrajine po prijatí potrebných zákonov určených na zníženie spodnej hranice mobilizačného veku sa bude mobilizácia týkať 18-ročných až 60-ročných.

(red)

  |  

Agropotravinárstvo kritizuje slabú podporu spracovateľského priemyslu na Slovensku

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) uviedla, že potravinárstvo je v obrovskom investičnom dlhu.

„V potravinárstve chýbajú schémy štátnej pomoci a, samozrejme, vyčlenené finančné zdroje zo štátneho rozpočtu, ktoré môžu opäť naštartovať našich producentov kvalitných potravín," spresnil Matej Korpáš z tlačového odboru SPPK pri hodnotení minulého roka v agropotravinárstve.

„Určite musíme pridať v čerpaní zdrojov z 2. piliera. Po avizovaní problému s nevyčerpanými financiami sa situácia možno mierne zlepšila, ale musíme oveľa viac zabrať - tak ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) a Pôdohospodárska platobná agentúra, ako aj poľnohospodári, aby sa nestalo to, že sa financie na konci obdobia nevyčerpajú," podčiarkol.

Dodal, že európske zdroje dávajú možnosť inovovať, zefektívňovať či automatizovať výrobu. „Nemôžeme teda hazardovať s budúcnosťou našich výrobcov potravín, ale musíme urobiť všetko pre to, aby sa k financiám, na ktoré majú nárok, dostali čo najrýchlejšie," uzavrel Korpáš.

(tasr)

  |  

OSN vyjadrila znepokojenie nad náboženskou politikou Ukrajiny, ministerstvo reaguje

Kyjev zdôraznil, že tieto kroky sú zamerané na ochranu náboženských slobôd a bezpečnosti občanov v kontexte ruskej agresie.

OSN vyjadrila obavy nad náboženskou politikou Ukrajiny, konkrétne nad zmenami v zákone o náboženských organizáciách, ktoré sa dotýkajú vzťahov s Ruskom.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny reagovalo na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a odmietlo tvrdenia, že nový zákon obmedzuje práva náboženských organizácií.

Podľa ukrajinskej vlády zákon nepredpokladá zákaz existujúcich cirkví, ale zamedzuje vplyvu tých, ktoré sú spojené s Ruskom a podporujú vojenskú agresiu voči Ukrajine.

Ministerstvo zdôraznilo, že Ruská pravoslávna cirkev zohráva v ruskej agresii proti Ukrajine významnú úlohu, a preto je nevyhnutné chrániť náboženské komunity pred jej deštruktívnym vplyvom.

Upozornilo tiež na závažné zločiny, ktoré Rusko páchalo voči náboženským slobodám na Ukrajine, vrátane vraždy veriacich a ničenia náboženských budov.

Zákon, ktorý bol prijatý v auguste 2024, zakazuje činnosť náboženských organizácií spojených s Ruskou federáciou, vrátane Ruského pravoslávneho patriarchátu. Ukrajinská vláda očakáva, že OSN bude naďalej monitorovať situáciu a poskytovať objektívne hodnotenia slobôd náboženského vyznania na Ukrajine.

(lup)

  |  

Južná Kórea je v chaose, komentovala severokórejská agentúra

Štátna mediálna spoločnosť KCNA sa v piatok vyjadrila k neúspešným pokusom juhokórejských bezpečnostných služieb o zatknutie suspendovaného prezidenta Jun Sok-jola, všimli si agentúry Jonhap a AFP.

Vyjadrenie KCNA neobsahovalo žiadne citácie predstaviteľov KĽDR, no aj tak ho francúzska agentúra považuje za „neobvyklé“. Politické vedenie Južnej Kórey označila KCNA za bábkovú vládu USA, táto rétorika je však podľa AFP v Pchjongjangu bežná.

Zatykač na Jun Sok-jola bol vydaný v utorok v súvislosti s vyšetrovaním vyhlásenia stanného práva zo začiatku decembra. Okrem zatykača, ktorého platnosť sa skončí v pondelok 6. januára, vydal súd aj príkaz na domovú prehliadku.

Juhokórejskí vyšetrovatelia v piatok ráno vstúpili do sídla prezidenta v Soule v snahe zatknúť ho. Po takmer šesťhodinovej výmene názorov s prezidentskou ochrankou oznámili, že výkon príkazu na zatknutie nateraz pozastavujú z obáv o bezpečnosť.

Juhokórejská agentúra Johnap uviedla, že komentár KCNA uverejnili tiež severokórejské noviny Rodong Sinmun. Podľa Johnapu bolo jeho cieľom vyzdvihnúť stabilitu severokórejskej vlády v porovnaní s vládou v Soule.

(tasr)

  |  

Izrael údajne zostrelil raketu a dron z Jemenu

Vojenské projektily podľa Obranných síl Izraela (IDF) vypustili šíitskí povstalci hnutia Ansár Alláh (húsíovia), ktorí ovládajú západný Jemen vrátane hlavného mesta Saná.

„Raketa, ktorá bola vypálená z Jemenu a dostala sa na izraelské územie, bola zachytená,“ oznámili IDF na platforme Telegram. Dostali tiež hlásenie, podľa ktorého úlomky zo zneškodnenej rakety dopadli do oblasti v okolí mesta Modi’in v strednej časti Izraela.

Izraelská záchranná služba Červená Dávidova hviezda (Magen David Adom) následne informovala, že poskytla lekárske ošetrenie viacerým ľuďom v strednej či južnej časti krajiny. Išlo buď o osoby, ktoré sa zranili, keď sa po rozozvučaní sirén ponáhľali do krytov, alebo dostali záchvaty paniky.

Niekoľko hodín po zneškodnení rakety IDF oznámili, že zostrelili aj dron, taktiež vypustený z Jemenu. Ten údajne zneškodnili ešte skôr, ako sa dostal na územie Izraela.

Agentúra AFP, ktorá citovala vyjadrenie armády, pripomína, že Izrael doteraz naposledy v utorok informoval, že zneškodnil raketu vypálenú z Jemenu.

Húsíovia podporovaní Iránom útočia na Izrael raketami a dronmi od začiatku vojny v Pásme Gazy 7. októbra 2023. Okrem toho napádajú aj lode plaviace sa v Červenom mori. Podľa ich vysvetlenia ide o prejav solidarity s Palestínčanmi a snahu prinútiť Izrael, aby vojenskú operáciu v Gaze ukončil.

Húsíovia svoje útoky ešte vystupňovali po tom, ako v novembri 2024 uzavrel Izrael prímerie s libanonským šíitským militantným hnutím Hizballáh, ktoré taktiež podporuje Irán, približuje AFP.

Izrael na oplátku taktiež zasiahol v Jemene už viacero cieľov – prístavy a energetické zariadenia v oblastiach kontrolovaných húsíami a koncom novembra útočil aj na medzinárodné letisko v tamojšej metropole Saná.

(tasr)