Preskočiť na obsah
  |  

V USA zaznamenali prvé úmrtie človeka po nákaze vírusom vtáčej chrípky H5N1

Išlo o osobu vo veku nad 65 rokov, ktorá bola hospitalizovaná pre respiračné ochorenie a mala kontakt s voľne žijúcimi vtákmi, ako aj s vtákmi chovanými doma.

Ministerstvo zdravotníctva štátu Louisiana už v decembri informovali, že táto osoba je prvým pacientom v USA, ktorý je v kritickom stave po infikovaní vírusom vtáčej chrípky H5N1.

Genetické sekvenovanie ukázalo, že vírus H5N1, ktorý infikoval tohto pacienta, sa líši od vírusu zisteného v chovoch dojníc a na hydinových farmách v USA.

Napriek tomuto úmrtiu je podľa ministerstva hrozba nákazy vtáčou chrípkou pre bežnú populáciu malá. Viac sú ohrození ľudia, ktorí prichádzajú do kontaktu s vtákmi, hydinou alebo kravami. Rezort dodal, že nebol zaznamenaný nijaký prenos tohto ochorenia z človeka na človeka.

Vírus H5N1 bol prvýkrát zistený v roku 1996, od roku 2020 sa však počet ohnísk medzi voľne žijúcimi vtákmi prudko zvýšil, pričom sa ním infikovali aj voľne žijúce cicavce. Odborníci sa obávajú, že cirkulácia vírusu u cicavcov by mohla viesť k mutáciám, ktoré uľahčia jeho šírenie medzi ľuďmi.

(tasr)

  |  

KĽDR otestovala balistickú raketu s hypersonickou hlavicou. Má odradiť nepriateľov v Tichomorí

Novú raketu podľa ich vodcu svet „nemôže ignorovať", pretože dokáže zasadiť súperovi vážny úder a zároveň účinne prelomiť akúkoľvek obrannú bariéru.

„Nadzvukový raketový systém spoľahlivo odstraší všetkých protivníkov v tichomorskej oblasti, ktorí môžu ovplyvniť bezpečnosť nášej krajiny," citovala štátna agentúra KCNA slová severokórejského vodcu Kim Čong-una.

„Rozvoj obranyschopnosti KĽDR s cieľom stať sa vojenskou veľmocou sa bude ďalej zrýchľovať," povedal Kim Čong-un.

KĽDR uskutočnila skúšku v čase, keď na návštevu susednej Južnej Kórey pricestoval americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Pchjongjang uviedol, že raketa prekonala približne 1 500 kilometrov, pričom jej rýchlosť dosahovala 12-násobok rýchlosti zvuku. Na test dozeral samotný Kim Čong-un.

Balistické rakety stredného doletu majú dosah 3-tisíc až 5 500 kilometrov. Testovaná raketa by tak bola teoreticky schopná zasiahnuť americké vojenské základne na Guame, ležiacom asi 3 400 kilometrov od Pchjongjangu.

Hypersonickú strelu je zvyčajne ťažké zachytiť pomocou existujúcich systémov protiraketovej obrany. Dosahuje minimálne päťnásobok rýchlosti zvuku a môže lietať v malých výškach.

Pondelková skúška bola prvá od víťazstva Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách. Severná Kórea krátko pred nimi uskutočnila test svojej najpokročilejšej a najvýkonnejšej medzikontinentálne balistickej rakety na tuhé palivo.

(tasr)

  |  

Indonézia sa oficiálne stala desiatym členom zoskupenia BRICS

Indonézia bola v pondelok oficiálne prijatá za riadneho člena bloku rozvojových ekonomík BRICS. V pondelok to oznámila Brazília, ktorá začiatkom roka v zoskupení prevzala rotujúce predsedníctvo.

Kandidatúru Indonézie schválili lídri BRICS ešte v auguste 2023 na samite v Johannesburgu. Štvrtá najľudnatejšia krajina sveta sa však rozhodla formálne vstúpiť do bloku až po prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnili minulý rok. Nový prezident Prawobo Subianto sa úradu chopil v októbri.

"Brazílska vláda víta vstup Indonézie do skupiny BRICS," uvádza sa vo vyhlásení. "Indonézia, ktorá má najväčší počet obyvateľov a najväčšie hospodárstvo v juhovýchodnej Ázii, zdieľa s ostatnými členmi záväzok reformovať inštitúcie globálneho riadenia a pozitívne prispieva k prehlbovaniu spolupráce Juh-Juh."

BRICS vytvorili Brazília, Rusko, India a Čína v roku 2009. O rok neskôr sa k nim pridala aj Juhoafrická republika. Organizácia vznikla ako protiváha skupiny G7, ktorú tvoria rozvinuté západné štáty.

Minulý rok sa aliancia významne rozšírila o Irán, Egypt, Etiópiu a Spojené arabské emiráty. Saudská Arábia bola vyzvaná, aby sa pripojila, ale zatiaľ tak neurobila. O členstvo oficiálne požiadali Turecko, Azerbajdžan a Malajzia. Záujem prejavilo aj niekoľko ďalších štátov.

Pred členstvom Indonézie sa v tomto bloku sústredilo približne 45 percent svetovej populácie a členské štáty sa podieľali na 35 percentách svetového hrubého domáceho produktu, meraného podľa parity kúpnej sily.

(tasr, ap, reuters)

  |  

Trump po Trudeauovej rezignácii opäť vyzval na pripojenie Kanady k USA

Zvolený americký prezident reagoval na pondelkové odstúpenie kanadského premiéra, pričom pripomenul svoj nedávny návrh, že by sa severný sused Spojených štátov stal 51. štátom americkej únie, píše agentúra AFP.

„Ak by sa Kanada spojila s USA, neexistovali by žiadne clá, dane by sa výrazne znížili, a spoločne by boli v úplnom bezpečí pred hrozbou ruských a čínskych lodí, ktoré ich neustále obklopujú,“ napísal Donald Trump na svojej sieti Truth Social.

„Spoločne, aký skvelý národ by to bol!“ dodal exprezident, ktorého volebné víťazstvo v pondelok potvrdili predstavitelia oboch komôr Kongresu.

Predseda kanadskej vlády Justin Trudeau v ten istý deň oznámil svoju rezignáciu na post premiéra i lídra vládnucej Liberálnej strany.

(sab)

  |  

Babišov poslanec prisľúbil ukrajinskému veľvyslancovi podporu hnutia ANO

Podpredseda Poslaneckej snemovne za hnutie ANO Karel Havlíček sa v pondelok stretol s veľvyslancom Ukrajiny v Prahe Vasylom Zvaryčom a napriek nedávnym vyjadreniam lídra hnutia Andreja Babiša prisľúbil pokračovanie podpory.

„Pán veľvyslanec poďakoval hnutiu ANO za podporu Ukrajiny. Potvrdil som, že s ňou môže počítať aj naďalej. Súčasne som vyjadril nádej na skoré ukončenie konfliktu,“ napísal podpredseda poslaneckého klubu Babišovho hnutia na sieti X.

Témami rozhovoru boli podľa Havlíčka predovšetkým vojenská a humanitárna pomoc Kyjevu, ktorý sa takmer tri roky bráni invázii Ruska, ale tiež budúca obchodná spolupráca medzi Ukrajinou a Českom. Havlíček dodal, že sa venovali aj otázkam obnovy Ukrajiny po vojne.

Na stretnutie reagoval príspevkom na X aj Zvaryč. „Ukrajina a Česko zdieľajú mnoho spoločných záujmov. Vzájomný obchod rastie, v roku 2024 takmer tri miliardy dolárov… Ďakujem podpredsedovi snemovne Karlovi Havlíčkovi za stretnutie a priateľský rozhovor o nadstraníckej podpore Ukrajiny a odsúdení ruskej agresie,“ napísal.

Havlíčkovo srdečné stretnutie s predstaviteľom Ukrajiny pôsobí „prekvapivo“ v kontexte nedávnych výrokov predsedu ANO, píše denník Echo24, ktorý pripomenul viacero kritických vyjadrení expremiéra smerom k Ukrajine a vojenskej pomoci zo strany Prahy.

Českú muničnú iniciatívu napríklad Babiš označil za „trápnu“ a vyjadril pochybnosť o pôvode samotnej munície. „Toto je ukrajinský premiér, ktorý chodí po celom svete a lobuje za Ukrajinu. A čo je vrchol, že do toho zamontoval náš štátny znak, ktorý je pri tej munícii. Podivnej munícii, ktorú zháňajú nejakí obchodníci so smrťou po celom svete,“ vyhlásil.

(sab)

  |  

Izraelská armáda sa sťahuje z libanonských hraníc, oznámil vyslanec USA

Osobitný americký vyslanec pre Blízky východ Amos Hochstein v pondelok oznámil, že Obranné sily Izraela (IDF) sa začali sťahovať z juholibanonského hraničného mesta Nákúra, pričom tam zároveň vstúpila libanonská armáda.

Ide o v poradí druhé stiahnutie izraelských vojsk v rámci prímeria, ktoré Tel Aviv uzavrel so šíitským militantným hnutím Hizballáh 27. novembra, pripomenula agentúra AFP.

„Sťahovanie bude pokračovať, dokým všetky izraelské sily úplne neodídu z Libanonu a kým libanonská armáda nebude nasadená na juhu až po modrú líniu,“ povedal Hochstein po stretnutí s predsedom libanonského parlamentu Nabíhom Barrím, ktorý je pre svoju šíitskú vieru považovaný za spojenca Hizballáhu.

„Nemám dôvod neočakávať, že všetky strany budú aj naďalej odhodlané plniť dohodu, s ktorou súhlasili,“ doplnilHochstein po stretnutí s premiérom Nadžíbom Mikátím. Reagoval tak na tvrdenia Izraela a Hizballáhu, ktorí sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria.

Podľa podmienok prímeria, ktoré Hochstein pomohol sprostredkovať, sa libanonská armáda rozmiestni na juhu krajiny spolu s mierovými silami OSN. IDF sa zároveň do 60 dní stiahnu za spoločné hranice.

Z pohraničnej oblasti sa musí stiahnuť aj Hizballáh, a to severne od rieky Lítání približne 30 kilometrov od hranice, ktorá sa v rezolúcii OSN č. 1 701 spomína pod názvom Modrá línia. Militanti musia taktiež v oblasti demontovať všetku vojenskú infraštruktúru.

Sporadické vzájomné prestrelky v libanonsko-izraelskom pohraničí sa stali prakticky každodennými od 8. októbra 2023 – deň po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na južný Izrael, ktorým vypukla vojna v Pásme Gazy.

V druhej polovici septembra 2024 IDF výrazne zintenzívnili ostreľovanie Hizballáhu v Libanone a zabili aj niekoľko jeho veliteľov vrátane dlhoročného lídra Hasana Nasralláha. Začiatkom októbra 2024 tiež podnikli pozemnú operáciu na juhu Libanonu.

(tasr)