Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Národná banka Slovenska upozorňuje na podvody, kde bolo zneužité jej meno

Centrálna banka opakovane zaznamenala konanie podvodníkov, ktorí sa vydávajú za jej zamestnancov s tým, že si údajne cudzia osoba v mene adresáta hovoru zriadila viacero účtov.

„Telefonicky kontaktujú ľudí s informáciou, že si cudzia osoba v ich mene zriadila viacero finančných produktov alebo zablokovala či zrušila už existujúce finančné produkty. Následne sa snažia získať citlivé osobné údaje, prípadne získať prístup k bežnému účtu klienta,“ vysvetlila Národná banka Slovenska s tým, že ide o podvodné konanie.

„Je nebezpečné, pretože volajúci navodzuje stav ohrozenia finančných prostriedkov a vydáva sa za zamestnanca Národnej banky Slovenska. Táto osoba aktuálne vystupuje pod menom ‚Peter Martin‘,“ priblížila banka. Volajúci podvodníci navyše majú vopred získané informácie o osobe, ktorej volajú, „čím sa snažia zvýšiť svoju dôveryhodnosť“.

„Národná banka Slovenska nekontaktuje žiadnych klientov za spomínaným účelom a nepožaduje od nich osobné údaje,“ upozornila NBS s výzvou, aby pri pokuse o kontakt ľudia obmedzili komunikáciu s týmito podvodníkmi.

Ak ste im už poskytli informácie alebo kópie dokladov totožnosti, je vhodné to nahlásiť polícii i svojej banke, dodala NBS.

(nbs)

Minúta  |  

Šesť členských štátov EÚ vyzvalo Brusel na pozastavenie sankcií voči Sýrii

Oblasti, v ktorých by Európska únia mala uvoľniť sankčný režim, sú energetika, doprava či bankovníctvo, výzvu podpísali predstavitelia Nemecka, Francúzska, Holandska, Španielska, Fínska a Dánska.

Európski ministri zahraničia majú o zmiernení sankcií voči Sýrii rokovať na zasadnutí v Bruseli 27. januára, pripomenula agentúra Reuters.

V dokumente, ktorý podpísalo šesť štátov, sa uvádza, že EÚ „by mala okamžite začať upravovať náš sankčný režim“. Krajiny požadujú zrušenie sankcií s cieľom uľahčiť civilné lety, prehodnotenie sankcií na tovar vysokej hodnoty, zrušenie zákazu vývozu ropných a plynových technológií a opätovné otvorenie finančných kanálov medzi EÚ a Sýriou.

Zrušenie sankcií voči islamistickej skupine Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) sa podľa šestice štátov bude musieť prerokovať na úrovni Spojených národov a skoordinovať s názormi blízkych partnerov EÚ. Ak Sýria nesplní očakávania EÚ v oblasti dodržiavania ľudských práv a práv menšín, ďalšie sankcie sa zrušiť nemusia a zrušené sankcie sa znovu zavedú.

Európski lídri začali prehodnocovať svoju politiku voči Damasku po zvrhnutí prezidenta Bašára Asada. Sankcie voči členom jeho administratívy a podporovateľom by podľa šestice krajín mali naďalej zostať v platnosti.

USA minulý týždeň udelili Sýrii výnimku zo sankcií na transakcie s inštitúciami v krajine na šesť mesiacov v snahe uľahčiť tok humanitárnej pomoci.

Po zvrhnutí Asadovho režimu prevzala v Sýrii moc džihádistická skupina HTS na čele Ahmadom Husajnom Šarom. Jeho dočasná vláda stojí pred neľahkou úlohou obnoviť štátne inštitúcie a zabezpečiť ich zmenu, píše Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

V kauze predsedu Košického samosprávneho kraja podala polícia návrh na obžalobu

V kauze Valentín, v ktorej čelí obvineniu aj šéf košickej samosprávy Rastislav T., polícia ukončila vyšetrovanie s návrhom na podanie obžaloby. TASR to potvrdila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Martina Sláviková.

Na posun v prípade upozornil denník Korzár. Kauza sa týka obstarávania bezdotykových teplomerov a nákladných vozidiel na údržbu komunikácií. "Obvinených je päť fyzických osôb pre podozrenie zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva. Ďalej sú obvinené aj dve právnické osoby, ktoré sú taktiež podozrivé z machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa Trestného zákona," uviedla Sláviková.

Vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ po rozsiahlej dokazovacej činnosti ukončil vyšetrovanie a predložil vyšetrovací spis s návrhom na podanie obžaloby príslušnému dozorovému prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici.

Polícia už vo februári 2023 obvinila v rámci akcie Valentín päť fyzických osôb. Predsedu KSK Rastislava T., ktorý vinu odmieta, vtedy obvinili v prípade podozrení z ovplyvňovania špecifikácie pri obstaraní štyroch vozidiel značky Tatra. Obvinený bol aj podnikateľ Richard R., vtedajší generálny riaditeľ Správy ciest KSK Anton T. a ďalšie dve osoby.

KSK obstaral v rokoch 2020 a 2021 v rámci protiepidemických opatrení spolu 205 prechodových teplomerov za viac ako 178-tisíc eur a Správa ciest KSK obstarala v roku 2020 štyri nákladné vozidlá značky Tatra s nadstavbami na zimnú a letnú údržbu za 1,3 milióna eur. Kritici namietali, že išlo o predražené nákupy, čo kraj odmietal.

(tasr)

Minúta  |  

Vďaka európskym sankciám Rusku narástla ekonomika, vyhlásil Danko

Šéf slovenských národniarov po pondelkovom rokovaní s prvým vicepremiérom Ruska Denisom Manturovom povedal, že Rusku sa vďaka sankciám EÚ podarilo zvýšiť potravinovú sebestačnosť.

Manturov podľa Danka potvrdil, že napriek európskym sankciám 80 percent firiem zo západných štátov naďalej podniká v Rusku. V priemere podľa ruského vicepremiéra odišlo necelých 20 percent západných firiem, a tie nahradili čínske spoločnosti, pokračoval Andrej Danko (SNS).

Slovenská parlamentná delegácia, ktorú okrem Danka vedie aj ďalší podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer), predtým rokovala s predsedom ruskej Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom. Slovenskú delegáciu podľa Danka obaja ruskí predstavitelia uistili, že „stabilným partnerom sú dvere do Ruskej federácie vždy otvorené“.

(tasr)

Minúta  |  

Dohodu medzi Izraelom a Hamasom by mohli uzavrieť už tento týždeň, avizoval Sullivan

Končiaci poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť poskytol v pondelok rozhovor agentúre Bloomberg, v ktorom upozornil, že neexistujú žiadne záruky, že dohodu bojujúce strany skutočne uzavrú.

Poradca Jake Sullivan v rozhovore pre Bloomberg povedal, že administratíva odchádzajúceho prezidenta Joea Bidena je v kontakte s tímom Donalda Trumpa a snaží sa o jednotný postup v tejto otázke.

„Tlak, ktorý tu vznikol ku koncu funkčného obdobia prezidenta Bidena, bol značný,“ povedal Sullivan. „Je to na spadnutie.“

Bidenovo funkčné obdobie končí 20. januára, keď bude inaugurovaný Trump.

Agentúra Reuters pripomenula, že na rokovaniach medzi palestínskym militantným hnutím Hamas a Izraelom sa počas uplynulého víkendu zúčastnil aj Trumpov budúci vyslanec pre Blízky východ Steven Witkoff.

„Otázka znie: Dokážeme všetci spoločne využiť túto chvíľu a dokončiť to?“ spýtal sa Sullivan, ktorý ozrejmil, že prezident Biden ho poveril, aby s Trumpovým tímom v tejto veci nadviazal blízku spoluprácu.

Katar, Egypt a Spojené štáty sa už viacero mesiacov pokúšajú sprostredkovať dohodu o prímerí medzi Izraelom a Hamasom. Doposiaľ sa im však nepodarilo zastaviť ničivý konflikt v Pásme Gazy, ktorý sa začal v októbri 2023 po útoku palestínskych militantov na Izrael.

Významný posun v rokovaniach nastal v posledných týždňoch mandátu prezidenta Bidena. Podľa zdrojov agentúry Reuters nastal najmä v noci na pondelok po rozhovoroch medzi šéfmi izraelských tajných služieb, Witkoffom a katarským premiérom. Katar zároveň dopoludnia Hamasu odovzdal „konečnú“ verziu dohody o prímerí.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz odmietol Trumpovu požiadavku na zvýšenie obranných výdavkov v NATO

Končiaci nemecký kancelár pripomenul slová zvoleného prezidenta USA, ktorý vyzval členské štáty Aliancie, aby zvýšili svoje výdavky na obranu na päť percent HDP, píše agentúra DPA.

„Päť percent by bolo vyše 200 miliárd eur ročne, hoci spolkový rozpočet nedosahuje ani 500 miliárd eur,“ povedal kancelár Olaf Scholz na predvolebnom podujatí v stredonemeckom meste Bielefeld. „To by bolo možné, iba ak by sa rapídne zvýšili dane alebo urobili rozsiahle škrty v mnohých oblastiach, ktoré sú pre nás dôležité.“

Scholz sa zaviazal k splneniu súčasného cieľa NATO vo výške dvoch percent. Nemecko pritom dosiahlo minulý rok túto hranicu po prvý raz od studenej vojny.

„Zaručujem, že budeme aj naďalej vynakladať dve percentá nášho hrubého domáceho produkty na obranu,“ zdôraznil. „Každý, kto tvrdí, že toto nie je tá správna cesta, musí tiež povedať, odkiaľ sa tie peniaze vezmú.“

Nemecko zvýšilo svoje výdavky na obranu vďaka špeciálnemu fondu pre Bundeswehr vo výške 100 miliárd eur, ktorý sa vytvoril po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Podľa DPA však nie je zrejmé, či vzhľadom na ekonomické problémy krajiny si Nemecko dokáže dlhodobo udržať túto úroveň výdavkov na obranu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.