Preskočiť na obsah
  |  

V kauze predsedu Košického samosprávneho kraja podala polícia návrh na obžalobu

V kauze Valentín, v ktorej čelí obvineniu aj šéf košickej samosprávy Rastislav T., polícia ukončila vyšetrovanie s návrhom na podanie obžaloby. TASR to potvrdila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Martina Sláviková.

Na posun v prípade upozornil denník Korzár. Kauza sa týka obstarávania bezdotykových teplomerov a nákladných vozidiel na údržbu komunikácií. "Obvinených je päť fyzických osôb pre podozrenie zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva. Ďalej sú obvinené aj dve právnické osoby, ktoré sú taktiež podozrivé z machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa Trestného zákona," uviedla Sláviková.

Vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ po rozsiahlej dokazovacej činnosti ukončil vyšetrovanie a predložil vyšetrovací spis s návrhom na podanie obžaloby príslušnému dozorovému prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici.

Polícia už vo februári 2023 obvinila v rámci akcie Valentín päť fyzických osôb. Predsedu KSK Rastislava T., ktorý vinu odmieta, vtedy obvinili v prípade podozrení z ovplyvňovania špecifikácie pri obstaraní štyroch vozidiel značky Tatra. Obvinený bol aj podnikateľ Richard R., vtedajší generálny riaditeľ Správy ciest KSK Anton T. a ďalšie dve osoby.

KSK obstaral v rokoch 2020 a 2021 v rámci protiepidemických opatrení spolu 205 prechodových teplomerov za viac ako 178-tisíc eur a Správa ciest KSK obstarala v roku 2020 štyri nákladné vozidlá značky Tatra s nadstavbami na zimnú a letnú údržbu za 1,3 milióna eur. Kritici namietali, že išlo o predražené nákupy, čo kraj odmietal.

(tasr)

  |  

Vďaka európskym sankciám Rusku narástla ekonomika, vyhlásil Danko

Šéf slovenských národniarov po pondelkovom rokovaní s prvým vicepremiérom Ruska Denisom Manturovom povedal, že Rusku sa vďaka sankciám EÚ podarilo zvýšiť potravinovú sebestačnosť.

Manturov podľa Danka potvrdil, že napriek európskym sankciám 80 percent firiem zo západných štátov naďalej podniká v Rusku. V priemere podľa ruského vicepremiéra odišlo necelých 20 percent západných firiem, a tie nahradili čínske spoločnosti, pokračoval Andrej Danko (SNS).

Slovenská parlamentná delegácia, ktorú okrem Danka vedie aj ďalší podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer), predtým rokovala s predsedom ruskej Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom. Slovenskú delegáciu podľa Danka obaja ruskí predstavitelia uistili, že „stabilným partnerom sú dvere do Ruskej federácie vždy otvorené“.

(tasr)

  |  

Dohodu medzi Izraelom a Hamasom by mohli uzavrieť už tento týždeň, avizoval Sullivan

Končiaci poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť poskytol v pondelok rozhovor agentúre Bloomberg, v ktorom upozornil, že neexistujú žiadne záruky, že dohodu bojujúce strany skutočne uzavrú.

Poradca Jake Sullivan v rozhovore pre Bloomberg povedal, že administratíva odchádzajúceho prezidenta Joea Bidena je v kontakte s tímom Donalda Trumpa a snaží sa o jednotný postup v tejto otázke.

„Tlak, ktorý tu vznikol ku koncu funkčného obdobia prezidenta Bidena, bol značný,“ povedal Sullivan. „Je to na spadnutie.“

Bidenovo funkčné obdobie končí 20. januára, keď bude inaugurovaný Trump.

Agentúra Reuters pripomenula, že na rokovaniach medzi palestínskym militantným hnutím Hamas a Izraelom sa počas uplynulého víkendu zúčastnil aj Trumpov budúci vyslanec pre Blízky východ Steven Witkoff.

„Otázka znie: Dokážeme všetci spoločne využiť túto chvíľu a dokončiť to?“ spýtal sa Sullivan, ktorý ozrejmil, že prezident Biden ho poveril, aby s Trumpovým tímom v tejto veci nadviazal blízku spoluprácu.

Katar, Egypt a Spojené štáty sa už viacero mesiacov pokúšajú sprostredkovať dohodu o prímerí medzi Izraelom a Hamasom. Doposiaľ sa im však nepodarilo zastaviť ničivý konflikt v Pásme Gazy, ktorý sa začal v októbri 2023 po útoku palestínskych militantov na Izrael.

Významný posun v rokovaniach nastal v posledných týždňoch mandátu prezidenta Bidena. Podľa zdrojov agentúry Reuters nastal najmä v noci na pondelok po rozhovoroch medzi šéfmi izraelských tajných služieb, Witkoffom a katarským premiérom. Katar zároveň dopoludnia Hamasu odovzdal „konečnú“ verziu dohody o prímerí.

(tasr)

  |  

Scholz odmietol Trumpovu požiadavku na zvýšenie obranných výdavkov v NATO

Končiaci nemecký kancelár pripomenul slová zvoleného prezidenta USA, ktorý vyzval členské štáty Aliancie, aby zvýšili svoje výdavky na obranu na päť percent HDP, píše agentúra DPA.

„Päť percent by bolo vyše 200 miliárd eur ročne, hoci spolkový rozpočet nedosahuje ani 500 miliárd eur,“ povedal kancelár Olaf Scholz na predvolebnom podujatí v stredonemeckom meste Bielefeld. „To by bolo možné, iba ak by sa rapídne zvýšili dane alebo urobili rozsiahle škrty v mnohých oblastiach, ktoré sú pre nás dôležité.“

Scholz sa zaviazal k splneniu súčasného cieľa NATO vo výške dvoch percent. Nemecko pritom dosiahlo minulý rok túto hranicu po prvý raz od studenej vojny.

„Zaručujem, že budeme aj naďalej vynakladať dve percentá nášho hrubého domáceho produkty na obranu,“ zdôraznil. „Každý, kto tvrdí, že toto nie je tá správna cesta, musí tiež povedať, odkiaľ sa tie peniaze vezmú.“

Nemecko zvýšilo svoje výdavky na obranu vďaka špeciálnemu fondu pre Bundeswehr vo výške 100 miliárd eur, ktorý sa vytvoril po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Podľa DPA však nie je zrejmé, či vzhľadom na ekonomické problémy krajiny si Nemecko dokáže dlhodobo udržať túto úroveň výdavkov na obranu.

(tasr)

  |  

Pápež: Za atentátmi na Trumpa či Fica stáli „fake news“

Rímsky patriarcha v príhovore minulý štvrtok varoval pred nepravdivými správami, ktoré vlani podľa neho viedli najmenej k dvom atentátom na politikov, pričom spomenul aj slovenského premiéra a atentát v Handlovej.

Pápež František vo štvrtkovom príhovore pre diplomatov pri Svätej stolici vyzval na pokračovanie v „diplomacii nádeje“ v jubilejnom roku 2025, a odsúdil spoločenskú polarizáciu, ktorá podľa neho viedla k dvom prípadom streľby na politických činiteľov.

„Vidíme čoraz viac polarizovanú spoločnosť poznačenú všeobecným pocitom strachu a nedôvery voči druhým a voči budúcnosti, čo sa ešte zhoršuje neustálym vytváraním a šírením ‚falošných správ‘, ktoré skresľujú nielen fakty, ale aj vnímanie,“ povedal pápež na margo atentátu na Donalda Trumpa v meste Butler (štát Pensylvánia).

„Tento jav vytvára falošné obrazy skutočnosti, atmosféru podozrievania, ktorá podnecuje nenávisť, podkopáva pocit bezpečia ľudí a ohrozuje občianske spolužitie a stabilitu celých národov. Tragickým príkladom toho sú útoky na predsedu vlády Slovenskej republiky a zvoleného prezidenta Spojených štátov amerických,“ pokračoval.

Televízia Fox News pripomenula, že na Trumpa spáchali dva atentáty v štádiu pokusu. V Butleri naňho niekoľkokrát vystrelil 20-ročný Thomas Matthew Crooks, ktorého následne zlikvidovala miestna polícia.

O niekoľko mesiacov neskôr sa na zvoleného prezidenta USA zameral 58-ročný Ryan Wesley Routh, ktorý exprezidenta sledoval s puškou na golfovom ihrisku v meste West Palm Beach na Floride.

Na Fica opakovane vystrelil 15. mája 2024 po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej 71-ročný dôchodca Juraj Cintula z Levíc.

Keďže 88-ročný pápež nebol schopný prečítať celý svoj príhovor z dôvodu pretrvávajúceho prechladnutia, požiadal svojho asistenta, aby predniesol jeho pripravené poznámky diplomatom v Sále požehnaní vo Vatikáne, pripomenula agentúra CNA.

František tiež vyzval na ukončenie vojen v Pásme Gazy a na Ukrajine, na ktorom by mali podľa neho „pracovať kresťania i nekresťania spoločne“.

Dotkol sa aj témy potratov, ktoré odsúdil so slovami, že „žiadne dieťa nie je chybou, ani sa neprevinilo svojou existenciou“.

(sab)

  |  

Scholz je proti zvyšovaniu dodávok zbraní na Ukrajinu

Končiaci nemecký kancelár na predvolebnom stretnutí v meste Bielefeld povedal, že v Bundestagu stále neexistuje väčšina, ktorá by bola schopná zrušiť ústavnú dlhovú brzdu s cieľom financovať pomoc Kyjevu, citovala ho agentúra DPA.

Sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz v pondelok vyhlásil, že je proti akémukoľvek zvýšeniu dodávok zbraní na Ukrajinu, ak by to znamenalo rozpočtové škrty v iných oblastiach.

„Som proti tomu, aby sme brali z dôchodkov... aby sme škrtali rozpočet miestnym samosprávam... aby sme investovali menej peňazí do železníc a ciest,“ povedal na predvolebnom mítingu.

Kancelár Scholz v pondelok čelil obvineniam predsedu výboru Spolkového snemu pre európske záležitosti Antona Hofreitera zo strany Zelených. Podľa neho Scholzov úrad zrejme blokuje veľký balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Časopis Der Spiegel minulý týždeň napísal, že ministerka zahraničia Annalena Baerbocková a minister obrany Boris Pistorious tlačili na to, aby Nemecko poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc vo výške asi troch miliárd eur. Kancelár tento návrh údajne zablokoval, čo Scholzoví sociálni demokrati v nedeľu popreli.

(tasr)