Preskočiť na obsah
  |  

Times: Britské podniky by mohli zakázať návštevníkom rozhovory o právach transľudí

Zákazníci by sa svojím rozprávaním o „ľudskoprávnych témach“ mohli dopustiť obťažovania zamestnancov, tvrdí britská Komisia pre rovnosť a ľudské práva.

Majitelia krčiem v Spojenom kráľovstve by mohli svojim zákazníkom zakázať rozhovory o „sporných názoroch“ na témy náboženstva či práv takzvaných transľudí, aby sa nedostali do konfliktu s navrhovanou legislatívou v oblasti práv zamestnancov, píše denník Times.

Komisia pre rovnosť a ľudské práva (EHRC), jedna z mnohých verejných ľudskoprávnych agentúr, v pondelok varovala labouristickú vládu premiéra Keira Starmera, že návrh na „ochranu“ zamestnancov gastrozariadení „pred názormi“ by mohli neprimerane obmedziť slobodu prejavu zákazníkov.

Vládni úradníci zodpovední za tvorbu agendy podľa Times navrhli, aby zamestnávatelia museli „chrániť“ pracovníkov pred obťažovaním v práci zo strany „tretích strán“, ako sú zákazníci alebo klienti. Ak tak neurobia, môžu byť zažalovaní.

EHRC však varovala pred prípadmi, keď do údajného obťažovania vstupuje „filozofické presvedčenie“, ako sú názory ľudí na náboženstvo alebo práva žien, pretože mnohí majitelia podnikov nechápu, že takéto témy sú chránené zákonom o rovnosti.

„Právna definícia toho, čo sa rovná filozofickému presvedčeniu, je zložitá a zamestnávatelia jej dobre nerozumejú,“ uviedla. „Je možné tvrdiť, že tieto ťažkosti môžu viesť k neprimeranému obmedzeniu práva na slobodu prejavu podľa článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach,“ vysvetlila komisia.

EHRC v dôkaze poslancom skúmajúcim návrh zákona priblížila, že mnohé z reforiem majú „potenciál znížiť nerovnosti na pracovisku“, predovšetkým v prípadoch otvoreného sexuálneho obťažovania. Komisia tiež podporila návrhy cielené na túto problematiku.

Ochrana pred inými druhmi obťažovania zo strany zákazníkov však vyvoláva „zložité otázky“ a podobné návrhy boli z predchádzajúcich právnych predpisov odstránené pre „obavy, že by mohli neprimerane obmedziť právo na slobodu prejavu“, pripomenula EHRC.

(sab)

  |  

Kresťanská únia predstavila ekonomický program Plán pre 7 bohatých rokov

Zoštíhlenie vlády, vyrovnaný štátny rozpočet, zníženie daní či podpora rodín a manželov sú základné piliere programu, ktorý dnes predstavila Kresťanská únia (KÚ).

Predseda strany Milan Krajniak uviedol, že tento program charakterizuje návrat k riešeniam, ktoré fungujú, a vďaka nim bude Slovensko pravidelne dosahovať vysoký ekonomický rast vyšší ako päť percent.

„Najskôr musíme pravidelne dosahovať vysoký ekonomický rast, až potom budú pravidelne rásť reálne platy a dôchodky,“ povedal Krajniak. „Vyšší ako päťpercentný rast sme dosiahli počas dvanástich rokov od vzniku Slovenskej republiky, najviac sa nám ekonomicky darilo v rokoch 2002 až 2008. Vtedy sme zažili sedem bohatých rokov s dlhodobým rastom životnej úrovne. Ak ich chceme zažiť opäť, musíme sa vrátiť k riešeniam, ktoré fungujú,“ dodal.

Uťahovanie vládnych opaskov

Za hlavný ekonomický problém Slovenska označil "finančne prekŕmenú vládu a súčasne finančne podvyživené rodiny, samosprávy a podnikateľský sektor". „Opasok si preto musí utiahnuť vláda a nie ľudia. Vládu chceme zoštíhliť zo 16 rezortov na 10, z 800 organizácií verejného sektora na ústrednej úrovni chceme zrušiť 160, teda 20 percent,“ dodal.

Slovenskú správu ciest, Úrad pre reguláciu hazardných hier, Národné centrum zdravotníckych informácií alebo Úrad verejného zdravotníctva uviedol ako príklady úradov, ktoré by mali byť zrušené a ich kompetencie by mali prejsť na príslušné ministerstvá.

Karol Zimmer, ekonomický expert Kresťanskej únie, v rámci programu vyzdvihol tri kľúčové opatrenia. Prvé je vyrovnaný štátny rozpočet ako jediný makroekonomický nástroj, ktorý má slovenská vláda na boj proti inflácii.

Druhé má podobu znižovania daňového zaťaženia podnikania a tretie – rozumné ceny energií. „Rozhadzovanie minulých vlád dnes platia ľudia cez vysoké ceny a zvyšujúce sa dane. Ale žiadna krajina ešte nezbohatla z prerozdeľovania, preto je kľúčové nebrať ľudom peniaze a nechať ich rodinám a podnikom,“ uviedol.

Peniaze pre rodiny

Ekonomické posilnenie rodín sa prelína celým Plánom pre 7 bohatých rokov. „Ekonomika každej krajiny začína a končí pri stole rodiny. Rodina vytvára ekonomické zdroje prostredníctvom práce, podnikania a úspor, z ktorých zabezpečuje základné potreby svojich členov,“ skonštatoval Richard Vašečka, podpredseda KÚ.

„O rodiny sa potrebujeme starať, aby boli v dobrej kondícii, pretože od nich závisí, koľko mladých ľudí sa zapojí do ekonomického procesu na Slovensku v budúcnosti. Navyše medzigeneračná solidarita v rodine zabezpečuje prenos hodnôt, zručností a majetku, čo sa jednoducho kúpiť nedá,“ doplnil.

Medzi priority zaradil ekonomickú podporu rodín s deťmi - manželstvo a rodičovstvo musí byť finančne zvýhodnené. Ďalej daňový bonus pre manželku alebo manžela, odvíjajúci sa od rokov žijúcich v manželstve, zvýšenie daňového bonusu na dieťa na úroveň roka 2024, podporu rodinného podnikania či vyčíslenie práce vykonávanej v rodinách a jej započítavanie do HDP.

Anna Záborská, poslankyňa NR SR za KÚ potvrdila, že na februárovú schôdzu parlamentu predložia niektoré návrhy, ktoré sú súčasťou predstaveného plánu. „Hovoríme napríklad o znížení dane z príjmov právnických osôb na najnižšiu úroveň susedných štátov, pre firmy o obratom do 100-tisíc eur na 9 percent (Maďarsko) a nad 100-tisíc na 16 percent (Rumunsko),“ povedala.

Rovnako sa budú usilovať aj o zavedenie daňového bonusu na manžela a manželku počas trvania manželstva. „Nárok naň by vznikol zároveň so vznikom manželstva a zánikom manželstva by právo na daňový bonus zaniklo. Konkrétne, prvých 10 rokov by išlo o 30 eur, od 10 do 20 rokov - 60 eur a od 20 rokov spoločného života - 90 eur mesačne,“ objasnila.

Informácie redakcii poskytla Katarína Poláčková z tlačového oddelenia KÚ.

  |  

Šéf palestínskej agentúry OSN prisľúbil pokračovanie pomoci napriek zákazu Izraela

Tel Aviv vlani schválil zákaz UNRWA v Izraeli a na okupovaných palestínskych územiach z dôvodu údajného zapojenia pracovníkov agentúry do útoku palestínskych kománd na juh Izraela 7. októbra 2023.

Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) bude pokračovať v distribúcii humanitárnej pomoci do Pásma Gazy napriek izraelskému zákazu, ktorý nadobudne platnosť od konca januára, oznámil jej generálny komisár Philippe Lazzarini.

Šéf UNRWA vystúpil v stredu na stretnutí Globálnej aliancie za realizáciu riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu v podobe dvoch štátov, uviedla agentúra AFP.

Izraelskí poslanci v októbri schválili zákon o zákaze pôsobenia UNRWA v Izraeli a o zastavení spolupráce izraelských orgánov s UNRWA. Agentúra poskytuje pomoc miliónom Palestínčanov v Pásme Gazy, na okupovanom Západnom brehu Jordánu, v Jordánsku, Libanone a Sýrii.

Lazzarini vyhlásil, že agentúra bude pokračovať vo svojej práci. „Miestny personál UNRWA zostane a bude naďalej poskytovať núdzovú pomoc a podľa možností aj vzdelávanie a základnú zdravotnú starostlivosť,“ povedal.

Šéf UNRWA tvrdí, že absencia komunikácie medzi agentúrou a izraelskými predstaviteľmi urobí prácu UNRWA v Pásme Gazy ešte nebezpečnejšou.

Nepalestínski zamestnanci UNRWA bez víz nebudú môcť vstúpiť na územie palestínskej enklávy a tí, ktorí sa tam teraz nachádzajú, budú musieť odísť, vysvetlil Lazzarini.

„Pokračovanie v práci bude pre našich palestínskych kolegov znamenať značné osobné riziko,“ povedal. Dôvodom je podľa neho „mimoriadne nepriateľské pracovné prostredie, ktoré vytvára Izrael nerešpektovaním medzinárodného práva a tvrdou dezinformačnou kampaňou proti agentúre“.

UNRWA sa považuje za základ humanitárnych operácií pre Palestínčanov. Izrael tvrdí, že jej zamestnanci boli zapojení do prekvapivého útoku na Izrael zo 7. októbra 2023, ktorým sa začala vojna v Pásme Gazy. Séria vyšetrovaní OSN zistila „problémy súvisiace s neutralitou“ v agentúre, ale zdôraznila, že Izrael neposkytol dôkazy pre svoje obvinenia.

(tasr)

  |  

Ústavný súd posúdi ústavnosť novely zákona o ochrane prírody a krajiny

Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025.

Podanie skupiny opozičných poslancov, ktorí novelu napadli, súd v stredu prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Zároveň nevyhovel ich návrhu na pozastavenie účinnosti právnej normy.

Národná rada SR schválila novelu 7. novembra. "Táto novela je najhorším legislatívnym počinom tejto koalície v oblasti životného prostredia," vyhlásila v decembri poslankyňa PS Tamara Stohlová. Právna úprava podľa nej oslabuje orgány ochrany prírody a vedie k "systematickej likvidácii životného prostredia".

Za najväčší problém označila zásadné obmedzenie práv verejnosti v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. "V nich sa rozhoduje napríklad o výstavbe v chránených územiach, ťažbe dreva, výruboch v mestách a aj o ťažbe nerastných surovín," priblížila Stohlová. Opozícia taktiež namietala aj proces, akým bola novela prijatá.

Ústavný súd v stredu prijal na ďalšie konanie aj návrh Správneho súdu v Bratislave na posúdenie ústavnosti ustanovení zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.

(tasr)

  |  

Kotlár by mal mať rozšírené kompetencie, jeho správu o činnosti vláda schválila

Ohlásil to samotný splnomocnenec po stredajšom rokovaní vlády, ktorá sa zaoberala aj správou o jeho doterajšej činnosti a zobrala ju na vedomie.

„Mali sme veľmi korektnú diskusiu, niektoré pôvodné ustanovenia o rozsahu mojej činnosti sa sprecizujú v súlade s legislatívou a možnosťami realizácie," uviedol Kotlár.

Predpokladá, že jeho kompetencie môžu byť rozšírené, upozornil, že sa to bude odvíjať aj od preverovania a záchrany dát, ktoré sa týkajú prevádzky mobilných odberových miest (MOM) i nežiadúcich účinkov vakcín proti covidu.

„Práve na tieto veci sa zameriame v prvom kole v najbližšom období," vyjadril sa. „Rovnako sme sa dohodli na analýze vakcín a jednotlivých šarží, ktoré boli používané počas pandémie," dodal.
 
Podľa jeho slov nemá viesť preverovanie k bezhlavému trestaniu tých, ktorí si možno ani neuvedomovali, že páchajú protiprávnu činnosť. „Budeme však musieť vyvodiť jednoznačnú trestnoprávnu zodpovednosť v prípadoch, ktoré musia byť príkladom aj do budúcnosti, aby sa nemohla opätovne zneužiť politická moc, to sa týka vyhlasovania vyhlášok, zatvárania škôl, obmedzovanie práv a slobôd," priblížil.



Ocenil spoluprácu s ministrami všetkých troch koaličných strán. Podpredseda vlády SR pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas) po rokovaní vlády uviedol, že v prípade uznesenia k správe sa podarilo dosiahnuť kompromis, ktorý bol podporený konsenzuálne.

„Je tam viacero otvorených otázok, napríklad vo vzťahu k medzinárodnoprávnym záväzkom SR k Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO). Viaceré opatrenia v rámci uznesenia sú v plnení, respektíve sa odsunuli na neskôr," vyhlásil Kmec.

Priznal, že so samotným obsahom správy nie je úplne stotožnený. „Správu sme zobrali na vedomie, uznesenie následne obsahuje niektoré opatrenia, ktoré by sa mali vykonať. Treba oddeľovať uznesenie a správu, s ktorou sa ani ja úplne nestotožňujem," doplnil Kmec, poukazujúc napríklad na niektoré vyjadrenia o pandemickej kríze.

(tasr

  |  

EÚ plánuje uvaliť sankcie na dovoz hliníku z Ruska

Komisia navrhne členským štátom Európskej únie zákaz dovozu samotnej suroviny v rámci 16. balíku sankcií proti Moskve, ktorý má Rada EÚ schváliť vo februári na tretie výročie začiatku rusko-ukrajinskej vojny.

Európska komisia plánuje uvaliť sankcie na ruský hliník, oznámili anonymní diplomati Únie pre agentúru Reuters. Predstavitelia európskej exekutívy sa totiž v utorok neformálne stretli so zástupcami členských štátov, aby prediskutovali podrobnosti pripravovaného balíku, dodali.

Desať štátov EÚ navrhlo koncom roka 2024 ďalšie sankcie na obchod s Ruskom vrátane primárnych komodít, ako je aj hliník. V súčasnosti je do 27-členného eurobloku zakázaný dovoz hliníkových drôtov, fólií či rúr, ktoré však predstavujú len 15 percent dovážaných hliníkových produktov.

Hliník sa pritom čoraz častejšie používa v doprave a v obalovom a stavebnom priemysle. Keďže ide o kov výrazne ľahší ako oceľ – teda má nižšiu hustotu – podľa Reutersu je „v súčasnosti obľúbeným kovom v širokej škále súčiastok pre elektrické vozidlá“.

USA a Británia vlani dovoz hliníku z Ruska zakázali, na európskej úrovni však toto rozhodnutie neprijali v dôsledku odporu niektorých členských štátov, pripomenul Reuters.

Burzová cena hliníku na Londýnskej burze kovov (LME) po týchto správach narástla na najvyššiu medzimesačnú hodnotu na 2 602 dolárov za tonu, hoci pred uzávierkou obchodovania o 17:15 greenwichského času (18:15 SEČ) táto hodnota klesla na 2 576,50 dolára za tonu.

Podiel ruského hliníku na dovoze do Únie pravidelne medziročne klesá, pričom podľa údajov Trade Data Monitoru doviezli európske štáty od januára do októbra 2024 viac ako 130-tisíc ton hliníku – len šesť percent z celkového dovezeného objemu 2,2 milióna ton. V rovnakom období roku 2023 to bol 11-percentný podiel, v roku 2022 až 19 percent objemu.

(sab)